Anna Kurekova, dochodkyna, Brezno:

- Doma prazime pampusiky a sem-tam si pripravime teply cajik s rumom. Jednoducho u nas prevlada fasiangova nalada. Ked som bola mladsia, chodili sme na zabavy, ale potom to uz cloveka prestane bavit. Obcas sa ideme pozriet na bursovnikov do Valaskej.

Jana Piliarova, zivnostnicka, Piesok:

- Viete co, my mame restauraciu, v ktorej usporaduvame maskarne plesy. Niekedy navstevujeme bursy v starej Valaskej spojene s pochovavanim basy. Doma pravidelne prazime sisky.

Neznamy pan:

- Joj, ja si uz na zabavu ani nespominam. Taketo veci okolo fasiangov maju na starosti dcera s manzelkou. Ja sa venujem inym zalezitostiam.

Zuzana Lihanova, geodetka, Brusno:

- Fasiangove obdobie prezivame bezne, ako to byva na dedine. Aj u nas v Brusne sa ludia mozu tesit na maskarny sprievod, ktory kazdorocne organizuju poziarnici. V kazdom dvore nieco dostanu, napriklad aj peniaze a potom sa za ne vecer urobi zabava. V posledny den sa pochovava basa. V materskej a zakladnej skole deti maju karneval.

Marcel Vlcek, nezamestnany, Pohronska Polhora:

- Po ine roky sme navstevovali maskarne plesy v Tisovci, vzdy v ramci financnych moznosti. Tento rok sme sa s manzelkou zabavat neboli. Chystali sme sa na skolsky ples, ale ten potom odvolali. Doma vzdy prazime pampusiky.

Blanka Cabanova, kontrolorka, Brezno:

- My si vacsinou urobime sisky. Deti maju v skole karneval, na ktory sa uz tesime. Dievcatko bude princeznou a pre chlapca este masku zatial nemame vymyslenu. Na taketo podujatia chodime s manzelom pravidelne. Na plesy a rozne zabavy nemame cas.

Maria-Valeria Bartova, dochodkyna, Gemer:

- U nas v Gemeri vacsinou chodili deti z domu do domu, zaspievali, zarecitovali a od kazdeho domaceho nieco dostali, aspon malickost. Pampusiky som uz naprazila a odniesla som synovi a detom, ktori byvaju tu v Brezne.

Rok v materskej skole

V nasej Materskej skole v Nemeckej kazdorocne planujeme podujatia, do ktorych zapajame rodicov, aby sa aj oni na chvilu odputali od kazdodennych starosti, spoznali zivot deti v nasej skolke a zaspominali si na svoje detstvo. Inak tomu nebolo ani tento skolsky rok. Zacala farebna jesen a spolu s detmi sme zacali v prirode na prechadzkach zbierat rozny prirodny material (sipky, sisky, trnky, skalky, mach...). Tvorili sme rozne obrazky, zvierata, pripravovali sme vystavku pre rodicov. Ako kazdy rok, ani tento nebol vynimkou a deti spolu s kamaratmi z druziny si prichystali Ovocnickovy den. Pripravili salaty z rozneho ovocia a zeleniny, aby sme boli zdravi pocas celeho roka. Pre rodicov sme spolu s detmi pripravili pasmo basniciek, pesniciek o jeseni, najviac sa im pacila scenka O velkej repe. Nezabudli sme ani na nasich starych rodicov, ktorych sme si uctili v oktobri - mesiaci ucty k starsim. Vystupenie deti a drobne darceky zanechali v ociach starkych slzy dojatia a stastia.
Nasa materska skola sidli v budove zakladnej skoly, kde sa deti kazdy den stretavaju so svojimi starsimi kamaratmi z 5. rocnika. Ti nam prisli zahrat divadielko o jastericke, co sa nam velmi pacilo. Rozlucili sme sa, no nie na dlho. Nepreslo vela casu a uz na Mikulasa zavitali opat medzi nas. Prisiel aj Mikulas s certom, ktori nam rozdali darceky, za odmenu sme ich aj my pozvali na nasu Vianocnu besiedku. Dna 19. decembra nadisla dlhoocakavana chvila. Rozsvietil sa vianocny stromcek a s nim aj ocka nasich deti. Deti zaspievali a zarecitovali pasmo o Betleheme, boli ako ozajstni pastieri, ktori privitali narodenie Jeziska. Program bol krasny a dojimavy. Deti sa vsak najviac tesili z darcekov a z noveho lega, ktore si nasli pod stromcekom. Prichystali sme si aj brannu vychadzku do zimnej prirody. Nabalili sme si ruksaky a spolu s rodicmi sme sa vybrali do dalekeho lesa. Pozorovali sme vtaciky a zimnu prirodu. Stretli sme aj uja horara, ktory nam rozpraval, ako sa mame spravat v lese. Postavili sme si velkeho snehuliaka a nechybala ani gulovacka. Sedemnasteho februara nastala pre predskolakov vytuzena chvila. Zapis do 1. rocnika zakladnej skoly. Spolu s ucitelkami zo zakladnej skoly a s rodicmi sme sa vybrali s detmi, ktore si po prvykrat sadli do skolskych lavic. Tu plnili rozne ulohy. Mali z toho radost. Za odmenu dostali darceky od kamaratov prvakov, ktorych poznali este z materskej skoly. Tesime sa na dalsie spolocne chvile stravene s nasimi rodicmi a kamaratmi. Caka nas karneval, noc odvahy, plavecky vycvik, pochod zdravia...

