Marian Michalisko, nezamestnany, Brezno:

- Som jednym z nezamestnanych a nepoberam ziadnu podporu, pretoze manzelkin zarobok presahuje limit. Nezamestnanost urcite vplyva na dusevne zdravie. Je to stresove, problematicke, kdekolvek sa obratite, nemaju pre Vas zamestnanie. Za chvilu mam patdesiatku a neviem, co budem dalej robit. Zatial sa zdravotne citim dobre, ale psychicky je to nanic.

Lubica Tomanova, laborantka, Dolna Lehota:

- Viete, ono je to rozne. Niekedy sa clovek dokaze vyrovnat so situaciou, niekedy je to tazke. Na ludi velmi vplyva nezamestnanost, politicka situacia, u nas v rodine to nedavno bola choroba,. Casto staci nejaky mensi relax. Mne osobne pomaha malovanie miniatur, aj ked mam na to velmi malo casu. Ale ked si ho najdem, oddychnem si pri tom.

Olga Ivanova, dochodkyna, Myto pod Dumbierom:

- Myslim si, ze ja na tom z dusevnym zdravim nie som az tak velmi zle. Rozrusi ma, ked mam nejake problemy v rodine, smrt manzela, odchod do dochodku, odchod deti z domu, alebo ked ochoriem, cize osobne veci. Zalezi na tom, z akeho rodinneho prostredia clovek pochadza, ked je z viacerych deti, je nauceny zit skromnejsie, vie si odrieknut. Taky clovek skor zvladne problemy. Snazi sa nepoddat sa ani financne, aj ked na kulturu mu uz nevychadza, ist do kina a podobne, to by pomohlo trosku sa rozptylit. Bavi ma turistika, priroda, bude robota v zahradke a to ma priaznivy vplyv na dusu.

Monika Hincova, obchodna zastupkyna, Bratislava:

- Mna vie najviac vytocit bytova otazka v Bratislave, kde nie je sanca ziskat byt. Mladi tu ziju vacsinou v bytoch u rodicov. Mam maleho syna a neviem akym sposobom sa dostanem k bytu. Je to tam naozaj strasne a ceny su neporovnatelne s tym, co je tu, alebo par kilometrov za Bratislavou. Snazim sa na to nemysliet, lebo keby som na to myslela kazdy den, urcite by to zle dopadlo.

Jaroslav Poliak, vodoinstalater, Valaska:

- Nastastie som zamestnany, mam robotu, ktora sa mi paci. Momentalne som na chorej, prave idem z nemocnice. Psychicky to na mna vplyva, pretoze sa to odzrkadli na mojom zarobku. Rozrusit ma vedia politici a velka nezamestnanost.

Martina Tazka, uctovnicka, Cierny Balog:

- Viacerym by urcite prospelo zjednodusenie vybavovania po uradoch. Momentalne som dusevne vyrovnana, nie je nieco, co by ma trapilo, jedine to vybavovanie uradnych zalezitosti. Clovek si musi sam vytvorit dusevnu pohodu, najst aj v malickostiach nieco pekne.

Dakujeme...

Tymto listom by som chcela vyjadrit svoju vdaku MUDr. Janovi Mackinovi a MUDr. Pavlovi Mrazovi i dalsiemu zdravotnickemu personalu breznianskej nemocnice, ktori bojovali v noci z 31. januara na 1. februara o zachranu zivota mojej dlhorocnej priatelky Marie Simovcekovej z Lopeja. Tato statocna zena by si rozhodne nezasluzila nasilnu smrt, ktoru jej takmer sposobil vlastny manzel. Podakovanie patri i synovi Petrovi.
Tesim sa, Marka, ze si nam neodisla z tohto sveta tam, odkial uz niet navratu. Prajem ti skore uzdravenie.

Eva Pinkova, Chicago, USA

...

Koncom januara som nahle ochorela. Privolany lekar konstatoval, ze je potrebne ist do nemocnice. "No hotovo!" pomyslela som si. O breznianskej nemocnici som uz vselico pocula. Na prijme som sa stretla s milymi sestrickami a s prijimacou pani doktorkou. Moje cierne myslienky o breznianskej nemocnici sa zacali pomaly vytracat. Po nastupe na internom oddeleni a po stretnuti s lekarom a sestrickami sa uplne vytratili.
Po vsetkych tychto skusenostiach by som sa chcela aj touto formou uprimne podakovat lekarom na internom oddeleni: primarovi MUDr. Pavlovi Pastorovi a izbovemu lekarovi MUDr. Dusanovi Maruskinovi za vzornu starostlivost nielen o mna, ale aj o ostatnych pacientov. Rovnako dakujem kolektivu sestriciek za ich mily pristup, ochotu pomoct v kazdej chvili a celkovu starostlivost.
Prajem im vsetkym do buducna vela trpezlivosti, zdravia a uznania za ich zasluznu pracu. Dakujem!

Byvala pacientka M. Predajnova

...

Prostrednictvom novin chceme podakovat MUDr. Luboslave Kovacikovej aj celemu personalu na internom oddeleni - muzi za ich obetavu a prikladnu starostlivost o nasho otca a manzela Martina Auxta.

