27. MAREC  2001 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Najcastejsie sa objavuju pod ruskom tmy, naplnia igelitove tasky, vyberu, co sa im hodi a zvysok vacsinou ostane na zemi. Ano, rec bude o "vyberacoch" kontajnerov. Vseobecne zavazne nariadenie o verejnom poriadku v meste Brezne obsahuje paragraf 1: Udrziavanie verejneho poriadku na verejnych priestranstvach, ktoreho odsek 2 hovori: "V zaujme bezpecnosti obcanov s cielom zlepsit vzhlad mesta sa na verejnych priestranstvach zakazuje najma: n) vyberat odpadky zo smetnych nadob a kosov." Mestska policia moze za to "hriesnikovi" dat blokovu pokutu do vysky 500 korun. Ked nie je ochotny zaplatit na mieste, priestupkovy referat okresneho uradu v spravnom konani moze ulozit pokutu az do vysky 1000 korun. V nasej ankete sme mapovali vase skusenosti s takymito ludmi a vas nazor na pokuty.

S anketovym mikrofonom


 

o vyberani odpadkov

Anna Fabryova, dochodkyna, Brezno:

- Veruze nemam s nimi dobre skusenosti. Ked zakricim z okna, vynadaju mi, schovaju sa, o chvilu sa brlaju dalej a za sebou nechaju neporiadok. Pride vietor a vsetko to rozfuka. Mozem vam povedat, ze ked to kazdy den vidim, zlosti ma to, takze mohla by byt za to pokuta.

Alzbeta Fackova, dochodkyna, Podbrezova:

- Myslim si, ze je spravne, ze sa za to plati. Ked aj z toho kontajnera vyberie, nech si urobi poriadok. Su aj taki, co napriklad vyberaju pre osipane chlieb a podobne, to je pripustne Ale u nas v Podbrezovej sa pan starosta velmi stara o poriadok. Skratka udrziava sa velmi dobry poriadok. U nas sa ani nekradne, ani z kontajnerov nevyberaju.

Valeria Budova, zamestnankyna zeleznice, Nemecka:

- U nas v Zamosti som zatial nezbadala, ze by chodili vyberat. Viete co, vela celkom dobreho oblecenia aj ja vyhadzujem a som rada, ze si to niekto zoberie, lebo je to skoda len tak vyhodit. Ale nevidela som, ze by niekto vyberal odpadky. Na dedinach nie, to skor v mestach. Myslim si, ze z hygienickeho dovodu je to dost skodlive, pretoze samozrejme neodhadzujeme dobre potraviny. Preto si myslim, ze z toho hygienickeho hladiska by pokuta mala byt.

Maria Bacusanova, robotnicka, Bravacovo:

- Myslim si, ze pokuta by za to mohla byt, mam dceru v Bratislave a oni si kontajner zamykaju. Ked je uz clovek odsudeny na vyberanie kontajnerov, nemal by naokolo narobit neporiadok. V Bravacove mame velke hromadne kontajnery, ale zacali sme triedit odpad a do smetnych kosov davame len to, co sa neda spalit. Ale chodia k nam vyberat z Brezna, Benusa aj z Polomky, na co sa ludia hnevaju. Povyhadzovat to von, to mu nerobi problem, a naspat to nemoze pohadzat?

Milan Kovac, dochodca, Predajna:

- V Predajnej nemame problemy s vyberacmi kontajnerov. Ale myslim si, ze pokutu by platit nemali, ved mnohi nemaju z coho a su odkazani len na to. Ked spravi neporiadok, urcite by za to mal byt nejaky postih.

