sa uspesne rozbieha

Tisovec (ng) - "Reprezentacna vzorka" Banskobystrickeho kraja sa zisla v stredu 18. oktobra do obradnej siene Mestskeho uradu v Tisovci. Clenovia Rudohorskej rozvojovej spolocnosti tu totiz hodnotili projekt, cielom ktoreho je revitalizacia zeleznic a rozvoj rudohorskeho vidieka - uzemia siedmich okresov (Brezno, Detva, Lucenec, Poltar, Rimavska Sobota, Revuca a Roznava).

Vratme sa vsak na zaciatok. V roku 1995 sa v Rudohori rodi iniciativa predstavitelov samosprav a Zeleznic Slovenskej republiky na zachovanie regionalnych zeleznic, ktore ma pre obcanov tohto regionu nenahraditelny vyznam. Po dvoch rokoch vznika zdruzenie, ktore si dalo nazov Rudohorska rozvojova spolocnost. Spolupraca sa postupne rozsirovala, zapojili sa do nej hlavne regionalne zdruzenia, mesta a informacne strediska z Brezna, Lucenca, Tisovca a z Rimavskej Soboty. Vysledok? Spolocne akcie na jednotlivych tratiach s napojenim na cyklotrasy, kalendar propagujuci Rudohorie. To vsetko pod taktovkou vykonneho tajomnika Ing. arch. Petra Rusnaka, ktory uz pripravuje dalsi projekt na podporu rozvoja infrastruktury cestovneho ruchu. Bude to krok k zlepseniu kvality a zvyseniu pritazlivosti Rudohoria v ramci piatich pilotnych programov: ludova kultura, sklarstvo, horske polnohospodarstvo, banictvo, lesnictvo a spracovanie dreva, ktory sa dotyka nasho regionu, konkretne Cierneho Balogu. Boli by to nielen muzea - skanzeny, ale akesi inkubatory pre rozvoj podnikania na vidieku.

Rudohorska rozvojova spolocnost je teda vylozene vidieckym uzemim, ktoremu "zhora" venuju malo pozornosti. Preto sa tychto sedem okresov, na uzemi ktorych sa konstituovalo dvadsattri mikroregionov, rozhodlo vytvorit svoj vlastny rozvojovy program "zdola". Program, ktory si vytycili a realizuju, ma v Europe dobru odozvu. Primator Tisovca Peter Minac ho na zaver stretnutia zhodnotil slovami: "Vytvorili sme velmi dobry tim ludi, ktory sa prezentoval na mnohych vystavach, aj v zahranici. Ak budeme takto pokracovat dalej, verim, ze sa presadime."

 Jedna otazka

- Prve zakladajuce zhomazdenie Vidieckeho parlamentu sa konalo v dnoch 12. a 13. oktobra v Zupnom dome v Levoci (budova okresneho uradu). Zalozilo ho 160 zastupcov obcianskych zdruzeni, mimovladnych organizacii, mikroregionov, samosprav, podnikatelskej sfery a statnej spravy ako celoslovensku neformalnu platformu vymeny nazorov a spoluprace na prospech rozvoja vidieka. Tato nie je zalozena na regionalnom principe zastupenia, ale na ochote pracovat, zlepsovat, spolupracovat.

V dopoludnajsej casti predniesli svoje prejavy zahranicni hostia: Kjell - Roger Karlsson a Lisbeth Alhorn, zastupcovia svedskeho vidieckeho parlamentu a Marta Marczis z madarskeho vidieckeho parlametnu, dalsie prednasky Vladimir Haraj, veduci sekcie strukturalnych fondov a regionalnej politiky ministerstva podohospodarsva, Jela Tvrdonova, riaditelka Agentury pre rozvoj vidieka Nitra, Lubomir Faltan zo Sociologickeho ustavu SAV Bratislava. Rokovanie aktvine podporili svojimi vystupeniami aj minister podohospodarsva Pavol Koncos a statny tajomnik ministerstva vystavby a regionalneho rozvoja Roman Sipos.