Kolektiv materskej skoly

A predsa...

Prednedavnom sme prostrednictvom televiznych obrazoviek mali moznost sledovat problemy Presovskeho kraja tykajuce sa skol so zastaralymi a hygienicky nevyhovujucimi typmi socialnych zariadeni. V nasom okrese skolou so suchymi WC bola donedavna Zakladna skola v Ciernom Balogu - Krame. Dnes je to uz minulostou. Po mnohych rokoch bezuspesneho hladania financii sa predsa len v septembri minuleho roku prace suvisiace s pristavbou ziackych splachovacich zachodov zacali a vdaka priaznivemu pocasiu tesne pred Vianocami bola pristavba skolaudovana. Ziaci skoly dostali darcek pod stromcek, o ktorom uz davno snivali. Za ziakov, rodicov i zamestnancov skoly by som sa chcela podakovat prednostovi Okresneho uradu v Brezne Ing. Jaroslavovi Demianovi, ktory sa osobne zaujimal o vyriesenie tohto problemu, veducej odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury Mgr. Ive Urbanovej, Ing. Stubnovej, S. Medvedovi a stavebnej firme. Osobitne podakovanie patri projektantovi Ing. Kroslakovi za vypracovanie projektovej dokumentacie bez naroku na odmenu. Brezniansky okres touto pristavbou este v minulom storoci urobil bodku za nehygienickymi ,,latrinami".

Mgr. Eva Skacanova, riaditelka skoly

Vitazi boli vsetci!

S poslednym snehom sa lucili deti z Materskej skoly Valaska vsobotu 10. februara na Chvatimechu naozaj sportovo. Vo dvoch ,,olympijskych" disciplinach sa zucastilo skoro sestdesiat deti vo veku od troch do siestich rokov. Jednou bolo lyzovanie a tou druhou spustanie na klzakoch. Nalada rodicov, kamaratov i uciteliek bola vesela a k tomu dopomohli i teple slnecne luce, ktore steklili nosy sportovcom. Deti pretekali ako by im slo o zivot. Po neuspesnych jazdach si mohli svoje casy napravit, a tak sa niektore vystriedali aj trikrat. Najdolezitejsie ale bolo, ze vsetci sa vratili domov bez zranenia, aj ked na zamrznutom snehu bolo vidno vselijake "smiesne pohyby". Po sutazi nasledovalo obcerstvenie v podobe teplych parkov a caju. A potom na trate vysli rodicia. Zvysky snehu sa stracali priamo umerne mnozstvu klzakujucich sa rodicov. Kazdy, kto dosiel do ciela, bol odmeneny cenou od sponzorov, bez ktorych by to nebolo ono. Kedze boli spokojni rodicia i deti, prispeli sme tak k upevneniu vzajomnych medziludskych vztahov a k peknej spolupraci rodicov a materskej skoly. Takze sportovci o rok dovidenia na Chvatimechu!

Danka Servejova

Som triedicom odpadu, alebo nie som?

