Zoltan Gergely, Velky Kyr:

- Tohtorocna uroda v porovnani s vlanajskom bola poslabsia, co zapricinilo sucho. Urcitych druhov ovocia bolo menej, ale na kvalite nestratili. Ceny sa zvysili, co zapricinilo aj zvysenie nakladov na predaj. Niektore druhy zeleniny su v sucasnosti pomerne lacne, napriklad paradajky, paprika. Cena paradajok padne niekedy az pod limit unosnosti predaja. Reaugujeme tym na trh, musime pocitat s tym, ze ked sa to nepreda, musi sa to vyhodit. Vacsinu kupujucich na trhovisku, takych 60 - 70 percent, tvori starsia generacia, ktora je, myslim si, este zvyknuta na starsie ceny a tazko je im vysvetlovat, ze dnes sa to neda. Sucho sposobilo, ze sa zvysili naklady na zavlazovanie, na dopravu a na vsetko, co s tym suvisi. Samozrejme, ze z niektorych plodin, ktore boli zasadene mimo zavlazovania, nebolo nic. Urodilo sa len v tych castiach a tak ako vlani len tam, kde sa zavlazovalo, mimo zavlazovania sa neurodilo.

Maria Kelemenova, Nitra:

- Urodilo sa malo, lebo tri mesiace vobec neprsalo a velmi to postihlo. Zavlazovanie pomohlo, ale ako kde. Pri dome sme mohli zavlazovat, ale na poli nie je ziadna voda. V porovnani s vlanajskom je to u nas velmi biedne. Ceny to velmi ovplyvnilo, lebo tu je velka naduroda zemiakov, ceny pojdu dolu a my tiez musime dat ceny dolu. Nasledky sucha su velke, ovocia bolo velmi malo, zelenina je zdeformovana.

Ing. Anton Hanzelik, Velky Kyr:

- Kazdy si mysli, ze z tych letnych horucav je bohvieaka velka a kvalitna uroda. V porovnani s vlanajskom sme cenovo museli ist nizsie, aby sme to predali, lebo Slovensko je male na to, co sa vypestuje na tzv. dolniakoch. Zisky su pre nas samozrejme ovela nizsie. Tam dolu u nas ziju z toho ti, co predavaju semena, postreky, folie. Nehorazne hore idu s cenami. Vedia, ze my ich musime kupit, ked chceme pestovat. Naklady sa zvysuju a zisky su ovela nizsie ako vlani. Zvysili sa naklady na zavlazovanie, na elektriku, na poliach polievame s naftovymi motormi. Ale ked vypestujeme, musime predat a ceny prisposobit, dopyt, ponuka urcuju ceny, to je jasne.

Imrich Kovac, Vrable:

- Sucho ovplyvnilo urodu, ale kto polieval, ten mal a nie su choroby, takze uroda je dost dobra. S cenami som musel ist dolu, ale treba to predat, pretoze je prebytok hlavne rajcin, papriky, jablk, malo je petrzlenu.

Stefan Makata, Dvory nad Zitavou:

- Tohto roku sme museli vela polievat, ale urodilo sa a vdaka horucavam o dva - tri tyzdne skor. Ceny som musel teraz znizit. V porovnani s vlanajskom je to skoro to iste.

Aj v Sumiaci rastu obry

Aj takto by sme mohli nazvat stastie, ktore sa usmialo na Annu Karolyovu, ktora ani nie 50 metrov od posledneho domu v horke od Sumiaca radostne ukazovala svojej matke Marii Karolyovej, co nasla pod jednym krickom. Boli to dva uplne zdrave dubaky, ktorych hmotnost bola 1380 a 1370 gramov. "To nie je mozne," - sarkasticky sa usmial stary hubar pri stretnuti s nimi. "Ved tie huby museli rast uz od teraz roka, ked su take velke."

Vladimir Cupka

Dakujem...