V popoludnajsich hodinach prveho dna a v piatok dopoludnia pracovali ucastnici pod vedenim dvojic facilitatorov v styroch skupinach: Ludia, Ekonomika, Politika a Krajina. Ulohou tychto skupin bolo urcit priority na obdobie rokov 2000 a 2002. Skupiny urcili trinast priorit, ktore odprezentovali v plene v zavere zasadnutia a delegovali do predsednictva zastupcov kazdej skupiny, ktori budu pocas nasledujucich dvoch rokov pracovat na naplneni zvolenych priorit (vytvoria pracovne vybory).

Priority skupiny Krajina su: podpora programov ekologicky priazniveho vyuzivania prirodnych zdrojov; zachovanie, obnova a vyuzitie prirodneho, kulturneho a historickeho dedicstva; podpora revitalizacnych programov. V skupine Ekonomika: vytvorit vhodne podmieny pre efektivne vyuzitie vidieka cestovnym ruchom; vybudovat marketingovy informacny a poradensky system s centrami, vyskolenymi pracovnikmi pristupny pre vsetych obcanov vidieka; vytvorit mikroregionalnu, makroregionalnu a medzisektorovu spolupracu (zabezpecena kooperacia podnikatelov, kooperacia majitelov) a integraciu vyrobnych procesov. Skupina Ludia uprednostnuje: zabezpecenie toku informacii; rozvijanie ludskych zdrojov - vzdelavanie a odbornost; zvysenie ucasti obcanov na veciach verejnych; vedenie ludi k trvaloudrzatelnemu vyuzivaniu miestnych zdrojov, obnovenie a rozvijanie tradicie a ich prepajanie s modernym zivotom na vidieku. V skupine Politika su priority: v programe obnovy dediny sa priblizit urovni Ceskej republiky; vytvorenie institucionalnej infrastruktury pre rozvoj vidieka co najblizsie k obcanovi; dosiahnut za pomoci statu jednoznacny stav v oblasti vlastnictva pozemkov v katastroch obci.

V piatok zvolilo plenum Vidieckeho parlamentu tridsatjedenclenne predsednictvo. Tato skupina ludi je tvorena jednak trinastimi jednotlivcami, ktori maju na starosti priority zo skupin, okrem nich su v nom ludia, ktori vytvaraju regionalnu rovnovahu a su schopni zabezpecovat fungovanie Vidieckeho parlamentu v medziobdobi. Plenum zvolilo za hovorkynu Vlastu Korenovu z A-projektu. Sidlom Vidieckeho parlamentu na Slovensku je Liptovsky Hradok

VOKA ako organizacia, ktorej poslanim je pomahat ludom na vidieku budovat lepsi zivot a rozvijat svoje komunity, sa aktivne podiela na priprave a priebehu zasadnutia Vidieckeho parlamentu a aj nadalej bude prispievat k naplnaniu jeho poslania a cielov.

Vo Videckom parlamente by sa mali stretnut ludia zijuci na vidieku a pracujuci pre vidiek. Je nadej, ze takto budu predstavy a potreby vacsiny obyvatelstva, kedze Slovensko ma prevazne vidiecky charakter, skor vypocute a realizovane.

Uplynuly vikend si jarmocnici v Breznianskom okrese mohli prist na svoje, pretoze v tomto termine sa konali az dva jarmoky. V piatok na druhom lopejskom jarmoku (na hornej snimke Viktora Sajgalika) svoj tovar predavali podnikatelia v 26 stankoch a osmi ludovi vyrobcovia, okrem toho navstevnici sa mohli aj obcerstvit a typicku atmosferu doplnala ludova hudba ciernobalockych Sukovcov. Dvanasty jesenny polomsky jarmok (na dolnej snimke Ferdinanda Hrablaya) ponukal pestry tovar v piatok v 28 a v sobotu az v 43 stankoch. Aj tu vyhravali miestni muzikanti a spestrenim hlavne pre deturence bol kolotoc.