S manzelkou sme dochodcovia a byvame v rodinnom dome. Syn ma prechodny pobyt v inej obci, u nas sa zdrziava len tri - styri dni v mesiaci po par hodin. V auguste som obdrzal od Technickych sluzieb mesta Brezna sadu vriec (tri kusy) na triedeny odpad. Dokladne som si prestudoval smernicu vydanu technickymi sluzbami dna 27. jula, hlavne v bodoch "Sem patri" a "Sem nepatri". Zistil som, ze pre mna to nebude problem. Od 1. septembra som zacal davat do smetnej nadoby len taky odpad, ktory podla smernice nepatri do pridelenych vriec. Papier - s tym som nemal problem, lebo ani do tej doby som ho do smetnej nadoby nedaval. V kuchynke mam sporak na pevne palivo, kde papier spalim pri zakurovani. Zodpovedne prehlasujem, ze v mojej smetnej nadobe papier, ktory mal byt vo vreci, nebol. Sklo - v nasej domacnosti sa kazdy skleneny pohar, kazda sklenena flasa (uz je takmer vsetko umele) chrani a odklada pre dalsie pouzitie na zavaraniny. V mojej smetnej nadobe sklo, ktore patri do vriec, od 1. septembra nebolo. Textil - od 1. septembra som v mojej smetnej nadobe nemal ziaden textil, lebo v tomto obdobi som ziaden textil nelikvidoval. Z uvedeneho vyplyva, ze vrece na papier asi nevyuzijem. Vrece na sklo a vrece na textil urcite pouzijem, ale len vtedy, ked takyto odpad budem mat.
Ako hrom z jasneho neba ma prekvapila sprava, ze sme s manzelkou a synom obcanmi mesta Brezna, ktori odpad netriedia. Za takych nas oznacila pracovnicka technickych sluzieb pri plateni za odvoz odpadu v roku 2001, co hned potvrdila 20-percentnou prirazkou za neseparaciu a dokladne manzelku poucila, ako sa staneme obcanmi, ktori odpad separuju. Z jej poucenia vyplyva, ze staci dat do jedneho vreca jeden papier, do druheho nejake sklo a do tretieho nejaku handru (ze sa to u mna doma urcite najde), potom tieto vrecia vylozit na ulicu na chodnik a pracovnici, ktori to budu odvazat, nas zapisu ako separatorov. V roku 2002 uz budeme separatormi. Kto by vraj kontroloval smetne nadoby, ci tam nie je odpad, ktory tam nepatri? Moja poctivost pri triedeni odpadu od 1. septembra ma doteraz stala to, ze som zaplatil 20-percentnu prirazku za odvoz v roku 2001, lebo ja som odpad sice poctivo triedil, ale som ho neseparoval. Slubujem, ze pri najblizsom odvoze uz budu moje vrecia na ulici, aj ked obsah do nich by som mal ukradnut susedovi, nebudem sa predsa hanbit, ze neseparujem. Na smeti, ktore budem davat do smetnej nadoby, uz nebudem musiet davat taky pozor ako doteraz, aby sa mi tam nedostal odpad, ktory patri do vriec. Bol som uisteny, ze to nik nekontroluje. Rad by som sa tiez dozvedel, preco obcan, ktory ma prechodny pobyt v inej obci a v mieste trvaleho bydliska sa zdrzuje len nepatrne, plati za odvoz odpadu celu sadzbu, ked dokonca plati za odvoz aj v mieste prechodneho pobytu, kde ma tiez byt.

Ondrej Morong

...