Moje podakovanie patri pracovnikom "sadky" v Brezne. Vodicovi Janovi Belkovi, ktory nasiel moj obciansky preukaz v autobuse. Tiez pracovnicke, ktora mi zatelefonovala, ze sa preukaz nasiel a kde si ho mam vyzdvihnut. Dakujem aj vratnikovi, ktory mi preukaz bez naroku na odmenu odovzdal. Dakujem vsetkym za ochotu a zodpovedne konanie. Dnes nie su tieto vlastnosi samozrejme ani caste. A.D.

 Nejde im o ochranu

Ako vydavatel a sucasne aj redaktor odborneho magazinu Kynologicka revue by som rad vyjadril svoj nazor na silnejuce "protipsickarske" hnutie, ktore v poslednej dobe je pozorovatelne i na Slovensku. Dovodom su dost kontroverzne utoky psa na cloveka, pripadne na ine zvierata, eventualne medzi psami navzajom. Tieto su samozrejme odsudeniahodne a majitelia konkretnych jedincov, ktori sposobili akukolvek ujmu na zdravi, majetku pripadne i nemajetkovu ujmu, by mali byt brati na zodpovednost rovnako, ako keby tuto sposobili inym neumyslenym (pripadne i umyselnym) pocinanim, napriklad riadenim motoroveho vozidla. Nemozem vsak suhlasit s tvrdeniami, ze chov plemien psov, tzv. bojovych, medzi ktore zaradili v niektoych krajinach aj nase narodne plemeno slovenskeho cuvaca, je nutne na Slovensku zakazat, pripadne ho podrobit prisnej kontrole. Na vine nie je druh alebo plemeno, ale clovek, ktory konkretneho jedinca vedie nespravnym sposobom. Istotne teraz polozite otazku, v ktorej sa spytate, akym sposobom riesit problem, ktory sa v nasej spolocnosti, najma po politickych zmenach objavil. Navrh je mozno jednoduchsi, ako sa na prvy pohlad zda. Fungoval pred rokmi a som presvedceny, ze bude i v buducnosti. Ti z vas, ktori si pamataju na byvale zvazarmovske zariadenia urcene pre vycvik psov, si istotne tieto vo svojich spomienkach spoja s mladymi chlapcami a dievcatami, ktori bravurne zvladali vycvik svojich milacikov, casto nie malych a sluzobnych plemien. Tu dominovala najma poslusnost, bez ktorej sa nedala zvladnut ziadna ina disciplina. Spomente si, boli v tych dobach caste pripady napadnutia cloveka psom alebo psov navzajom? Dovolte mi odpovedat na miesto vas. Neboli...
Z odborneho pohladu je jednoznacnym riesenim problemu opatovne zavedenie znizenych poplatkov pre majitelov psov s akoukolvek predpisanou skuskou v ramci organizovanej kynologie. Je totiz prakticky nemozne, aby pes, ktory ma absolvovane skusky, napriklad zachranarske, lavinarske, vsestranneho vycviku, polovnicke, agility, alebo i len skusky chovnosti, nemal vynikajucu poslusnost a aby sa u neho prejavovala agresivita na cloveka alebo na ineho psa. Dokazom mojho tvrdenia by mohla byt medzinarodna vystava psov, ktora sa konala nedavno v Bratislave. Na relativne malej ploche sa tu stretlo vyse dvetisich psov najroznejsich plemien a okrem ich majitelov tu bola aj pocetna niekolkotisicova divacka ucast. Napriek velkej koncentracii psov nedoslo tak, ako ani na inych organizovanych kynologickych podujatiach