|
Turisticke smerniky. Pomocne ruky na horskych cestickach. Najdeme ich na viditelnych miestach: pri zeleznicnych staniciach, vyvyseninach, sedlach, na rozhrani hrebenov... Pevnejsi dreveny, aj zelezny stlpik. Na nom dosticka podoby sipky s vyznacenim miesta, znacky, casovy udaj potrebny pre rozdelenie sil dostat sa do ciela cesty. Raz v lete z Pohronskeho Bukovca popri partizanskych bunkroch Jegorovovej brigady pod Matusovou postupujeme na Rastocku holu. Na raztockych lukach male prekvapenie. Po chodniku vchadzalo do lesa zviera. Tazke, tarbave. Osem parov oci sa stretlo. Pri smerniku na Panskom sedle rozhodlo. Na Podsuchu a do Jasenia. Doma budu prekvapenia z predcasneho navratu. Stalo sa. V Jaseni uz autobus startoval. Nase mavanie sofer postrehol. Pockal, pravda, s otazkou, co tak zavcasu. Dostal vyhybavu odpoved. ... Boli casy, ked ucitelia vo volnych sobotach, nie ale vzdy, vzali ziakov - dobrovolnikov a podho do prirody. Co-to zazit, spoznat, vidiet. I stalo sa. V jednu junovu sobotu s kolegom Vladom a patnast dobrovolnikov ideme na Muransky hrad s tym, ze v hradnej mincovni nejaky ten "zlatak" vyhrabeme. Teda priliehava obuv, oblecenie, v ruksakoch speciality pre zuby a ... kopaciky, lopatky. Pocasie nam prialo. Mladez plnokrvna zo sedla Javoriny vykrocila tak, ze starsie nohy nepostacovali za nimi, ale... V polovici cesty sa plnokrvnost zacala vytracat. Na juznom konci Velkej luky, na Piesku, pri pomniku SNP a smerniku turistickych chodnikov, sme si posadali na kmen smreka pripraveny na odvoz, ako dive kacky na vodu. Len co sadli, uz boli v ruksakoch. Prosikali, ze len chvilku. Po chvilke chvilka a vstupujeme na hradne uzemie. Volnost. Archeologicke prace. Plno kosticiek, ale "zlataky" ziadne. Lenze... Pohlad na kopacov. Boze moj! Viac ako hodinu robime ocistku a v Murani vodic autobusu Kosice - Banska Bystrica povie: - Neberiem. Sedadla mam ciste! Vynikajuce je slovo kompromis. Vymohlo: - Na stojaka do Tisovca a tam... Sofer, dobry clovek, navrhol : - Zozente si noviny... Hura, stanok je pod nosom. Doma, na namesti sa s majstrom volanta lucime:- Ste zlaty, ste fajn, ste clovek... Pripomienky zo strany rodicov nepozname tvrdime: - Vtedy bolo jedinecne. Nezmokli sme... Nova vystava v Horehronskom muzeu Okrem predajnej vystavy Caro a krasa Vianoc spristupnilo Horehronske muzeum v Brezne v adventnom obdobi aj vystavu autorskych drevenych plastik, ktore uchovava vo svojich fondoch. Vystava s nazvom Z tvorby ludovych rezbarov je instalovana v historickych priestoroch breznianskej radnice a potrva do konca februara. Predstavuje diela strnastich neprofesionalnych umelcov z Breznianskeho a Banskobystrickeho okresu (povolanim napriklad strojari, lesny robotnik alebo konzervator), ktori prostrednictvom drevenych plastik tlmocia svoje vnimanie realneho zivota. Napriek tomu, ze kazda z vystavovanych plastik (v jednom pripade ide o relief) predstavuje individualnu vypoved s citatelnym autorskym rukopisom a vlastnym stylom, vyberom tem aj sposobom tvorby nadvazuju vo vacsine pripadov na tradicne vytvarne umenie. Prave preto autori vystavy zaradili medzi prezentovane predmety aj crpaky s vyraznou figuralnou vyzdobou ucha ako ukazku tradicnych vzorov pre sucastnu tvorbu, a tak poskytli navstevnikom moznost, do akej miery pastierske, ale aj ine motivy ludoveho vytvarneho prejavu prevzali sucastni umelci. Vacsina z vystavovanych diel pochadza zo 70. - 80. rokov a niektore su poznacene dobou, v ktorej vznikali (tvorba J. Racaka, P. Bobaka, J. Gandzalu), co vsak moze byt pre susastnika zaujimave a zaroven dobre zname (najma z hladiska presadzovanych tem). Na vystave prevladaju svetske motivy a realisticke vyjavy zo zivota dediny (pracovne cinnosti, zabava) stvarnene v samostatnych postavach aj viacdielnych plastikach, bez naznaku prvkov abstrakcie. Sakralnu plastiku reprezentuje tvorba D.Benickeho, P. Duriancika a J.Pancika. Tvorba umelcov, ktoru v tychto dnoch predstavuje Horehronske muzeum, balansuje na hranici ludoveho a insitneho umenia. O umelcoch tejto kategorie sa zvykne hovorit aj ako o umelcoch cisteho srdca alebo ako o nedelnych ci sviatocnych umelcoch. A ich zasluhou sviatocnostou dycha aj cela vystava. Zuzana Veselska
Zakladna skola v Brezne na Mazornikove vstupuje do desiateho roku plne organizovanej skoly. Zasluhou tvorivych ucitelov tu pokracuju rozne aktivity, ako su Zdrava skola, Vedenie ziaka, Lego a ine, maju aj triedu s vyucovanim hry na zobcovej flaute. Pri dlhodobych cieloch, ich planovani a v jednotlivych krokoch vychadzaju z realnej situacie a predpokladu vyvoja spolocnosti tak, aby ziakov pripravili na urovni svojej doby. To znamena talentovaneho cloveka, technicky zdatneho s primeranymi vedomostami a zrucnostami, pripraveneho na dalsie celozivotne vzdelavanie sa. Zameriavaju sa na jazyky a vypoctovu techniku. Vzhladom na toto zameranie mali snahu zapojit sa do projektu INFOVEK, ktoreho cielom je postupne zavadzanie informacnej komunikacnej techniky. A prave mazornikovska skola bola prijata medzi prve skoly zaradene do pilotnej etapy tohto projektu. V styridsiatich triedach skolu navstevuje 970 ziakov prveho a druheho stupna. Na oslavy 10. vyrocia zalozenia skoly sa chcu dosledne pripravit. Usporiadaju rozne sportove sutaze medzi skolami mesta, prebiehaju uz vytvarne a literarne sutaze medzi rocnikmi a triedami na rozne temy. Aj vam, citatelom Horehronia, chcu priblizit literarnu cinnost:
Desiate vyrocie skoly Nasa skola oslavi 10. vyrocie svojho zalozenia. Pred deviatimi rokmi bola spolu s nami prvacikmi este neskusena, nesmela a nikym nepoznana. Tak ako sme rok co rok rastli za pomoci nasich ucitelov a ziskavali vedomsti, aj nasa skola sa dostavala do povedomia sirsej verejnosti. Dnes nas a nasu skolu pozna cely okolity svet. Vyrastla z plienok, prekonala detske choroby, stala sa dospelou. A cia je to zasluha? No predsa celeho ucitelskeho zboru. Bez vas, pani ucitelia, by sme nemohli dostojne reprezentovat nasu skolu na olympiadach, sportovych pretekoch, bez vas a vasej trpezlivosti by sme dnes nestali pred rozhodujucou skuskou prvej dospelosti. Preto nasa vdaka, mila skola, patri tebe za ochranne kridla a vam pedagogom za ziskane vedomosti. J. Stefancikova, IX. D |