|
Citatelska sutaz Spoznavame historicke jadro mesta (rekapitulacia) 1. Dom na narozi ulic v blizkosti namestia patril kedysi jednemu z najbohatsich obyvatelov mesta - Janovi Sprengerovi. Od roku 1910 mohli okoloiduci studenti mestianskej skoly zazriet v jeho dvore prace sochara Stefana Padlicku. V roku 1927 dom odkupilo mesto vo velmi zlom stave a na jeho pozemku postavilo svoj prvy najomny dom, ktoreho fasadu zdobi mestsky znak. Pamatnici ho poznaju pod nazvom "stara posta". Napiste na narozi akych ulic (sucasnych) dom stal a nazov aspon dvoch firiem, ktore v novopostavenom dome sidlia. 2. Len maloktora zo svetskych stavieb na namesti sa moze
popysit dobovou malbou alebo napisom. Na jednom z najstarsich obytnych domov mesta,
ktoreho zaklady boli postavene v prvej polovici 16. storocia, sa zachovala pisomna
pamiatka svedciaca o jeho obnoveni v roku 1784 po znicujucom poziari, pri ktorom zhoreli
takmer dve tretiny mesta. Dnes v tomto dome sidli kulturna
institucia. 3. Koncom minuleho storocia odhalili v severnej casti
mestskeho parku pomnik rakuskej cisarovnej a uhorskej kralovnej Alzbety Bavorskej
(Rakuskej),manzelky Frantiska Jozefa. 4.Takmer styristorocna stavba patri medzi najstarsie zachovane pamiatky v
meste. Napriek tomu, ze nestoji priamo na namesti, ani ona neodolala poziaru v roku 1779,
a tak z nej dnes zostala murovana cast, pristavena k povodnej drevenej stavbe na 100.
vyrocie reformacie v roku 1620. 5. Dom, z ktoreho pochadza tato postavicka anjela nazyvana
"putti", presiel len nedavno rozsiahlou, v poradi uz tretou rekonstrukciou. O
prvej - klasicistnej z roku 1887 svedci vrocenie na vchodovej brane. Druhu prestavbu -
secesnu datuju pamiatkari do dvadsiatych rokov 20. storocia, kedy dom na namesti patril
rodine Faykissovcov. 6. Na prelome 17. a 18. storocia postavili v meste viacucelovu budovu, ktorej ukoncenie s vezou vidite na fotografii. Jej sucastou bola aj skola. Sidelna budova patrila muzskemu cirkevnemu radu, prostrednictvom ktoreho panovnicky rod Habsburgovcov uskutocnoval programovu rekatolizaciu obyvatelstva. V case prichodu radu do Brezna bolo v meste z 2268 obyvatelov len 568 katolikov. Necudo, ze zvysok obyvatelstva len s nevolou a pod hrozbou pokuty navstevoval ich bohosluzby. Pre nedostatok financnych prostriedkov rad, ktory spravoval aj filialky breznianskej farnosti na Ciernom Hrone, v Myte pod Dumbierom a v Polhore, v druhej polovici 19. storocia svoje posobenie v meste ukoncil. Uvedte povodny ucel stavby. 7. Na tolerancny patent Jozefa II. z roku 1871 mohli stari Breznania spominat len v dobrom. Zrovnopravnil vsetkych obyvatelov pred zakonom bez ohladu na ich vierovyznanie. 319 breznianskych rodin si mohlo v zmysle nariadenia zriadit svoj kostol a vydrziavat z vlastnych prostriedkov knaza a ucitela. Zakladny kamen kostola postaveneho mimo namestia, povodne bez veze a zvonov, polozili 4. juna 1785. O 84 rokov neskor odkupila cirkev dva domy v jeho blizkosti, aby tak ziskala pozemky a upravila priestor okolo kostola. Viete, kde sa nachadza tento kovany ornament? 8. Na jednej z bocnych ulic mesta zdobi vstup do budovy soska greckej bohyne Themis - ochrankyne spravodlivosti a poriadku v prirode a ludskom zivote. Je zobrazovana so symbolmi, ktore jej umoznuju spravodllivo a objektivne rozhodnut v kazdom spore. Uvedte nazov institucie, ktora v budove sidli.
