Nieco vzal, nieco da

Ing. Peter Baliak, starosta Bravacova:

- Z pohladu rozvoja obce mozem rok 2000 hodnotit velmi pozitivne. Dobudovali sme druhu etapu plynofikacie, takze plosnu plynofikaciu celej obce sa nam podarilo uskutocnit v priebehu dvoch rokov. Aj ked financie na tuto stavbu poskytol Slovensky plynarensky priemysel, aj obec vlozila urcite prostriedky. Na vystavbe, hlavne na upravach, sa podielali aj obcania zamestnani na verejnoprospesnych pracach. Za dolezite ulohy minuleho roku sme povazovali vyriesenie nedostatku pitnej vody, hlavne v jesennych mesiacoch, na com sa tiez vo velkej miere podielali pracovnici VPP. Vyuzili sme ich aj pri udrzbe a oprave sportoveho arealu, pri dobudovani amfiteatra a pri upravach verejnych priestranstiev. Popri plneni zakladnych uloh obce sme nezabudli ani na podporu sportu, kultury a poziarnikov. V tomto roku budeme velmi radi, ak sa znizi nezamestnanost v obci a ludia, ktori chcu pracovat, si najdu trvale zamestnanie. Okrem plnenia zakladnych uloh mame naplanovane splynofikovat kotolnu klubu dochodcov a ak zvysia financne prostriedky chceme zacat s projektovou pripravou kanalizacie.

Jozef Fillo, starosta Helpy:

- Tak ako predchadzajuce roky aj minuly rok bol financne zlozity. No aj napriek zlozitosti sa nam podarilo ukoncit niektore investicne akcie. Dokoncili sme terenne upravy, oplotenie a pristupove cesty ku kostolu a k domu smutku, cim dalsi kusok obce dostal konecnu podobu. Z ucelovych prostriedkov poskytnutych z Ministerstva vystavby a verejnych prac SR a z rozpoctu obce sme dokoncili budovanie inzinierskych sieti v novom stavebnom obvode Teplica II, cim vznikol priestor na vystavbu dvadsiatich rodinnych domov. Osem zaujemcov ma uz stavebne povolenie a v jarnych mesiacoch zacinaju s vystavbou rodinnych domov. Pokrocili sme v kladeni asfaltovych kobercov na miestnych komunikaciach, ktore boli znicene pri budovani kanalizacie a plynu. Podarilo sa nam na sto percent dokoncit plynofikaciu obce, plynofikovany je novy stavebny obvod Teplica II. S pomocou obcanov pracujucich na verejnoprospesnych pracach sme skraslili okolie kostola, cintorina, sportoveho stadiona, zeleznicnej stanice, zdravotneho strediska, amfiteatra, poziarnej zbrojnice a namestia. Vycistili potok Krivula a likvidovali divoke skladky komunalneho odpadu. Postupne rekonstruujeme verejne osvetlenie a obecny rozhlas. Pocet obyvatelov kazdy rok klesa, pretoze klesol pod 3000, na 2972, statisticky sa Helpa v roku 2001 zaradila medzi male obce. Odchod mladych ludi za pracou do vacsich miest sa pravdepodobne nezastavi, pretoze byvale strojarske podniky nevedia rozsirit svoju vyrobu. V tomto roku tempo investicnych akcii bude pribrzdene pre nedostatok financii. Chceli by sme pokracovat v budovani kanalizacie, asfaltovani miestnych komunikacii. Dame si prepracovat projekt odpadovych vod, co by sme chceli vybudovat v novom volebnom obdobi. My vsak verime, ze pocas roka sa financna situacia zlepsi a v jeho zavere budeme moct konstatovat, ze sa nam podarilo urobit viac, ako sme si naplanovali.

Paedr. Dusan Sliacan, starosta Valaskej:

- Napriek tomu, ze Valaska v roku 2000 splacala tri uvery, ktore boli cerpane na doplynofikovanie blokovych kotolni na sidlisku a na rekonstrukciu strechy bytoveho domu na Namesti 1. maja, podarilo sa nam uskutocnit niekolko pomerne financne narocnych investicnych akcii. V spolupraci so Slovenskou spravou ciest Banska Bystrica sme zabezpecili vyspravky miestnych komunikacii a polozenie noveho asfaltoveho povrchu na Tatranskej a Zahradnej ulici v dlzke asi 400 beznych metrov. Vdaka prostriedkom uvolnenym na verejnoprospesne prace v prospech nasej obce pracovalo dvadsat pracovnikov. V spolupraci s nimi sme vybudovali 150-metrovy odvodnovaci rigol na Ceste osloboditelov a priebezne sme zabezpecovali cistenie odvodnovacich rigolov, miestnych komunikacii a verejnych priestranstiev. Zrekonstruovali sme devat autobusovych zastavok a opatrili sme ich spolu so stlpmi verejneho osvetlenia ochrannym naterom. S pomocou verejnoprospesnych pracovnikov, Dobrovolneho hasicskeho zboru vo Valaskej a miestnych sukromnych podnikatelov sa nam podarilo vycistit potok Teplica a jazierko Tajch, ktore okrem estetickej funkcie plni aj funkciu poziarnej nadrze. Vdaka dobrej spolupraci sme od Zeleziarni Podbrezova a. s. kupili cisternu Tatra 148 pre dobrovolnych poziarnikov. Vybudovanim novej sedlovej strechy na casti kulturneho domu sme zabranili vzniku havarijnej situacie. Z vlastnych zdrojov sme postavili cistiaren odpadovych vod a zrekonstruovali elektricke rozvody v chatovej osade Bystra, opravili a opatovne uviedli do prevadzky cistiaren odpadovych vod v materskej casti obce, rozsirli verejne osvetlenie, spravili generalnu opravu vozidiel Praga V3S a Multicar, opravili poskodenu kanalizaciu, zakupili merace tepla pre bytove domy na sidlisku na Hronskej ulici a opravili kominy a odkvapove zlaby na bytovych domoch na sidlisku. Za velky uspech mozeme povazovat ziskanie financnych prostriedkov zo statneho rozpoctu na vybudovanie novej sedlovej strechy na pavilone prveho stupna zakladnej skoly, cim sa tiez podarilo odstranit havarijnu situaciu. Tuto akciu by sme nemohli uskutocnit bez zodpovedneho a korektneho pristupu okresneho uradu a hlavne jeho prednostu, za co mu touto formou aj v mene obcanov Valaskej dakujem. Vdaka usiliu predstavitelov obce a pochopeniu Slovenskeho plynarenskeho podniku sa nam podarilo dosiahnut zadanie projektu na plynofikaciu miestnej casti Piesok a materskej casti obce. Mame platne stavebne povolenie na vybudovanie inzinierskych sieti pre pripravovanu investicnu bytovu vystavbu. Zial, nepodarilo sa nam ziskat financne prostriedky zo Statneho fondu rozvoja byvania. Pre nepochopenie niektorych obcanov sa nam tiez nepodarilo uskutocnit prvu etapu vystavby urnoveho haja v miestnom cintorine.

Minulost, pritomnost ...