Rodina Auxtova

...

Smutiaca rodina Dvorska vyslovuje svoje uprimne podakovanie primarke MUDr. Emilii Buckovej a celemu personalu z Ustavu pre dlhodobo chorych v Brezne za ich velku obetavost, opateru a laskavost venovanu nasmu drahemu oteckovi Ondrejovi Dvorskemu v poslednych dnoch jeho zivota.

Par postrehov na margo

Divadelny ochotnicky subor J. Chalupku nie je verejnosti neznamy. Uz davnejsie prekrocil hranice rodneho chotara a uspesne sa zviditelnil aj v cudzine. Verny svojej tradicii uviedol aj na konci minuleho roka v premiere novu hru a reprizuje ju dodnes. Titul komedie Trma-vrma od francuzskeho autora P. A. Breala sluboval dobru zabavu plnu humoru a smiesne zamotanych situacii. Podla vydaneho bulletinu patril tento dramatik v polovici minuleho storocia k divadelnej avantgarde. Radil sa medzi tvorcov, ktori nadvazuju na komicno molierovskych tradicii. Jeho hra cerpa z francuzskych dejin, ked sa v priebehu rokov 1789 - 1815 stihlo vystriedat kralovstvo, republika, cisarstvo a opat kralovstvo. Nosnu ideu hry tvori hladanie odpovede na otazku: Moze ostat funkcionar verny jednemu a zaroven viacerym systemom? Interesantna otazka aj v nasej sucasnosti. Hra nastavuje zrkadlo malym i velkym figuram dejin. Ma teda co povedat i k dnesku, aj ked niet v nej priamych narazok na nasu dobu. Vysmieva hlupost, nadutost, konformnost, prehnanu prisposobivost.
Pravdepodobne pre tieto vecne zive ludske neduhy padla volba chalupkovcov prave na tuto hru. Aktivitu breznianskych ochotnikov treba v kazdom pripade podporit, povedala si hrstka dochodcov z okolia, trochu uz zunovana "kulturou", prichadzajucou do ich pribytkov prostrednictvom televiznej obrazovky. Ved uz samotny fakt, ze sa pomerne pocetna skupina zanietencov realizuje prostrednictvom vlastnej divadelnej produkcie, ze tvori, mapuje povahopis javiskovych postav, prevteluje sa do nich - zasluzi vysoke uznanie v dnesnom, k akymkolvek hodnotam coraz lahostajnejsom svete.
Breznianski ochotnici sa pri svojej inscenacii zriekli opony. Tym pripravili divaka o caro prvotneho napatia, co sa asi za nou ukryva. Oci navstevnika sa do sytosti mohli popast na stabilnej, otvorenej scene - maximalne jednoduchej, moderne naznakovej. Ucinkujuci sa vynarali spoza textilii, ktore pripominali postelnu bielizen rozvesanu po vyprani. Bolo ich sest - z toho jedina zenska postava. Aj pred prevazne mladistvym obecenstvom kazdy hral s plnym nasadenim, ako sa na clenov spickoveho suboru slusi a patri. Prilezitost dostali aj mladi herci - a to bok po boku s ostrielanymi javiskovymi harcovnikmi, od ktorych sa maju hodne co ucit, najma co sa tyka zmyslu pre mieru nadsazky, vkusnu fyzicku aktivitu a primeranu komedialnost, aby sa vyvolal maximalny ucinok. Tu je azda na mieste zdoraznit, ze na vyjadrenie charakteru postavy je nevyhnutne nielen primerane oblecenie herca, ale aj jeho pohybovy a najma verbalny prejav. Zial, prve slovo, co divaci poculi z javiska, bolo vulgarne. Vulgarizmy sa z ust mladeho predstavitela najma v prvej casti inscenacie len tak sypali. Uznavame, ze v istej dramatickej situacii je pripustny aj expresivnejsi vyraz, ale mal by naozaj byt len vynimocny. Namiesto opakovanych silackosti by azda bolo vhodnejsie pouzitie eufemizmov, ktore by neurazali jemnocit slusneho divaka. Aby sa pritomna mladez nesmiala viac na tychto hrubostiach ako na dobrych gagoch, ktorych bolo v hre dost, ale ktore mozno ani nepochopila, lebo jej chybalo dokladnejsie poznanie historickeho pozadia uvadzanej komedie.
Chalupkovci istotne maju ctiziadost robit divadlo pritazlive pre navstevnika, ale zaroven aj moderne, v duchu svetovych trendov. Aj sa im to nepochybne dari a nech je to tak aj nadalej. No azda aj tu je treba zvazovat, ci je za prejavom herca vobec myslienka, alebo ci za nim duni iba prazdnota a javiskove gesto nie je nic insie ako puha samoucelnost, ktora ma zakryt absenciu akejkolvek hodnoty.
Cielom herca sa nikdy nesmie stat len vyvolanie lacneho ,,pubertiackeho" rehotu. Dobre umenie ma cloveka v ktorejkolvek dobe dvihat z hlbin podpriemernosti, kultivovat ho sposobom sebe vlastnym. Neucelne vulgarizmy a extremne naturalisticke sceny, akokolvek modne, ho dekadentne vtlacaju do blata a spiny ulice.

