V zivote uz tak byva, clovek mieni a zivot meni. Takto dajako to bolo aj v zivote Lubomira Medveda z Cierneho Balogu - Janosovky. Majstra vsakovakych remesiel, folkloristu a dobreho cloveka. Ale podme pekne po poriadku.

S ludovym vyrobcom Lubom Medvedom som sa stretol uz velakrat, no predovsetkym na podujatiach, kde mali solo folklor ci ludove remesla. Tu nikdy nebolo dost casu si posediet, podebatovat, dozvediet sa o nom a jeho konicku volaco viac. Ale ako clovek z dediny, pocas jari, leta a zaciatkom jesene, ked je dost roboty okolo pola, na posedenie nemoze ani len pomysliet az teraz.

Pred niekolkymi dnami som sa predsa len za nim vybral. Sedime v jeho malej dielnicke, ja obzeram vsetku tu krasu, co vedia vytvorit jeho sikovne ruky a on spomina. Zaspominal na svoje detstvo, ked chodieval past ovecky, ci husi, na casy skolaka, kedy sa kladli zaklady jeho terajsej velkej lasky - folkloru. Uz ako maly ziacik vystupuje s detskym folklornym suborom Mala Kycera. Neskor vystupuje aj s bratom v subore v Brezne. Nuz a tak to uz chodi, co sa nosi a co obuva, netrva vecne, ale sa aj poskodi. Nuz a takto to bolo dajako s krojom, ci krpcami. Nebolo penazi na opravy, nuz sa sam pusta do oprav. Ked sa stal veducim velkej Kycery, pochopil, ako dobre urobil, ked sa kde-co naucil opravit, ci nove spravit.

Velakrat mu spociatku pomahal aj otec. Joj, je to uz velmi davno, ked ho ucil robit pekne zapastky, pamata sa, ako vbijal do klatika klinceky, aby za pomoci spagata a farebnych niti, vyrobil prve zapastky. Dozvedel som sa, ze zapastky neboli len ozdobou kroja, ale dobrou pomockou pre chlapcov, ktori sa v hore pasovali s drevom. A aj prve kapce, to bola robota. Nemal kto poradit, ukazat. Nuz rozobral stare, narobil si sablony - mustre a dal sa do roboty. Potom prisli na rad obaly na knihy, pekne kapsy. Toto vsetko vyzdobil aj plechovou vyzdobou. Nie, ani toto nekupoval, zhotovoval si to sam, za pomoci raznic a vsakovych pomocok.

No mne to nestacilo, chcel som vediet volaco viac aj o balockom kroji. Dozvedel som sa, ze sucasti je viac ako dost. Opasky, to nebola len ozdoba mladenca ci muza, ale dobre posluzili znovu tym, co robili v hore, okolo dreva. Opasky vraj byvali trojprackove a stvorprackove. Dozvedel som sa, ze k slavnostnemu kroju patril nielen siroky klobuk, ale aj cierna satka, ktora sa uvazovala okolo krku a prevliekala sa cez kovovu obrucku.

Lubo pochodil vela ludovych slavnosti, zazil vela veselych, ale aj smutnejsich prihod. Na jednu z tych veselych zaspominal: "Bolo to jeden rok vo Vychodnej. Mal som tam niekolko svojich vyrobkov, ale aj niekolko krpcekov - male cisla, skor na ozdobu, ako na pouzitie. Len sa tu zhrknu okolo stanku male Japonky a ani som sa nenazdal a krpceky boli vsetky nielen vyskusane, ale aj predane. Joj, mal som velku radost, hlavne z toho, ako daleko poputuju moje krpceky."

O Lubovi by sa toho dalo este vela povedat, aj to, ako pracoval v breznianskej Mostarni, ako sa dostal do predcasneho invalidneho dochodku. "Boli to zle casy", rozhovoril, sa a pokracoval:" Ale pomohol mi moj konicek. Nestacil som rozmyslat nad chorobou, nad starostami. Vzdy, ked mozem, rad nieco vyrobim, rad pridem na podujatie, kde kraluju ludove remesla."

Priblizil sa cas rozlucky a vtedy Lubo Medved vzal do ruk fujarku a zanotil. Ked som uz bol vo dverach: "Viete, bol by som zabudol povedat, ze mam velky sen, ci plan? Chcel by som zacat robit so suknom. Ved vela sucasti aj nasho kroja je z neho. Nuz nech sa mu dari.

Vojtech Majling

   Petrohrad - Benatky severu

Ked povieme Rusko, najcastejsie asociacie Slovakov, ktore im v momente na tuto obrovsku krajinu napadnu, su: mafia, kruty zivot, chudoba. Najdu sa vsak aj taki, tych je ale ovela menej, ktori vedia, ze Rusko ukryva obrovske caro, ktore mozno odhalit navstevou niektorych jeho miest. Jednym z nich je aj Petrohrad. Na zaciatok si aspon niekolkymi vetami pripomenme jeho historiu. Toto primorske mesto bolo zalozene v roku 1703. Jeho zakladatelom bol car Peter I., ktory ho postavil na Zajacom ostrove. Nachadza sa tu vyse 300 mostov, niekolko kanalov a nabrezi, preto ho tiez nazyvaju Benatky severu. O kulturu tu nie je veru nudza. Je to jedno z najatraktivnejsich miest pre turistov. Svedci o tom aj fakt, ze v roku 2003 pri prilezitosti 300. vyrocia jeho zalozenia bude vyhlasene za svetove stredisko kultury.