k ziadnemu napadnutiu cloveka alebo psov navzajom. Myslim si, ze tento argument dostatocne podklada moje tvrdenie, ze jedine podporou organizovanej kynologie mozeme dosiahnut velmi rychle riesenie problemu. Teraz ma istotne celkom opravnene upodozrievate z toho, ze chcem vyuzit zakonne moznosti na to, aby sa organizovana kynologia stala masovejsou. Priznavam sa, mate pravdu. Lenze bez masovej zakladne, kde obdobne ako v inych sportoch, ci zaujmovych cinnostiach, sa nam znenazdajky objavia talenty, ktore na "cvicak" pridu len zo zistnych dovodov, ale z casti ktorych sa pod vedenim skusenych trenerov a instruktorov neskor stavaju majstri ci vicemajstri sveta, vitazi medzinarodnych ci svetovych podujati, alebo uspesni zachranari.
Zial, sme pravidelne informovani, prepacte za vyraz, od pseudoochranarskych organizacii, ktorym v skutocnosti nejde o ochranu zvierat, ale o ich uplnu likvidaciu. Nie, prosim moje tvrdenie nie je nadsadene. Predstavitelia tychto organizacii maju napriklad presne spocitane, kolko ton odpadu vyprodukuju denne domace zvierata (mimochodom tieto sa chovaju v symbioze s clovekom starocia az tisicrocia) a pretoze si netrufaju na velke farmy s velkym kapitalom, na ktory su naviazane aj spracovatelske firmy, majitelia psov a uz aj maciek sa stavaju lahkym tercom ich utokov. Prvym ich zamerom je zakaz chovu niektorych plemien, medzi nimi mozno i nasho narodneho klenotu slovenskeho cuvaca, potom bude nasledovat zakaz kupiracie usi a chvostov, cim sa znizi zaujem o niektore plemena, ktorym nekupirovne usi mozu sposobovat zapaly a dlhe chvosty su na prekazku v ich zivote a mozu sposobovat caste zranenia psov. Nasledne potom budu pokracovat snahy regulovat pocty narodenych steniat, uz ako vidime i maciat, budu sa objavovat tendencie zakazu chovu trebars morciat, akvarijnych rybiciek, exotov ci postovych holubov.
Jedno slovenske porekadlo hovori: Zlodej krici, chytte zlodeja! Kolko je dobrovolnych prispevkov financnych i materialnych na podporu cinnosti niektorych dobre zmedializovanych ochranarskych zoskupeni, o tom sa pise velmi malo. Hlbkovy audit alebo dosledna danova kontrola by istotne poukazali na mnohe porusovanie danovych zakonov tejto republiky.
V niektorych krajinach zapadnej Europy doslo vdaka aktivitam podobnych organizacii uz k prvym krokom diskriminujucim chovatelov psov. V niektorych dalsich krajinach, najma juhozapadnej Europy, kde len v ramci jedneho oblubeneho plemena sa zapise do plemennej knihy polovica celoslovenskych zapisov vsetkych plemien, nikdy parlament neprijme diskriminacne opatrenia proti chovatelom psov, ktori tvoria realnu politicku silu. Na Slovensku mozeme byt, napriek relativne malemu poctu narodenych steniat rocne, podobne ako v ladovom hokeji, svetoznami nielen vdaka uspechom slovenskej kynologie, ale i vdaka ojedinelemu spoluzitiu psickarov a nepsickarov. K tomu je ale potrebna snaha jednych i druhych.

