- Rozvojove aktivity v Bacuchu sa realizuju podla miestneho programu obnovy dediny, ktory obecne zastupitelstvo schvalilo v roku 1991. Na rok 2000 prijalo suhrn prac, ktore sa mali zrealizovat podla financnych moznosti. Mam radost z toho, ze sa nam podarilo dokoncit plynofikaciu, ktora bola vybudovana v objeme 14 milionov slovenskych korun. Zostava nam splynofikovat kulturny dom a osadu pri zeleznicnej stanici. Scasti sa urobila asfaltova uprava po plynofikacii, ale aj asfaltova uprava cesty III. triedy v dlzke asi 400 m. V ramci verejnoprospesnych prac sme upravili miestny cintorin, dali do poriadku protipovodnove rigoly a vycistili rigoly takmer v celej obci. V dlzke asi 200 m sa spevnili dve cesty vychadzajuce z obce do pola. Odstranili sa poruchy na miestnom rozhlase, vymenili sme novu rozhlasovu ustrednu. Cez obcianske zdruzenie Ramza sa urobili opravy a precistenie chodnikov ako podklad pre buduce naucne chodniky, pribudli tri drevene mostiky cez potok a jedna studnicka. Nesmiem zabudnut na sportove podujatia - lyziarske preteky Certovica - Bacuch a cyklisticke preteky Polomka - Bacuch po casti cyklotrasy mikroregionu Horehron, ktore usporiadalo Obcianske zdruzenie sportovych priatelov, ako aj lyziarske preteky pre ziakov zakladnej skoly a Medzinarodny den deti. Cez ministerstvo zivotneho prostredia sa realizuje projekt trznica v sume 30 000 korun, kde je uz nakupene rezivo a iny material potrebny na stavbu. Pripravili sme aj dalsie prace - rekonstrukcia vodovodu a vystavba kanalizacie, ale neboli realizovane pre nedostatok financii. Osobne s vysledkami za minuly rok nie som spokojny, zostali resty, ktore treba dotiahnut v tomto roku. Patri sa za vykonanu pracu v minulom roku podakovat vsetkym, ktori prilozili ruku k dielu. Zvlast podakovanie patri pracovnikom zamestnanym na verejnoprospesnych pracach, ktori v obci a za obcianske zdruzenie Ramza urobili velky kus prace. Verim, ze tohto roku sa na rozvoji obce urobi viac. Planujeme pokracovat na rekonstrukcii vodovodu a vystavbe kanalizacie, nieco by sa malo urobit na rekonstrukcii tajchu. Podla pripravenej urbanistickej studie chceme pokracovat na konecnej uprave hlavnej ulice a na rekonstrukcii mostika pri obchode pod slnkom. V obcianskom zdruzeni Ramza treba dokoncit prace na naucnych chodnikoch s pokracovanim stavieb odpocivadiel, pristreskov a naucnych tabul. Pre zdruzenie Ramza planujeme v nasej obci zriadit infokancelariu vybavenu pocitacom s internetom, ktory by mal sluzit aj clenom a obcanom. Viac pozornosti chceme venovat kulturnej a sportovej cinnosti.

Stanislav Bitala, starosta Sihly:

- Zaciatok roka 2000 bol pre Sihlu financne narocny. Snehova kalamita a pluhovanie verejnych komunikacii znacne zatazili rozpocet obce. Aj napriek tymto tazkostiam sa nam podarilo pokracovat vo fasiangovych tradiciach, ktore sme rozsirili o sutaz ,,najlepsej pampusky" a vystavu rucnych prac miestnych obyvatelov. Pri svojej doterajsej praci sme tak trochu zabudli na komunikaciu s obcanmi. Rozhodli sme sa preto zistit potreby a nazory obcanov a prizvat ich k spolupraci. Pod vedenim obcianskeho zdruzenia VOKA sa v nasej obci uskutocnil projekt Nacuvanie, kde sme sa dozvedeli mnozstvo informacii, z ktorych chceme cerpat namety na svoju pracu. V ramci Regrantingoveho programu, ktory podporili nadacie Ekopolis a ETP Slovensko, sme zrekonstruovali miestny cintorin a zrenovovali cast pristupovej cesty a oplotenia. Touto formou chcem podakovat obcanom, ktori tu odpracovali bezplatne mnozstvo hodin. Vdaka programu verejnoprospesnych prac sme mohli zamestnat styroch dlhodobo nezamestnanych, ktori dopomohli ku skrasleniu Sihly. Bolo by ziaduce v tomto programe pokracovat. Podarilo sa nam zrekonstruovat aj miestne futbalove ihrisko. V lete sme usporiadali pre deti a rodicov kulturno-sportove podujatie plne detskeho smiechu. Deti sa mohli povozit aj na malych huculoch miestneho Hucul klubu, ktory obec podporuje. Zapojili sme sa do priprav programu SAPARD, v ktorom boli vypracovane projekty na nasledujuce roky, napr. prestavba kulturneho domu na ubytovacie ucely v ramci podpory agroturizmu, projekt konskej zeleznice. Z obecneho rozpoctu planujeme: rekonstrukciu verejneho rozhlasu, podporu futbaloveho muzstva, zlepsit cinnost poziarneho zboru. Chceme opravit pristupovu cestu k bytovkam v casti Lom. Verim, ze do tychto akcii sa zapoji mnoho obcanov, za co im vopred dakujem.