Stanovisko riaditela technickych sluzieb Ing. Tomasa Gabona

Tvrdenia pana O. Moronga su velmi podobne s tvrdeniami niektorych dalsich obyvatelov rodinnych domov v Brezne. Co akakolvek skromna domacnost, v kazdej sa najde aj taky papier, ktory sa nepali, napr. pokladnicne bloky, znecistene balenia, rozne reklamne letaky,... podobne take sklo, ktore sa ani nevracia, ani nevyuzije na zavaranie, napr. flasticky od liekov (hlavne u starsich obcanov),... podobne textil - staru handru na umyvanie dlazky nikto neda ani na charitu, ani nespali. Podobnych prikladov by sme nasli urcite viac. Ak by boli tvrdenia podobnych obyvatelov rodinnych domov pravdive, ako je mozne, ze ked vozidlo na zvoz domoveho odpadu odvezie z ich stvrte odpad na skladku, je tam mnozstvo papiera, skla, textilu. Navrh pana O. Moronga, aby sme kontrolovali obsah kukanadob je nerealny. Nie je mozne, aby pracovnici zberneho kukavozidla vysypali nadoby a kontrolovali obsah. Posadka vozidla ma kazdy den stanovenu linku s presnym poctom nadob, ktoru musi urobit. V opacnom pripade by produktivita prace isla dole a poplatky za odpad hore. V Brezne uz od roku 1977 vyberame poplatok za domovy odpad takym systemom, aky je podla noveho zakona zavadzany v celej Slovenskej republike, tzn. ,,za osobu a rok". Kedze nahlasovanie zmien v evidencii obcanov samotnymi obcanmi je velmi casto nezodpovedne, nie je technicky mozne pouzit evidenciu prechodnych bydlisk. Nehovoriac o tom, ze o odhlasenie obyvatelov prechodne vzdialenych je zaujem, ale o nahlasovanie obyvatelov prechodne pristahovanych uz nie. Navyse, vztah medzi obyvatelom a mestom, kde je trvale prihlaseny, je dany statutom mesta a riesi velmi siroky vztah, okrem poplatku za odpad.

Reakcia na clanok ,,Co potom obycajny dedinsky lud?"

Neda mi nezareagovat na clanok Vladimira Cupku a Milana Kovacika.

Slovaci, Slovenky, nechyba vam v Slovenskom rozhlase jazykovedna relacia, v ktorej jazykovedci zaujimavo a poucne vysvetlovali a rozsirovali vseobecne znalosti z gramatiky, rodneho slovenskeho jazyka? Cudzie, moderne slova, napr. piknik, company, vikend, tim, lider, konsenzus zaplavili nas jazykovy, pisomny a hovorovy prejav. Sturovci sa v hroboch obracaju nad tolkou neuctou a ,,slobodou" slovneho prejavu dospelych, mladeze i deti. Nasa lubozvucna slovencina je ,,ozdobovana" amerikanizmami typu o. k., yes, hi, hello, super, happy, in, no comment,... Ja uplne suhlasim s myslienkami v clanku pana V. Cupku. Dovolte mi, pan Kovacik, polozit vam otazku: Je naozaj dobre, ze slovenska mladez sa ,,zmedzinarodnuje"? Do akej miery? Az do straty svojej narodnej identity? Iba silne osobnosti odolaju nastraham zradnych prudov U. S. stylu. A co sa tyka ,,otvarania sa svetu", treba davat velky pozor, aby sme si pritom ,,nezabuchli" dvere domov, nacisto neohlupli z tolkej ponuky bohatstva a lakadiel sveta. Iste poznate znak: biely bod v ciernom a cierny v bielom. Boj, prelinanie dobrych a zlych vlastnosti prebieha v kazdom narode. Nenavist, podozrievanie, udavanie a podlizovanie maju v krvi vsetci ludia na svete. Nestaci povedat: Slovak som a Slovakom zostanem. Treba to naozaj precitit a potvrdzovat skutkami, ako napr. nehanbit sa povedat na dovolenke v zahranici, ze som obcan Slovenskej republiky. V tejto polemike je nezanedbatelna otazka, ci si v blizkej buducnosti budeme vobec moct dovolit ist na ten ,,piknik" alebo na vylet do prirody? Skor sa pre vacsinu Slovakov crtaju v rodinach nutene spolocne ,,posedenia o vode a suchej korke". Aj ludova mudrost hovori: Syty hladnemu neveri. Zaverom chcem zdoraznit, ze ucitelia v slovenskych skolach su sklamani a bezmocni z tolkej agresie a vulgarneho vyjadrovania sa deti. Spolupatricnost, porozumenie a cit su v nich potlacane, prevlada egoizmus, arogancia, co sa odzrkadluje aj v ich spravani a komunikovani. Pricinu tohto stavu treba predovsetkym hladat vo vychove v rodinach. Rodicia, ruku na srdce, na com vam viac zalezi, ak nie na vlastnych detoch. Najdete si v kazdodennom kolotoci povinnosti cas pre svoje ratolesti? Chapete ich, pomahate im, rozumiete ich potrebam, tuzbam, cielom? Je taka pravda: Kto dal zivot dietatu, je jeho dlznikom...