Jozef Suster

Cim skor, tym lepsie

To, o com chcem pisat, je moj nazor, nikomu ho nenutim, no tyka sa aj Slovenska a jeho vyvoja.

Elita a zobraci. Elita, co rabuje, okrada vacsinu. Bez strednej vrstvy je elita docasna. Aj stare zapadne krajiny, hoci neradi davaju, podporuju strednu vrstvu, ktora je hybnou pakou spolocnosti, zivota, statu. Stredna vrstva, to je zaklad, to su drobni podnikatelia, statni zamestnanci, inteligencia. Otrasne konstatovanie: manazmenty sa vacsinou spravaju ako monarchovia - luxusne limuziny, nabytky, preluxusne platy. Zamestnanci v polohe zobraka, sluhu. Nezamestnanost im muti rozum, konat ticho alebo kopacky, pred branou stoja ini. Dostatok serioznych poziciek, ktore sa v zamori daju lahko zohnat a splacat, su na Slovensku nesplnitelnym snom.
Takze, penazi niet. Pre vacsinu je zivot bojom o prezitie. Vratim sa k regionu. Pohlad na mapu a fakty: Cele Horehronie ma raritu pre turistiku, pocnuc horami, cistym vzduchom, kto to moze este tvrdit na zaciatku tisicrocia? Prvym predpokladom uspechu je myslienka, plan. Ak sa s nim stotoznia ludia, treba sa spojit. Vychadza mi zoskupenie "triangel juzne Horehronie". Zalozit sirsie regionalne zdruzenie - sportovy areal Osrblie, stredisko s golfovym ihriskom na Taloch a Cierny Balog so zeleznickou a Dobrocskym pralesom. Vsetko na skok. Sirsie zdruzenie pri korigovani, spolupraci, zdruzeni financii by utiahlo spolocne prezentovanie sa na vystavach cestovneho ruchu doma aj za hranicami. Spolocny lobing by mal vahu aj pri urcovani fifnancii od statnych institucii zaoberajucich sa turistikou. Aj prostriedky od mimovladnych organizacii, institucii, grantov by mali lahsie konecnu na Horehroni. Najdolezitejsi ostava ludsky faktor, prepojenie, spolupraca. Host, ktory sa ubytuje dajme tomu na Taloch, chce poznat okolie. Automaticky by mal zlavu pri prenajati izby na Taloch, zlacnenu vstupenku na Ciernohronsku zelezicu, do pralesa, do jaskyne, na preteky v Osrbli, do stravovacich zariadeni. Do spolocneho fondu zdruzenia by mesacne prispievali urcitou sumou ti, ktori ubytovavaju na sukromi, restauracie, predajcovia - vyrobcovia suvenirov. Pri spolocnej kvalitnej reklame by sa rychlejsie a hmatatelnejsie dvihal region. Otazka: Dokazu to pochopit potencinalni spojenci, statne organizacie, institucie, starostovia, podnikatelia? Aj na Slovensku speje vyvoj k tomu, ze dane budu z vacsej casti ostavat v regionoch, obciach, mestach. Co je efektivnejsie? Dat do vnutorneho zariadenia velke tisice alebo reklama smerom von, aby prisli ludia spoza kopca, zo sveta? Naco luxus, ked niet zakaznikov? Zivot nauci spajat sa, inac to nejde. Cim skor, tym lepsie.