Pavel Hruska, starosta Zavadky nad Hronom:

- Uz samotny nazov firmy Slovpump a. s. v konkurze vela napovie, a to hlavne tym, ktori v tejto akciovej spolocnosti pracovali. Je to strata pracovnych miest pre nasich obcanov, ale aj z okolitych obci a predovsetkym dani pre stat a obec. Tento stav ma dopad na dalsie aktivity obce. Ale aj v tejto zlozitej financnej situacii sa v Zavadke nad Hronom kolaudovalo, boli dane do prevadzky podkrovne byty a telocvicna a nasim ziakom sa splnil ich sen. Maju moznost pekneho sportoveho vyzitia vo viacerych loptovych hrach. Ku skolskemu arealu bola vybudovana nova cesta, ktora je pre bezpecnost nasich deti dolezita, taktiez doslo k oprave statnej cesty. Zacalo sa s vystavbou garaze pre snezne vozidlo s pracovnikmi na verejnoprospesnych pracach a boli zrealizovane aj mensie projekty, ako vystavba chodnika a nater strechy v materskej skole, bola vybudovana odstavna plocha pri dome smutku pre motorove vozidla. Vzhladom na vysoku nezamestnanost sme sa snazili tuto zmiernit aspon ciastocne, ako nam to dovolovali moznosti. Nasi obcania pracujuci na verejnoprospesnych pracach sa podielali na viacerych mensich projektoch, prostrednictvom ktorych bola obec zveladena a zuhladnena, za co im dakujem. Za zmienku stoja i aktivity podnikatelskych subjektov. Doslo k ukonceniu a skolaudovaniu chaty pri rybniku, ktora ma nazov Golden fish a tato bola po skolaudovani poctena aj ministerskou navstevou. Zamer je dobudovat tento areal a zamerat jeho cinnost na agroturistiku. Na Hronskej ulici sa zacalo s vystavbou Ekologickeho strediska. Investorom tejto akcie je Europske vzdelavacie stredisko v Magdeburgu s dcerskou s. r. o. na Slovensku. Stredisko bude zamerane na vychovu a vzdelavanie mladych ludi v oblasti ochrany zivotneho prostredia. Ako starosta obce vitam vsetky podnikatelske aktivity, ktore svojim programom riesia zamestnanost. Za serioznu a stabilnu povazujem firmu Bohus, ktora si zodpovedne a v terminoch plati dane, zamestnanci maju vyplaty vo vyplatnych terminoch a ma dobry socialny program. Svojim serioznym pristupom vedenia a zamestnancov si obhajila certifikat kvality a stabilizuje svojich pracovnikov. Aj v tomto roku vyuzijeme moznost zamestnat obcanov na verejnoprospesne prace, ale kvalitativne na vyssej urovni ako v minulom roku. Na tuto cinnost mame spracovany projekt. Kazdy zodpovedny starosta alebo poslanec si zrejme uvedomuje, ze zvolenie do funkcie obnasa riesenie i nepopularnych problemov, a to hlavne vtedy, ak je zla ekonomicka situacia v state, je i riesenie tychto problemov zlozitejsie. Prial by som si, aby sme sa k ochrane zivotneho prostredia spravali zodpovednejsie, aby chotar a pole nebolo znehodnocovane ciernymi skladkami odpadu, aby sme k pode prechovavali vacsiu uctu, pretoze na nej sa doraba nas kazdodenny chlieb. Ochrane zivotneho prostredia je vela dlzny stat, pretoze on je nositelom spracovania programu odpadoveho hospodarstva a nemoze sa spoliehat na riesenie problemu len samospravou. Citatelom regionalnych novin Horehronie chcem zazelat vsetko najlepsie a mojim obcanom zdravie a stastie, hlavne trpezlivost pri rieseni problemov, ktore nas trapia a ktore sme schopni riesit spolocnymi silami.  

- Navsteva sa uskutocnila na zaklade pozvania obce. Este v minulom roku sme podpisali dohodu o vzajomnej spolupraci tohto suboru a novovytvoreneho suboru Polhorcan. Madarskych hosti prijal v stredu 14. februara v obecnom urade starosta Dusan Adamek.V piatok sa obidva subory, madarsky aj slovensky, predstavili v spolocnom programe. Slovensku cast programu uviedla veduca Polhorcana Kristina Kovacikova hrou na heligonke. Gajdami a fujarou potesil MUDr. Martin Tesak a zartovnymi spevmi choreograf nasho suboru Gustav Nikel. Potom starsi clenovia Polhorcana zatancovali v sprievode ludovej hudby Ivana Nemkyho tanec Detva. Nasim hostom sme pripravili bohaty prohram, v ramci ktoreho navstivili Bystriansku jaskynu, absolvovali sankovacku na Zbojskach, lyzovacku a sankovacku na Taloch (na dolnej snimke), pozreli si Brezno. Na zaver sa zabavili na diskoteke, pocas ktorej si deti vymenili darceky.

Koncom aprila odchadza styridsatclenny Polhorcan do madarskej Bekeszaby na folklorne slavnosti s celoeuropskou ucastou. V poslednych piatich rokoch privitala Pohronska Polhora madarskych hosti slovenskeho povodu uz po tretikrat. Aj toto ostatne podujatie svedci o tom, ze hudba a tanec preklenu nielen jazykove, ale aj narodnostne bariery. Miestne kulturne stredisko v Pohronskej Polhore dakuje vsetkym obcanom, ktori sa zucastnili na tomto programe a vytvorili ucinkujucim povzbudzujuce prostredie. Je to dokazom ich kulturnosti, ktora mnohokrat chyba nasim i madarskym politikom vnasajucim nevrazivost do vzajomnych vztahov medzi nasimi narodmi.

Odbor skolstva mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne v spolupraci so Stredoslovenskym osvetovym strediskom v Banskej Bystrici, Centrom volneho casu a Mestskym kulturnym strediskom v Brezne vo stvrtok 22. februara usporiadali v Zakladnej skole na Pionierskej 2 okresne kolo v umeleckom prednese poezie a prozy. Zucastnilo sa na nom 92 ziakov z 21 zakladnych skol celeho okresu, ktori sutazili v troch kategoriach.

Vysledky: I. kategoria (2. - 4. rocnik) - poezia: K. Malikova (Polomka), D. Simanova (Helpa), M. Zlukyova (Cierny Balog - Janosovka), M. Kubaliak (Lom nad Rimavicou), M. Kovalik ( Pionierska 4), proza: P. Boselova (Sumiac), M. Hyriak (Helpa), M. Fujkova ( Pionierska 2), II. kategoria (5. - 6. rocnik) - poezia: K. Horackova ( Pionierska 2), L. Docekalova (Pionierska 2), V. Contofalska (Predajna), J. Mesiarkinova (Polomka), proza: R. Heretova (Polomka), D. Hyriakova (Helpa), V. Pribylova (Valaska), M. Kovac (Benus), III. kategoria (7. - 9. rocnik) - poezia: M. Stachurova (Pohronska Polhora), L. Havasova (Valaska), Z. Jackuliakova ( Mazornikovo), A. Sycova (Pohorela), proza: M. Popper (Pohronska Polhora), M. Mikloskova (Mazornikovo), P. Heretova (Polomka), D. Spacova (Gymnazium Brezno).

Vsetci obdrzali diplomy a pozvanku na regionalne kolo do Banskej Bystrice. Sutaz viedla veduca predmetovej komisie jazyka slovenskeho Mgr. Janka Dvorska, ktora privitala a predstavila metodicku odboru skolstva mladeze a telesnej kultury Mgr. Bronu Urbasikovu. Sutaziacich pozdravili aj ziaci zakladnej skoly pod vedenim Mgr. Hrebickovej a tanecna skupina Eriky Dandulovej.