Peter Jedlicka, vypravca, Brezno:

- Cital som uz o tom, ze su nejake tresty, podla vsetkeho pokuty vybera mestska policia. Byvam na Mazornikove a tam je to velmi aktualne. Mam psika, s ktorym chodim von kazde rano medzi tretou a stvrtou hodinou a vtedy sa tito ludia pohybuju okolo kontajnerov. Nejde o to, ze by smeti vyberali, ale oni ich vyhadzu, potom ich triedia a zostava po nich bohovsky "bordel". S pokutami suhlasim, ale ci bude naprava, to pochybujem.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

"Nevznikli" v poslednych rokoch

Pred niekolkymi rokmi som cital v Horehroni clanok o Dychovom orchestri mesta Brezna. Jeho autor (D. R.) v nom pospominal vselico o tomto orchestri, len akosi ,,pozabudol" na niekolko poslednych desatroci, v ktorych sa o tento orchester starala fabrika menom Mostaren Brezno prostrednictvom odborov, aj ked socialistickych.
A v takomto istom duchu pisete aj vy, vazeny pan P. M. Kubis, o Divadelnom subore Jana Chalupku mesta Brezna. Ja si vsak myslim, ze obidve telesa sa ,,nezjavili" v poslednom desatroci, ale boli tu aj predtym a vynikajuco reprezentovali nase mesto a jeho okolie. A nikto nemusel pisat, ze ,,ubudlo penazi a tym aj premier". Divadelny subor v tom obdobi spolupracoval aj s tymi renomovanymi odbornikmi, ktorych v clanku menujete. A chodieval aj do Bekesskej Caby alebo Bekescsaby, ale nie do Bekeescsaby. Vsetci ti, ktorych spominate, a ja si ich herecke majstrovstvo velmi vazim, predsa zili, tvorili a vyvijali sa v tom, vami zamlcanom, obdobi. Ale neboli to len oni. Uz ked ste ,,vynulovali" obdobie, tak dalsich vynikajucich hercov ste zamlcat pri takej prilezitosti nemali. Ved taki herci, ako boli alebo su Klara Rostarova, Jan Jasensky, Jozef Prepletany, manzelia Zacharovci, Jano Vengrin alebo Obernauerovci tiez ,,nevznikli" v poslednych rokoch.
Mrzi ma, ze vy ako znalec breznianskych divadelnych pomerov ste sa dali uniest slovenskym modnym trendom vynechavania niektorych usekov nasich dejin, aj ked ide ,,len" o divadelny subor, ktoremu prajem vela uspechov a premier v rokoch buducich.

Ing. Jozef Friedel

 Akceptujte aj nase nazory!

Akceptujem vas nazor, pan Milan Kovacik, ale v presvedceni, ze nazory inych budete akceptovat aj vy.
Dokazte to, verim vam.

Vojtech Ridzon

Jednou vetou: Pan Kovacik, akceptujem vas nazor, ale absolutne s nim nesuhlasim.

Ing. Irena Helcova

Slovencina a "amerikanizacia"

Na nasom redakcnom stole sa nahromadilo vela prispevkov citatelov na temu cistoty slovenciny. Doteraz sme ich zverejnili vsetky, prisli vsak aj dva svojim rozsahom presahujuce moznosti zverejnenia v nasich novinach, preto sme sa rozhodli nieco z nich vybrat a cele ich postupit adresatovi.