Pavol Datko, Kanada

Otvorili sme novy skolsky rok

S nastupom noveho skolskeho roka sa v regione Horehronia vedu rozsiahle diskusie o urovni nasho skolstva, o ekonomickej situacii v spolocnosti, ale aj o specifickych problemoch jednotlivych skol, ku ktorym patri aj udalost, ktora zasiahla do zivota studentov a ucitelov Gymnazia Jana Chalupku v Brezne. Tato udalost uz bola opisana v poslednom cisle dvojtyzdennika ZP a. s. Podbrezova. Zaroven 4. septembra "vital" studentov a ucitelov skoly byvaly rodic, ktory otvorenymi listami verejne obvinil ucitelsky zbor zo zodpovednosti za veci, ktore sa udiali.
V obrane na osocovanie ucitelov skoly v uz spomenutom clanku a v otvorenom liste musime uviest, ze pri tragickej udalosti, ktora sa stala, nebol zisteny vysetrujucimi organmi motiv a nebola spominana ani skola.
Ucitelia nasej skoly sa snazia deti nielen vzdelavat, ale aj vychovavat. Ziju s ich problemami, zdielaju ich starosti a v ramci svojich moznosti im aj pomahaju.
Chceme tiez zdoraznit, ze aj ked sucasna doba prinasa mimoriadne naroky na vsetky profesie a hlavne na mladych ludi, tieto naroky sa snazia ucitelia skoly plne uspokojit, nove poznatky, postoje, zrucnosti pre studentov pretransformovat do takej podoby, aby ich vedeli pouzit co najefektivnejsie. Nasou snahou je preto v kazdom predmete pomoct studentom zorientovat sa v spleti novych informacii, v selektovani novych poznatkov, aby sa neskor z tychto studentov stali skutocni odbornici, taki, ako napr. pracuju aj v ZP a. s. A ak aj po odbornej stranke budu raz lepsimi odbornikmi ako ich ucitelia, urobia tym radost nielen svojim rodicom, ale aj svojim pedagogom. V tejto suvislosti chceme zdoraznit, ze nasou ulohou nie je vychovavat odbornikov s vysokoskolskou specializaciou, napr. v odbore informatika a vypoctova technika, ale dat studentom zaklady, aby sa takymito specialistami mohli stat po absolvovani vysokoskolskeho studia.
O tom, aka je vedomostna uroven skoly, svedcia aj take skutocnosti, ako je az 70-percentna uspesnost prijatia absolventov skoly na vysokoskolske studium, pricom vacsina z nich sa hlasi na fakulty s vysokym poctom zaujemcov o studium na nich, ako su pravo, medicina, ucitelske fakulty a dalsie. Keby bol zaujem studentov o studium na vysokych skolach technickeho zamerania vyssi, bolo by percento prijatia este ovela vyssie.
Nemozeme nespomenut, ze uz dlhe roky patri skola k tym, ktore trvale dosahuju vyborne vysledky v Stredoskolskej odbornej cinnosti. Niet skolskeho roka, kedy by sa nasi studenti svojimi pracami neumiestnili na prvych prieckach v krajskych, ale aj v celostatnych kolach. Ako konkretny priklad mozeme uviest studentku Ivetu Fajnerovu, ktora reprezentovala skolu na celostatnej prehliadke SOC v odbore sociologia.
Obdobne velmi dobre vysledky skola dosahuje aj vo vyuke cudzich jazykov. Vyucujeme pat svetovych jazykov a studenti skoly, ako aj siroka verejnost maju moznost doplnat si tuto gramotnost aj v jazykovej skole. Skola spolupracuje s Nadaciou otvorenej spolocnosti, od ktorej v minulom roku ziskala grand vo vyske 30 000 korun na nakup anglickej literatury a pomocok. Studentky 4. rocnika Helcova a Rusnakova ziskali najvyssie ocenenie v sutazi v pisani anglickej poezie, ktoru zorganizovala Britska rada pre ziakov a studentov strednych skol na Slovensku. V minulom roku sa nasi ziaci prebojovali do krajskych kol jazykovych olympiad. Studentka Janka Zvoncekova obsadila v olympiade z ruskeho jazyka prve miesto v kraji a v celoslovenskom kole sa umiestnila na stvrtom mieste. Katarina Babiakova obsadila tretie miesto v krajskom kole olympiady z nemeckeho jazyka.
Najviac nas vsak tesi skutocnost, ze coraz viac ziakov a studentov sa zapaja do mimoskolskej prace a do sutazi. Studentka Stefania Rusnakova trikrat reprezentovala skolu v celoslovenskom kole biologickej olympiady. So svojou pracou sa tiez zucastnila na sutazi AMAVET - Festival vedy a techniky v Drazdanoch, Zaragoze a v Bruseli. Studentov Martina Tkacika a Mariu Berczeliovu prijal premier a minister skolstva za prace v sutazi Eseje 2000. Uspesnost skoly v sporte ani nespominame.
Takto by sme mohli pkracovat vo vymenuvani uspechov skoly dlho. Co nas vsak viac tesi, je skutocnost, ze v skole nemame problemy s drogami, ba nasi studenti robia prevenciu v tejto oblasti aj v inych, hlavne zakladnych skolach. V skole sa nevyskytli podla vykonaneho prieskumu pripady sikanovania. Tiez je velmi otazne, ci mozno za sikanovanie povazovat skutocnost, ak ucitel hodnoti ziaka znamkou nizsieho stupna. Tieto akutocnosti uvadzame preto, lebo nemozeme pripustit dehonestovanie nasej prace, o ktorej hovoria tisicky uspesnych absolventov posobiacich v roznych sferach spolocenskeho zivota.
Na zaver by sme chceli zdoraznit, ze nie sme lahostajni k tragickym udalostiam, ktore sa bolestne dotkli chodu nasej skoly, kazdeho jej zamestnanca i studenta. Odmietame vsak verejne obvinenie rodica, ze tieto udalosti sme zapricinili my, nasou pracou a spravanim voci ziakom.

Ucitelia Gymnazia v Brezne