Medzi miesta, o ktorych Jilemnicky pisal, patri aj Horehronie. Zoznamil sa s nim v roku 1925 prostrednictvom ucitelky Ruzeny Hudcovej. Jilemnicky vtedy ucil v Svrcinovci a Hudcova so sestrou Annou v Brezne. Pritiahla ich k sebe nielen osobna sympatia, ale aj literarna tvorba. Hudcova sa v roku 1928 stala manzelkou Jilemnickeho. Prazdniny v tridsiatych rokoch prezivali v okrese Brezno, kde vtedy posobili svagrovci Anna a Stefan Stammovci, ktori ucili v Bujakove a Brezne.

Z hladiska tvorby Jilemnickeho je najvyznamnejsi jeho pobyt v roku 1945 a neskor na Horehroni, ked pripravoval a pisal posledny a najznamejsi roman Kronika o Slovenskom narodnom povstani v Ciernom Balogu. Myslienka napisat roman o povstani sa zrodila u Jilemnickeho uz pocas vaznenia v trestaneckom tabore v Nemecku, kde bol na nutenych pracach po zatknuti v roku 1942 a odsudeny pre ilegalnu cinnost v Cechach na osem rokov vazenia. O povstani sa nahodou dozvedel zo Slovenskeho tyzdennika, vydavaneho pre slovenskych robotnikov, odvlecenych na pracu do Nemecka. A hoci islo o noviny pisane vo fasistickom duchu, znamenali spravy z novin pre Jilemnickeho inspiraciu.

Ked sa vratil v juni 1945 na Slovensko, nezacal okamzite pisat roman, lebo nan cakali ine narocne ulohy. Na Poverenictve skolstva a osvety ho vymenovali za prednostu odboru socialnej starostlivosti o skolsku mladez a kulturne styky s cudzinou, bol aktivnym publicistom, prednasal na mnohych miestach v celom Ceskoslovensku a od jesene 1945 bol poslancom Docasneho narodneho zhromazdenia v Prahe.

Uz v juli 1945 viedla Jilemnickeho prva cesta do Cierneho Balogu, ktory mu odporucali priatelia na pripravovany roman o povstani. V priebehu roku 1945 a v prvej polovici roku 1946 viackrat navstivil tuto obec a zacal usilovne zbierat material k romanu. Prve informacie ziskal od Stefana Lehockeho, riaditela skoly v Ciernom Balogu - Krame a sucasne obecneho kronikara. Vyznamnym zdrojom podrobnych informacii bol horar Vojtech Antal (v romane Gondas) zo Starej doliny.

Po skonceni casovo narocnej funkcie poslanca podal si Jilemnicky 4. septembra 1946 ziadost na poverenictvo o udelenie dovolenky na jeden rok s odovodnenim, aby mohol napisat roman, ktoru mu poverenik Novomesky udelil. Po dokladnej priprave zacal Jilemnicky intenzivne pracovat na Kronike, ktora je umeleckou syntezou o SNP. Roman pisal zvacsa v domku vo Svatom Juri, ktory si postavil v roku 1937. Kazdodenna systematicka praca priniesla uspech, koncom maja 1946 autor dokoncil rukopis, zacal ho prepisovat, v lete dali rukopis do tlace a uz v auguste 1947 bola kniha v predaji, vysla v pocte 5 000 exemplarov.

Este v priebehu prac na rukopise sa Jilemnicky dohovoril s basnikom a nakladatelskym pracovnikom Donatom Sajnerom, ktory vtedy pracoval vo vydavatelskej organizacii ELK v Prahe (Europsky literarny klub), ze kniha vyjde v ceskom preklade. Jilemnicky chcel odlisit svoj autorsky pristup na vyrozpravanie hrdinstva obyvatelov Cierneho Balogu, co vydavatelstvo respektovalo. Titul ceskemu zneniu Vitr se vraci dal Donat Sajner, kniha vysla v roku 1948. V tom istom roku vyslo druhe vydanie Kroniky v slovencine i druhe vydanie v cestine. V roku1948 udelili pri prilezistosti 28. oktobra knihe statnu cenu ministra skolstva, vied a umeni. Po tomto oceneni zacali vychadzat nove preklady: v roku 1949 dalsie vydanie v cestine a v roku 1950 znovu v cestine, medzitym v roku 1948 v rustine, 1949 v madarcine, 1950 v polstine, 1950 v rumuncine, 1951 v cestine a neskor mnohe dalsie, medzi inym v bulharcine, dancine, slovincine a srbochorvatcine.

Zial, Kronika bola poslednym velkym dielom Petra Jilemnickeho. Dna 19. maja 1949 vo veku 48 rokov nahle zomrel na srdcovu porazku v Moskve, kde od roku 1948 pracoval ako kulturny atase Ceskoslovenskeho velvyslanectva. Prezident republiky ho in memoriam vymenoval narodnym umelcom.

Strucnu spomienku na pobyt Petra Jilemnickeho, spojeny so vznikom jeho Kroniky, pri prilezitosti jeho 100. narodenin mozno skoncit vystiznou charakteristikou od literarneho historika a kritika Bretislava Truhlara z roku 1958: ,,Pomnik, ktory postavil Peter Jilemnicky svojou Kronikou Horehroniu, jednemu z hlavnych partizanskych a povstaleckych krajov Slovenska, je aj literarnym pomnikom celeho Slovenskeho narodneho povstania, ktore bolo najvyznamnejsou historickou udalostou v zivote slovenskeho ludu."

Jaroslav Cervinka