Vitaj 21. storocie!

Nie tak davno sa mi do ruk nahodou dostal moj zosit zo slohovej prace, ktory je uz starsieho data. ,,Vitaj 21. storocie" - bola jedna z tem, ktoru sme ako ziaci dostali na hodine slovenskeho jazyka. Svojimi pracami sme mali vniknut do zivota v buducnosti. Moji spoluziaci sa predbiehali vo fantazirovani o vydobytkoch techniky, ktore budu v buducnosti pomahat ludstvu, skratka zaner sci-fi. No ja som asi trafil realitu...?
,,Zo spanku ma vytrhla predstava, ze moj elektricky budik mal uz zvonit. Ano - zase zahaproval a ja som zaspal do prace! To bola prva myslienka, ktora mi napadla a uz skacem do nohavic, kosele, svetra, kabata a topanok. Kus nalady mi vliali moje ,,primky", a dali mi nadej, ze este nie je vsetko stratene. V tmavej chodbe panelaku marne stlacam gombik na vytahu - je pokazeny, svetlo tiez. V rychlom tempe musim zdolat vyse sestdesiat schodov. Potom sprintom na autobusovu zastavku, mam stastie, je februar, mrzne, autobus istotne meska. Je to pravda! V dialke vidim, ze este niekolko zufalcov sa chce napchat do preplneneho autobusu. To chcem aj ja. Uz sa tlacim v autobuse, ruka mi trpne a ani neviem, na ktorej nohe stojim. A potom vykrocim do prace."
Verim, ze v sucasnej realite sa to kludne stalo, alebo sa stat moze. Vitaj - 21. storocie! V dobe pocitacov, mobilov, skumania vesmiru, internetu... kam kracas Slovensko? Politici vravia, ze do Europy! Do akej? Ze vraj demokratickej! Cim sme viac na kolenach, tym sme pre vyspelu demokraticku Europu demokratickejsi! Cim je viac kapitol otvorenych do Europskej unie, tym viac sme zruinovanejsi. Priemysel, skolstvo, zdravotnictvo, polnohospodarstvo - je v nasom state cim dalej slabsie a slabsie! Len demokracia je stale silnejsia. Vravi sa, ze kto ma rozum a nejaku znamost za hranicami alebo za morom, rychlo uteka. Nezamestnanost je vysoka. Mladi ludia, co vyjdu zo skol, vo velkych hufoch hned musia navstivit urad prace - ale praca alebo zamestnanie nie je. Pripada mi smiesne, ked nas premier klepe kladivom o zakladny kamen buduceho strojoveho parku na zelenej luke. Nemame dost fabrik, ktore su v kolapse? - Cest tym, ktorym to este ide. Samozrejme zahranicny kapital ma zelenu, danove prazdniny, a este Boh vie co. A co my, ktori este mame zamestnanie? Najprv zdrat danami a potom este aj z koze? A co ti ludia, ktori prichadzaju o zamestnanie? To nikoho nezaujima.
Len pred volbami je vsetko ine, optimisticke, plne nadeje, ...ale dokedy? Ak by som mohol poradit sefom volebnych kampani jednotlivych politickych stran. Prosim vas, zobrazte realitu a nie sny! Na velkoplosne bilbordy uz neprezentujte len tvare usmiatych a spokojnych lidrov politickych stran. Doplnte ich a zobrazte ich cele rodiny (aj po druhom kolene) a slogan nech je ,,Vsetko dobre pre svojich ludi", aby ostatni, zufali, sklamani ludia uz konecne vedeli, kto sa to ma vlastne dobre!

Michal Miklovic

"Chudobna smotanka"

V krizovkach treba pomenovat okrem ineho aj vzacny produkt z mlieka, a to smotanku, ktora sluzi vyzive ludi. Je neporovnatelne odlisna od smotanky vysielanej v televiznej relacii Markizy, kde sa schadza len vybrana a bohata spolocnost, prave v terajsej hrozivej situacii nezamestnanosti. Mame tzv. smotanku aj na dedinach? Ak ano, polozme si otazku? Da sa zbohatnut zo dna na den, z mesiaca na mesiac pri vykonavani svedomitej prace? Zaiste nie. Podmienky a hodnoty pre televiznu smotanku, aby existovala, vytvaraju ludia v priamej vyrobnej sfere, vo vsetkych usekoch hospodarskeho zivota spolocnosti a prave oni nie su doceneni a patricne ohodnoteni.
Tento priklad je dovodom upozornit, preco len politikov, vysokych statnych uradnikov, bankarov, hercov, spevakov a dalsich vyzdvihujeme a davame im chvalu a priestor vo vsetkych masmedialnych prostriedkoch. Co tam po vsednych robotnikoch ci pracovnikoch v inych profesiach, ktori patria k chudobnej smotanke.

Vojtech Ridzon