Pohlad Slovaka z Kanady

So zaujmom som cital v poslednych cislach Horehronia nazory na pouzivanie anglickych slov - lepsie povedane poslovencenych anglickych vyrazov namiesto cistej slovenciny. Osobitne ma zaujali vety ako: "Postupne sa amerikanizujeme" alebo "Nacionalizmus v lone naroda je na jeho vlastnu skodu" ci "Na vine nie je amerikanizmus, ale slovenske povedomie" atd. Myslim, ze sa stretavaju alebo rozchadzaju nazory na to, co je cistota jazyka v protiklade k modernizaii jazyka a ako to suvisi s nacionalizmom. Tieto temy su velmi dolezite najma pre take krajiny, ako Slovensko, ktore po istych casovych obdobiach idu samostatnou cestou zapojenia sa do svetoveho spolocenstva narodov. Myslim, ze su to velmi vhodne temy na diskusiu v novinach a je len skoda, ze nenachadzaju dolezite miesto vo vasich hlavnych slovenskych novinach.
Najma v tomto storoci nie je mozne zabranit modernizacii jazyka. Rovinute informacne prostiredky, nove vedecke poznatky, nova technologia, to vsetko prinasa nove vyrazy. Bolo by nezmyslom vytvarat pre ne nove slova v lokalnych jazykoch. Nemozno vsak pokladat za modernizaciu jazyka to, ked niektore slova, ktore maju presne pochopenie, zmysel a tradiciu v domacom jazyku, umelo nahradzuju cudzimi slovami, v tomto pripade vyrazmi prebratymi z anglictiny. To nie je modernizaia jazyka, ale nekulturnost toho, ktory "spotvoreny" jazyk pouziva.
Nuz, dovolujem si poznamenat, ze zijuc v anglicky hovoriacej krajine, aj ked mam velmi zasadne vyhrady a nesuhlas s dnesnymi slovenskymi nacionalistami, ktori ziju s klapkami na ociach, stale si zachovavam uctu ku kulturnym hodnotam, teda aj k jazyku naroda, v ktorom mam povod, podobne ako aj k inym jazykom. Lebo rozoznavam rozdiel medzi prznenim jazyka a jeho nevyhnutnou modernizacioui a tiez medzi ideologiou obmedzeneho nacionalizmu a uctou k narodnemu jazyku.

Jozef Petransky,
Toronto, Kanada

Vazeny pan Kovacik!

... Zaiste, narodny buditel meruosmych rokov Ludovit Stur hlasal slobodu, ale slobodu narodnu, slobodu obycajneho slovenskeho poddaneho ludu! A to je velky rozdiel! Ako mozno viete, mnohonarodne (narodnostne) Rakusko - Uhorsko bolo povazovane za najvacsieho zalara narodov (povedane vasou recou za najvacsi sovinisticko-utlacitelsko-vykoristovatelsky "utvar" tych cias (pre nas narod takmer 1000 rokov!!!) a proti tomu - teda proti totalite Uhrov bojoval Stur a bojoval za nasu slovensku slobodu!
Nas narod, vedomy si svojej bohatej, statocnej, krestanskej historie, dokazal vzdy a verim, ze i dokaze prezit vsetky krivdy, nepravosti, nanutene rezimy, rozne "internacionalizmy" a unie, na ktore vzdy obycajny clovek (ci obcan) len doplacal...
Na vine, ze "Slovak bude o chlebe a vode" je viac veci (faktorov). Jednou z ich je urcite i "amerikanizacia". Kto nam to sem vnasa (serviruje) prvky zlocinu, kradeze, vydierania a moci penazi?! Urcite nie nasi obycajni ludia.
Ano, nech sa mladi ludia ucia, vzdelavaju, prijimaju nove jazyky, poznatky. Len nech to vyuziju u nas a pre nas, pre nase spolocne dobro, ale nie ako nasi stari otcovia - pre cudzich, pre blahobyt kohosi. V tom je ta tragedia. Ci zase budeme ako poddani "komusi" v akejsi "mnohovrstvenej" unii? To sme predsa zazili. Otazka je, ci sa tomu poddame i teraz?! Ved vy sam tvrdite, ze ste "hrdy Slovak" - chvalabohu takych je nas takmer osem milionov (pocital som i Jana Mica, po vasom Dzona Maika).
Suhlasim s vami, mali by sme sa vyhnut akejkolvek totalite, rasizmu ci nacionalizmu, ale to treba povedat "mocnym tohto sveta", aby sa zbavili svetoveho zandarstva, unionistickej totality, potlacania narodnych prav (dokonca bombardovanim!), aby prestali "hrabat len pre seba" a ochudobnovat ine narody - a v tom je na vine jednozncne amerikanizacia!

Ing. Dusan Stevko


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT