Dasa Vasinova, Dubova:

- Som vyucena predavacka, naposledy som robila u nas v Dubovej v malom "textiliku", ale zrusili ho. Nemam velky zaujem zamestnat sa opat ako predavacka, financne je to slabo ohodnotene a clovek je tam cely den, aj cez sviatky. Nevyhovuje mi to hlavne preto, ze mame male deti a z Dubovej je to dost dochadzat do Brezna. Radsej by som pristala robit robotnicku, rano o siestej by som isla a o druhej by som sa vratila domov a mohla by som byt s detmi. Hladam si nejaky iny odbor, velmi ma zaujima kozmetika, pristala by som spravit si nejaky kozmeticky kurz, ale to je drahe. Takze zatial som na mrtvom bode.

M. Z., Brezno:

- Naposledy som robila po materskej dovolenke v obchodnom dome v oddeleni nabytku a bytovych doplnkov, odtial ma z dovodu organizacnych zmien prepustili k 31. januaru 2000. Takze uz rok som doma, do marca som si docerpala rodicovsky prispevok, potom som bola na podpore, co bolo iba 1500 korun. Od septembra som "na socialke", ktora je velmi mizerna a robota absolutne ziadna a s mojou skolou - strojnickou priemyslovkou - absolutne ziadna. Bohuzial, ziadna sanca na robotu, zle je to tu.

Katarina Kocprdova, Polomka:

- Doteraz som nikde nerobila, od skoncenia strojarskej skoly v roku 1991 som nezamestnana. Aj manzel berie socialnu podporu. Neviem, co bude dalej. Podali sme si ziadost do kombinatu v Polomke, kde je 1000 ziadosti a zoberu 120 ludi. Takze perspektiva nulova a ceny idu hore.

Mario Beky, Michalova:

- Vlani som skoncil priemyslovku, nezobrali ma na vysoku skolu, tak som sa zaevidoval v urade prace, aby som dostal nejake peniaze a nerobil rodine "ostaru". V tomto roku sa opat pokusim dostat sa na vysoku skolu.

Karol Koprajda, Brezno:

- V oktobri roku 1999 ma prepustili z okresneho uradu, kde som bol udrzbarom a zaroven aj soferom. Odvtedy si stale hladam pracu, ale nic nie je. Najradsej by som robil elektrikara, pretoze som sa tomu vyucil, ale tu sa tazko nieco najde.

Anna Roncakova, Lom nad Rimavicou:

- Po skonceni skoly som bola zamestnana ako krajcirka v Banskej Bystrici. Potom som bola sest rokov na materskej dovolenke, po nej som bola nezamestnana. Vlani od aprila do oktobra som robila na sezonnych pracach v hore, teraz v zime som evidovana v urade prace a od jari opat nastupim na sezonne prace. Uz som si na to zvykla, mam dve skolopovinne deti a dochadzat do Brezna je dost drahe.

Jolana Petrovska, Brezno:

- Naposledy som robila u sukromnika, kde sme plietli ponozky. Od aprila minuleho roku som nezamestnana, mne je to jedno, robila by som aj upratovacku, ale nemozem si nic zohnat. Manzel robi, ale viete ako je to z jednej vyplaty.

Milan Brtko, Brezno:

- Pred rokom ma prepustili z Podbrezovej. Ponuky su, som zvarac, ale potrebujem statne skusky, aby som sa zamestnal. Lenze je problem urobit si ich, pretoze rekvalifikacny kurz stoji 12 000 korun. Crta sa mi robota v Cechach, ale je to daleko a financne zabezpecenie je minimale. Nie je to bohvieco, ak mate byt stale prec a zarobit 10 000 korun. Bol som tam rok, ale robit v kuse sestnastky, nemate sa kedy ani najest, to sa neda.

Kniha

Preco tento nazov? Kniha by mala u kazdeho hrat svoju rolu. Ved najprv bolo slovo, potom knihy, vdaka ktorym sme taki vnutorne bohati. Tak, ako stat ma svoje emblemy, znak, zastavu, hymnu, tak aj jednotlivec ma svoj preukaz identity. Kazde mesto, obec ma svoj uradny heraldicky znak, svoju historiu, tradiciu a kazde mesto by malo mat aj svoj "rodny list", identicky preukaz a tym je kniha, obrazkova kniha o historii, sucasnosti, ktora dokumentuje navonok obec, mesto, region alebo stat.
Financne kniha nieco stoji, ale da sa predpokladat, ze kazda druha rodina ju bude mat. Kazdy si ju rad odnesie ako pamiatku na miesto, kde prezil hoci len dovolenku. Ti, co opustaju bydlisko, radi v nej zalistuju. Kniha je aj vhodna prezentacia, nekupuje sa kazdy den. Kde nie je predpoklad, ze vydavky za vytlacenie knihy sa nevratia, aspon zhruba? Treba sa spojit a spolocne v mikroregionoch, regionoch vydat knihu, v ktorej by bola prezentovana kazda obec jednotlivo.
Preco to pisem? Uz davnejsie som sa obratil na exstarostu Cierneho Balogu R. Kovacika s umyslom objednat si knihu. Odpisal mi, ze Balog taku knihu vydal davno, este v roku 1974, a poslal mi najnovsie knihy o Slovensku. Kolkokrat sa s navstevami bavim o mojom rodisku a neostava mi nic ine, len ukazat par fotografii z Cierneho Balogu. Balocania sa presadili na celom Slovensku, nestratili sa ani v cudzine. Staci len v literarnych kruhoch spomenut jednicky, "panov spisovatelov" z Balogu L. Tazkeho a P. Kovacika. Aj tu, vo Windsore, su ich knihy v slovencine.
Nie je cas, aby aj Cierny Balog a ine vacsie obce vytlacili o sebe knihu? Viem, financie! Su aj ine dolezite veci pre chod obce, treba "lepit" cesty, opravovat, natierat budovy. Ale prezentacia je prezentacia. Aby sa nezatazil rozpocet obce, pomoct mozu aj sponzori a pri dobrej voli, ochote miestnych organizacii, institucii da sa kniha vytlacit.
Verim, ze takato kniha coskoro bude a kedze sa vraciam na Horehronie, uz mam premyslene, ako na to. Vstupili sme do noveho tisicrocia, a preto treba mysliet na to, ze kniha prezentuje, je reklamou, zrkadlom obce, mesta, statu.

Pavol Datko, Kanada