Prehrabavajuc sa v starych archivnych dokumentoch som sa docital: "Ministerstvo socialnej peclivosti v Prahe pre okres Brezno v ramci statnej stravovacej akcie pre osoby nezamestnane a obmedzene pracujuce pridelilo (zaslalo) desatkorunove poukazky na odber potravin." Okresny urad tieto poukazky zasielal jednotlivym obecnym uradom, ktore nie odrazu, ale kazdy tyzden tieto poukazky davali nezamestnanym. Je zaujimave sledovat, ako Okresny urad v Brezne tieto poukazky na dobu od 6. januara do 19. februara 1936 pridelil. Zivitelia rodin - zenati dostavali poukazky na jeden tyzden v hodnote dvadsat korun, slobodni desat korun. Najviac nezamestnanych v tomto obdobi bolo v Pohorelej (213 zenatych, 58 slobodnych), v Bacuchu (187 zenatych, 19 slobodnych), v Polomke (169 zenatych, 49 slobodnych), v Sumiaci (158 zenatych, 56 slobodnych), v Telgarte (140 zenatych, 11 slobodnych), v Ciernom Balogu (114 zenatych, 23 slobodnych), v Benusi (108 zenatych, 36 slobodnych), v Helpe (99 zenatych, 16 slobodnych), vo Valaskej (14 zenatych, 9 slobodnych). Aj samotne mesto Brezno malo v tomto obdobi 87 zenatych a 29 slobodnych nezamestnanych. Summa summarum, v 31 dedinach nasho okresu bolo 1891 zivitelov rodin a 559 slobodnych, ktori dostali poukazky na pridel potravin. Ludia tieto poukazky nazvali zobracenkami.
Kto cita noviny, moze si tuto situaciu spred sestdesiatich piatich rokov porovnat s dnesnou nezamestnanostou. Je zaujimave, ze tato statna stravovacia akcia pre nezamestnanych bola prisne sledovana, o com svedci aj tento odsek z neskorsieho obdobia (14. jun az 18. jul 1937): "Vzhladom na to, ze v tejto dobe je uz vsade dostatok prace a pracovnej prilezitosti, prisne sa uklada, aby osobam, ktore medzicasom nasli pracu, neboli listky vydane, aj ked maju narok okresnou socialnou komisiou priznany." Nespravodlivost vsak svetom vladne. Zial, boli pripady, kedy obecne urady davali poukazky aj takym, ktori na to neboli odkazani a samozrejme ich odhalili. Nemenujem dedinu, kde slobodni mladenci po prichode na zabavu za vstupne tri koruny ziadali vydat z desiatich korun sedem, aby si mohli kupit ohnivu vodu. Neboli totiz odkazani na pridel potravin. Toto zneuzitie bolo prisne vysetrene, poukazky odobrane a predstavitelia obce potrestani.
Od starostky Sumiaca som sa dozvedel, ze vlani bolo v Sumiaci evidovanych vyse 240 nezamestnanych, nieco vyse sto z nich bolo zapojenych do verejnoprospesnych prac. Klady a zapory tychto prac nie som kompetentny hodnotit, urobilo sa vsak vela pozitivneho. Do roku 1989 boli v dedine dva obchody, ktore vlastnila Jednota. Po roku 1990 vznika niekolko obchodikov sukromnych podnikatelov, dva pre nerentabilnost uz zanikli. Drziac sa hesla Vsetka cest tomu podnikatelovi, ktory zamestna aspon jedneho nezamestnaneho (je to sice velmi malo), podnikatelia v Sumiaci dali pracu predavackam po jednej, dvoch, ci troch. Jednota zamestnava styroch ludi, rolnicke druzstvo okolo osemnast, kamenolom v Cervenej Skale desiatich, pila do desat ludi, lesy v Cervenej Skale asi dvanast, zeleznica styroch.

Vladimir Cupka

Ciertaz uspesne reprezentuje Nemecku

Uz niekolko rokov posobi v Nemeckej pod vedenim Mgr. Martina Loksu folklorna skupina Ciertaz. V repertoari ma piesne a tance z Horehronia, stredneho Pohronia, Podpolania i zvykoslovne obrazky - priadky, valaske zvyky na "Mitra", zvyky fasiangove, svadobne, krstiny, ale aj solove vystupy. Uvazuju o rozsireni programu aj o dalsie regionalne prvky.
Ciertaz pozostava zo zenskej a muzskej spevackej skupiny a spevacko-tanecnej zlozky, ktorych sprevadza patclenna ludova hudba. Pocet clenov skupiny sa pohybuje od dvadsatpat do tridsat osob od mladeznickeho cez stredny az po dochodcovsky vek.
Svojim programom uz styri roky pravidelne zabezpecuje miestne spolocenske a kulturne akcie (fasiangy, Den matiek, mesiac ucty k starsim a rozne vyrocia). Vystupuje aj na spolocenskych ci sportovych podujatiach v blizkych i vzdialenejsich obciach (Riecka, Turecka).
Vdaka za doterajsiu uspesnu prezentaciu ludoveho umenia i samotnej obce patri nielen vsetkym ucinkujucim a organizatorom, ale aj byvalemu starostovi a sucasnej starostke, celemu obecnemu uradu ako hlavnym garantom suboru. Prejavuju pochopenie, ustretovost aj radost z uspechov a napredovania folkloristov. Z obecneho rozpoctu sa podarilo postupne zabezpecit originalne krojove vybavenie. K rozsireniu sortimentu kostymov pomohol aj vlanajsi prispevok zo statneho fondu kultury Pro Slovakia.
"Mame velku radost z toho, ze clenovia skupiny sa nedaju odradit skromnejsimi financnymi a priestorovymi pomermi, su trpezlivi a odhodlani pokracovat, zdokonalovat sa a prezetovat Nemecku aj v sirsom meradle", - povedala nam referentka pre kulturu Ing.Lubica Loksova. Zaroven vyuziva prilezitost na oslovenie folkloristov z inych obci: "Vazeni kolegovia, verime, ze by stalo za to vymenit si skusenosti a prist sa pozriet k nam alebo k vam, spolocne si zaspievat, zahrat a zatancovat. Nas region je predsa velmi bohaty na ludovu kulturu, stale nou zije a nenecha ju len tak lahko vymiznut. Je to uloha pre nas vsetkych."