Na zaklade priatelskej zmluvy medzi mestami Brezno a Meudon a na pozvanie detskeho folklorneho suboru Stastne detstvo v utorok 10. aprila pricestoval k nam na devatdnovy pobyt francuzsky baletny subor La Tarantelle. Mlade Francuzsky nasli druhy domov v rodinach clenov Stastneho detstva. Mestske kulturne stredisko im vytvara podmienky na spoznanie kulturnych, historickych, prirodnych zaujimavosti Slovenska. Ich navsteva v Brezne vyvrcholila spolocnym vystupenim folkloru a baletu v mestskom dome kultury vecer 17. aprila. V stredu pri spiatocnej ceste ich v Bratislave prijme kulturny atase velvyslanectva Francuzskej republiky na Slovensku. V tychto dnoch prichadzaju do Brezna aj lektori francuzskeho jazyka Barbara a Jozef Nivetovci.

Zasadala racionalizacna komisia

V pondelok 9. aprila zasadala racionalizacna komisia Okresneho uradu v Brezne, ktora sa zaobera - ako kazdy rok pri navrhu organizacie noveho skolskeho roka - upravou siete materskych skol, zakladnych skol a skolskych zariadeni na uzemi okresu. Ako nas informovala podpredsednicka komisie Mgr. Iva Urbanova, jej clenovia zodpovedne posudzuju existenciu sucasnych skolskych zariadeni, hladaju moznosti zefektivnenia siete skol pri zachovani kvality vychovy a vzdelavania. Pri tom rokuju s vedenim dotknutych skol, so zastupcami skolskych rad a so starostami. Je to narocny a velmi citlivy proces, ktory vyzaduje triezvy pohlad a objektivne posudenie vsetkych aspektov.

Aj v Zavadke je vela sikovnych ruk

Tak ako po dva predchadzajuce roky, aj od 2. do 7. aprila prebiehal v Zavadke nad Hronom tyzden vztahu k prirode a skraslovania zivotneho prostredia. Obecny urad a pracovnici obceneho hospodarstva vytvorili podmienky na zozbieranie druhotnych surovin. Relaciami v miestnom rozhlase zaktivizovali obcanov na zber obnoseneho satstva, olovenych akumulatorov, starych ojazdenych pneumatik a rozneho zelezneho srotu. Za zmienku stoji aj prikladne zorganizovana brigada deti zo zakladnej skoly, ktore po vsetkych uliciach vyzbierali papier a iny odhodeny material. Dochodcovia sa podielali na upratovani cintorina a okolia svojho klubu. Vyvrcholenim bola piatkova celodedinska brigada, ktorej styridsatpat ucastnikov upratalo a skraslilo verejne priestranstva. Starosta na zaver vsetkym podakoval a ponukol male obcerstvenie.

Opytali sme sa za vas
starostu Valaskej PaedDr. Dusana Sliacana

o Ako je to s vyrubom a orezavanim stromov vo vasej obci?