Ako som uz spomenula, jeho pamatihodnosti pritahuju turistov z roznych kutov sveta. Tentokar pritiahli aj nas, niektorych sudentov Gymnazia J. Chalupku z Brezna, aby sme tak spolu so studentmi z Gymnazia v Puchove a zo Sniny (dovedna 25 sudentov) zrealizovali desatdnovu medzinardnu skosku akciu. "Stretnutie na Neve III" v Sankt Peterburgu. Po dvojdnovom cestovani autobusom sme sa predsa len dockali pohladu na toto mesto. Uz na prvy pohlad nam bolo jasne, ze jeho obyvatelia, ktorych je 5,5 miliona, ziju s dobou - ci sa to uz tyka mody obliekania, hudby, obchodov - jednoducho zivota. Ubytovani sme boli v medzinarodnom hoteli Gostinica, ktory bol nedaleko od pobrezia Baltskeho mora. Do centra mesta sme metrom mali na skok. Kedze sme si boli vedomi prednosti mesta, hned v prvy vecer sme sa pod vedenim nasej stredoskolskej ucitelky Dagmar Nemcokovej vydali na zoznamovaciu vecernu prechadzku po Nevskej ulici v centre. Presli sme popri Ruskom muzeu, Dome Musorgskeho, Kazanskom chrame, Izakievskom chrame a Budove namornictva. Vychutnali sme si tiez prvy pohlad na Palacove namestie, na ktorom stoji muzeum svetoveho umenia. Ermitaz v Zimnom palaci, Alexandrovsky stlp, Hlavny generalny stab a Dvojity vitazny obluk. Nikdy nezabudneme, ako nam dych vyrazil pohlad na chram postaveny v cisto ruskom style Chram vzkriesenia Krista. V uzase sme z mravcej vysky vychutnavali esteticku autoritu a obdiv, ktore si toto monumentalne dielo vyzadovalo.

To bol nas prvy den. Pocas nasledujucich piatich dni sme sa na tieto miesta vracali a podrobnejsie sa s nimi oboznamovali. Okrem spomenutych pamiatok sme zasli tiez od Petrohradu hodinu vzdialeneho Petrovca - letneho sidla carov, ktory bol postaveny po priklade Versailles. Nevynechali sme ani Petropavlovsku pevnost, ktorej veza je najvyssim bodom Petrohradu. Tu sme na chvilu boli na pochybach, ci sme si nezmylili rocne obodbie, ci je skutocne jesen. Akosi nam nesla dohromady pestra farba listia, padajuceho zo stromov s pohladom na otuzilocov, ktori sa kupali v ladovej Neve, aby sa aspon trocha ohriali, opierali sa o vyhriaty mur tejto pevnosti. Cestou spat sme navstivili historicku Auroru, ktorej vystrel dal podnet na zacatie revolucie v roku 1917. V tento den sme peso presli osem kilometrov. No museli sme si sily setrit na nasledujuce dni, ktore praskali vo svikoch bohatym programom. Aj napriek tomu, ze sme uplne vsetky pamiatky nestihli pozriet, nasli sme si cas na navstevu Slovanskeho lycea, ktore je v Rusku jedine s moznostou vyucovania slovanskych jazykov. Kedze na nestastie nemaju pedagoga na vyucbu slovenskeho jazyka, pozreli sme sa, ako vyzera hodina ceskeho jazyka v ruskej skole. Na lyceu sme sa tiez stretli so slovenskym konzulom v Rusku Gustavom Cisarom, ktory bol velmi pohostinny, a tak nas pedagogicky dozor pozval k sebe na konzulat na salku kavy.

Hlavnym cielom zajazdu neboli len pamiatky mesta. Spoznali sme tiez rusku mentalitu, ludi s vaznymi tvarami, castokrat sme ich stretavali s otvorenymi knizkami v ruke, co svedci o ich chuti vzdelavat sa. Ochutnali sme aj z ruskej kuchyne - borsc, sci, solanku. Trochu sme sa tiez oboznamili so sucasnou ruskou hudbou, ktora sa nam zapacila natolko, ze sme neodolali kupe ich CD. Jednym slovom presvedcli sme sa, ze Petrohrad je mesto, ktore ma co turistom ukazat, je mestom, ktoreho noci su bezpecnejsie ako noci v niektorych vacsich slovenskych mestach. Takze nase asociacie, ktore nam napadnu pri slove Petrohrad, su: prekrasne pamiatky, vyborna kuchyna, krasna slovanska rec, hudba. Po tomto prvom dotyku s Petrohradom chce nasa skola v spolupraci s Gymnaziom v Puchove aj nadalej organizovat taketo poznavacie zajazdy. Urcite snom kazdeho je vidiet biele noci v Petrohrade, ktore sme my nevideli, pretoze byvaju od maja do konca jula. Ak mate aj vy zaujem o podobny zajazd, informujte sa u profesorky Mgr. Dagmar Nemcokovej v Gymnaziu J. Chalupku v Brezne.

Janka Zvoncekova,
studentka IV.A triedy