Milena Tazka, nezamestnana, Brezno:

- Kazdy clovek sa boji, ze raz bude stary. Len aby sme sa dozili tej staroby, ked teraz su kadejake choroby.

Jana Balintova, laborantka, Brezno:

- Urcite, ze myslim na starobu, ale nebojim sa jej. K starobe mam kladny vztah, mam starych rodicov, ktorym pomahame, snazime sa vyjst im v ustrety. Teda zo staroby nemam strach, je to pekne, ked clovek prezije hodnotny zivot v kruhu svojich blizkych. Dufam, ze aj ja sa budem mat v starobe o koho opriet.

Ladislav, technik, Banska Bystrica:

- Casto pocujeme frazy, ako aktivne prezit starobu. Myslim si, ze problem je v tom, do akej miery sme schopni starobu prezit aktivne podla svojich moznosti. Staroba sa da prezit tak, do akej miery je nam umoznene prezit ju dostojne. Zalezi to na tom, ako sa spolocnost sprava k starsim ludom, ako pristupuje k ich problemom a starostiam. Momentalne je taka situacia, ze nemozeme hovorit o socialnom podtone, skor naopak. Vytvara sa atmosfera, v ktorej sa kazdy musi sam starat o seba. Lenze cim je clovek starsi, tym ma podstatne menej moznosti, nez clovek mlady. Mali by sme sice uz teraz mysliet na starobu, ved z toho profituje vela zdravotnych a vselijakych starobnych poistovni, niektore su podvodnicke, niektore serioznejsie. Ale dnes ma mlady clovek problem vobec vyzit, a nie to este mysliet na starobu. Je to horizont, ktory je dost vzdialeny.

Eva Stulrajterova, predavacka, Cierny Balog:

- Ten strach tu trosku je, mozno z chorob, z toho, ako bude s robotou. Myslim aj na to, ako budem vyzerat, ked budem starsia, ze to mozno pojde k horsiemu. Starsim ludom treba pomahat, to je jasne. Mam este stareho otca a snazim sa mu pomahat.

Gabriela Sedlackova, nezamestnana, Brezno:

- Starych ludi mam rada, ale ked zostarnem ja, myslim si, ze sa budeme mat este horsie, ako sucasni stari ludia, lepsie urcite nie. Mam dve deti, tak dufam, ze mi pomozu.

Zdeno Pobis, vodic, Brezno:

- Staroby sa nesmie nikto bat. Pride to same a clovek sa s tym musi vyrovnat.

Chocske vrchy a nasa dovolenka

Navrat do obdobia prazdnin, ako ho opisala Zuzka Stykova, ziacka 6. A triedy Zakladnej skoly v Brezne, Pionierska 2:

Je krasny letny den a my sa parime v aute. Ked sme konecne dorazili do malej dedinky Liptovska Anna v Chocskych vrchoch, pri utulnej chatke nas privitala mila pani. Celkom nas bolo sest - ocko, maminka, sestra, brat, sesternica a samozrejme ja. Kym sme sa povybalovali a trosku pohrali, bolo treba ist spat.
Rano bolo pocut v chatke iba sme: "Vstavaj!". Nasa prva vychadzka bola do Prosieckej doliny. Liezli sme po skalach, rebrikoch, prechadzali klukatymi chodnickami. Cestou sme sa pristavili pri vodopadoch Sokol. "Ten je nadherny. A pozrite na tu duhu, ktora je pri nom. Je to fantasticke. " - ozyvaju sa hlasy naokolo. Samozrejme, nezabudli sme sa pri nom vyfotit. Ked sme sa ocitli nad dedinkou Malatinna, citili sme sa aj my malatni. Nedaleko na skalach ocko vyplasil orly. Vecer po narocnej ture bolo este kupanie v termalnej vode v Besenovej.
V druhy uprsany den sme navstivili pekne mesto Zilinu. Lutovali sme, ze zamok Budatin bol zatvoreny a tak sme boli pozriet zeleznicku vo Vychylovke.
Dalsi den nas navstivil starky a siel s nami do Kvacianskej doliny. Na oddych sme sa zastavili pri mlynoch, ktore boli vo velmi zlom stave. Snad budu casom opravene, aby ostali na pamiatku dalsim generaciam. Po navrate a vecernom kupeli v Besenovej sme sa so starkym rozlucili.
Prosecne je krasny kopec a slapanie nan nemalo konca kraja. Na jeho vrchole nas prekvapil krasny pohlad na Liptovsku Maru a vrcholy Nizkych Tatier. Vsetci sme sa podpisali do vrcholovej knihy na pamiatku nasho vystupu. Cesta spat uz bola lahka. Posledny raz sme sa vykupali v Besenovej a skoro rano sme sa vratili domov.
Bola to nadherna dovolenka a vsetci sme odchadzali s kopou novych zazitkov z nasho pekneho Slovenska.  