10. Mesto, tak ako dnes, bolo aj v
minulosti sidlom viacerych financnych ustavov - okrem inych tu posobila filialka Narodnej
banky, tiez Pomocnica, uverova banka. Niektore z budov zanikli, alebo boli prestavane a
dnes sluzia inym ucelom. Jednu z takychto stavieb ako sporitelnu zacali stavat 26. oktobra
1910. Rok zacatia stavby spolu so secesnymi ozdobnymi prvkami zdobi dodnes fasadu budovy,
tiez sa tam zachoval, ako na jedinej budove povodny znak institucie. Uvedte nazov uradu,
ktory dnes v budove sidli a rozlustite nazov povodnej banky. 11. Okolo tejto kovanej ruze chodia denno - denne veriaci i neveriaci. Ti prvi, zucastnujuci sa na bohosluzbach, ju vidavaju z bezprostrednej blizkosti. Dvorska komora schvalila vystavbu tohto objetku na namesti dva roky po tom, ked po znicujucom poziari v roku 1779 zostali v ruinach takmer dve tretiny domov. Na rozpocet stavby vo vyske 16 000 zlatych prispel nielen magistrat mesta a jeho obyvatelia, ale aj niektore mesta horneho Uhorska. Uvedte nazov budovy a presne miesto, kde sa tato vyzdoba nachadza. 12. Dom, ktory zdobi tato levia hlava, stoji na pozemku jedneho z byvalych rinkovych domov. Postavilo ho mesto v sedemdesiatych rokoch 19. storocia spolu so susednou stavbou, ktoru dostavali na jeho uroven a zaroven zjednotili ich vyzdobu. Stal sa sucastou komplexu budov v tejto casti historickeho jadra. Ked ho poziar v roku 1883 poskodil, mesto vynalozilo na jeho obnovu viac ako 13 000 zlatych. V tomto case sa jedna jeho cast oplotila. Pri troske pozornosti sa nieco z jeho historie mozete dozvediet aj priamo z ulice. Napiste nazov budovy. 13. Znak mesta osadeny na fasadach verejnych budov symbolizuje istym sposobom prislusnost objektu k mestu a jeho sprave. Tak to bolo v pripade znaku na prvom mestskom najomnom dome na Kuzmanyho ulici, tak je to aj v pripade erbu na budove sucasneho mestskeho uradu. Budova, na ktorej je osadeny kamenny znak na fotografii, pochadza zo 16. storocia. Vyznam stavby podciarkovalo aj jej dominantne umiestnenie v historickom jadre mesta. Starsi obyvatelia Brezna si urcite pamataju casy, ked sa pred dazdom mohli ukryt pod dnes uz zamrezovanou stlpovou chodbou. Urcite presne miesto, kde je tento znak umiestneny a napiste nazov institucie, ktora v budove sidli. 14. V case vzniku tejto pohladnice bola na narozi namestia a Velkej ulice prizemna budova sporitelne (vpravo). Po prestavbe a dobudovani sa tento dom zaradil do obchodnej siete mesta. Sidlila v nom firma, ktorej hlavnym cielom bolo sledovat modne trendy v odievani. Nazov objektu zostal dodnes na fasade budovy. Napiste sucasny nazov Velkej ulice a nazov objektu. 15. Okno s kovanou vyzdobou najdete len po dokladnej
obhliadke objektu. Je ukryte v hrubych muroch stavanych v polovici 17. storocia. Podla
historickej regionalnej literatury bola pod touto stavbou vymurovana v roku 1746 krypta,
kam pochovavali predstavitelov cirkevneho radu posobiaceho v meste a poprednych mestanov.
Stavbe po jednom z poziarov hrozila uplna likvidacia. Na ziadost banskobystrickeho biskupa
v maji roku 1783 nakoniec zburana nebola. Po obnove ju premenovali na kaplnku. Uvedte
presny nazov kaplnky, alebo iny zauzivany nazov objektu.
|