"Co je skola nam? Je umenia chram. Nepovstane mily brachu, narod nas zo svojho prachu, ak nebudu kvitnut skoly na dedicnej jeho roli!"
Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa zacala pisat historia Zakladnej skoly na Pionieskej ulici c. 4 v Brezne. Do uzivania bola odovzdana tak dlho ocakavana dvadsatdvatriedna skola, ktora mala zlepsit podmienky v skolstve, pretoze narastala zmennost vo vyucovani v dosledku rozsiahlej bytovej vystavby a narastu deti. Nebola sice dostavana, ale my, ktori sme stali pri jej zrode, sme sa na nu velmi tesili. Skola sa prestahovala zo Sturovej ulice a v jej priestoroch sidli terajsie gymnazium. Postupne boli dobudovane ostatne casti skoly ako jedalen, telocvicna, sportovy areal.
Skola od svojho vzniku pocas dvadsatpatrocneho trvania presla mnohymi uskaliami a len zvysenym usilim sa darilo a dari ucitelom, vychovnym pracovnikom a ostatnym zamestnancom skoly zvladnut narocne ulohy a uspesne realizovat ciele sucasnej skolskej politiky. Do historie sa vpisali take mena pedagogov, ktori svoje povolanie povazovali za poslanie. Dnes je uz vacsina z nich na zasluzenom odpocinku a niektori uz z nasich radov odisli navzdy.
V priebehu dvadsiatich piatich rokov opustilo brany tisice ziakov, ktori uspesne pokracovali v dalsom studiu a dnes sa s mnohymi stretavame uz ako s rodicmi.
V sucasnosti sa mozeme ako skola pochvalit svojimi specifikami. Na 1. stupni od 3. rocnika umoznujeme ziakom ucit sa cudzie jazyky, pripravku ziakov na vyber do futbalovych tried na 2. stupni. V Lego - triedach si deti pomocou stavebnic rozvijaju jemnu motoriku, predstavivost, komunikativne zrucnosti a logicke myslenie. Zapajanim sa do sutazi a olympiad pomahame rozsirovaniu vedomosti a zrucnosti v jednotlivych predmetoch a tym aj rozvoju zaujmov. Na 2. stupni mame triedy s rozsirenym vyucovanim matematiky a prirodovednych prdmetov. Od 5. rocnika sa specializujeme na futbal, kde su vytvorene tzv. futbalove triedy, ktore navstevuju ziaci zo sirokeho regionu. Sme jedina skola, kde sa vyucuje francuzsky jazyk, z ktoreho ziaci maju moznost ziskat zaklady a tie potom rozvijat v dalsom studiu na vsetkych strednych skolach v Brezne.Skola ma dobre vybavenu pocitacovu triedu, o ktoru je velky zaujem. Zapojili sme sa do projektu Skola podporujuca zdravie a v sulade s nim vychovavame ziakov k zdravemu zivotnemu stylu. Cielom programu Cesta, do ktoreho sme sa zapojili, ,je vplyv na ziaka v obdobi dospievania, aby dospel aj emocialne. Dobru spolupracu mame s Radou rodicov, ktori sa snazia pocas celeho roka skole pomoct ci uz zaujimavymi akciami pre deti alebo brigadnicky. V tomto skolskom roku navstevuje skolu 727 ziakov z celeho regionu Brezna, ktori su rozdeleni v dvadsiatich deviatich triedach. Pri skole je Skolsky klub deti, ktory navstevuje 161 ziakov v siestich oddeleniach z rocnikov 1. - 6. Vychovavatelky pripravuju mnozstvo zaujimavych aktivit a tym prispievaju k relaxacii, rozvijaniu fyzickych a psychickych funkcii deti. Velku pozornost im venuju hlavne pocas prazdnin. Organizuju tabory s ubytovanim v rekreacnych oblastiach.
Nasa skola dosiahla mnohe uspechy, na ktore sme hrdi a budeme sa snazit aj v buducnosti na ne nadviazat.
Nedaju sa vsak vymenovat vsetky aktivity, ktorymi zije skola pocas celeho skolskeho roka. Tie, ktore som vymenovala, tvoria len nepatrnu cast celej mozaiky, ktora je dielom vsetkych nas, ktori zijeme so skolou, zijeme v nej a v nej nechavame kus seba. Ved aj motto ucitela narodov J. A. Komenskeho je, ze ucitel je svieca, ktora inym rozdavajuc svetlo, sama seba spaluje.
Pri prilezitosti 25. vyrocia vzniku nasej skoly organizujeme slavnostnu akademiu, ktora bude v piatok 27. oktobra o 16. hodine v dome kultury, srdecne vas na nu pozyvame.

Eva Andreuttiova