- Otazka vyrubu a orezavania stromov a celkova uprava zelene v nasej obci byva kazdorocne problematicka. Cast obyvatelov ziada spilenie alebo aspon opilenie stromov, ina cast az hystericky brani odpileniu co len jedneho konara, nie to este stromu. Vyhoviet jednym aj druhym jednoducho nie je mozne.
Vieme velmi dobre, ze pocas vegetacneho kludu treba upravit koruny stromov, pripadne odstranit tie stromy, ktore pre svoj vek (padanie konarov) ohrozuju chodcov na chodnikoch, prechadzanim cez komunikacie a pododbne, aby nedoslo k urazom ci inym mimoriadnym situaciam. Takto sme konali aj v tomto roku. Nechceme vytvorit asfaltovu ci betonovu dzunglu, ako nas osocuju. Treba si uvedomit, ze strom v lese ci na inom priestranstve moze zit az pokial, povedane slovom basnika, "nezomrie postojacky". V obyvanej oblasti to platit nemoze, aj ked kazdy odstraneny strom nas boli, ci trapi najmenej tolko, ako vas, vazeni stazovatelia. Uraz od spadnuteho konara ci pripadne celeho stromu vsak nebudete hradit vy, ale obec. Tak, ako mame konat? Za kazdy vyrubany strom sa vysadia dva nove. Otazka vyrubu je konzultovana s odborom zivotneho prostredia pri Okresnom urade v Brezne. Jeho pracovnici posudili a odsuhlasili vyruby stromov, orezanie konarov, na ziadost obcanov bolo vykonane v pozadovanej miere (udieranie konarov do okien, padanie listia do odkvapov - zlabov, tienenie a pod.).
Ak boli niektore stromy orezane viac, inym sposobom, ako je podla mienky niektorych obcanov pripustne (vacsinou tych, ktori sa na uprave vonkajsich priestorov vobec nezucastnuju), to nech posudi odborny pracovnik inspekcie zivotneho prostredia. Neosobujem si pravo hodnotit, ale na zaklade mojej zivotnej skusenosti "orezany" strom v priebehu jedneho az dvoch rokov "vyrasi" nove konare a vytvori si novu korunu.
Este raz poznamenavam, ze otazka verejnej zelene nam lezi mozno viac na srdci ako stazovatelom. My sa snazime zelen udrzat a zveladit, ini len neodovodnene lamentovat. A ak vam uz tak velmi zalezi na tom, co tu mame a chceme udrzat, vyjdite aj inokedy zo zajatia betonovych murov a pomozte pri zveladeni a udrzani prostredia okolo vami obyvanych obytnych blokov. Predpokladam, ze takto spolocnymi silami urobime nasa Valasku krajsou a prijemnejsou pre nas pobyt v nej.

Bilancia 13. a 14. kalendarneho tyzdna na konte pracovnikov Inspektoratu Slovenskej obchodnej inspekcie pre Banskobystricky kraj hovori o 122 prekontrolovanych prevadzkovych jednotkach. Zo 70 nakupov bolo 52 predrazenych, co predstavuje 74,3 percenta. Vyska predrazenia na sto korun z hodnoty vsetkych nakupov dosiahla korunu sedemdesiat halierov.
Pri kontrole kvality a spravnosti oznacovania nedostatky objavili v 67 prevadzkach pri 368 druhoch tovaru v hodnote 1 254 492 korun. V strnastich prevadzkovych jednotkach dali prikaz na likvidaciu 34 druhov tovaru v hodnote 2693,30 koruny Za zistene nedostatky spisali 22 postihovych protokolov a na mieste ulozili 99 blokovych pokut v hodnote
72 700 korun.
V Breznianskom okrese v potravinach Fajtov - Cierny Balog bol nakup za 90,20 koruny predrazeny o korunu sedemdesiat, ked nedodrzali hmotnost udeneho syra. Okrem toho sa v predaji nachadzala fazula po lehote spotreby. Na zaklade podnetu na nevybavenie reklamacie umyvadla v zakonom stanovenej lehote 30 dni sa kontrolori vybrali do Polysanu v Zavadke nad Hronom. Zistili, ze podnet bol opodstatneny, reklamaciu zakaznik uplatnil 14. februara a do 3. aprila nebola vybavena.

Mnohe kulturne pamiatky v Breznianskom okrese boli v poslednej dobe obnovene i zasluhou financnych prispevkov zo statneho rozpoctu. Spomenieme aspon niektore: Chudobinec pamatny v Polomke, Zidovska synagoga v Brezne, Klastor piaristov, Dom remeselnicky - Rostar dom v Brezne (po havarii), Pamatnik obeti fasizmu v Nemeckej, Pomnik padlych v SNP pod Dumbierom, pamatniky v Polomke, v Telgarte, Podbrezovej a dalsie. Do rekonstrukcie kulturnych pamiatok mnoho financnych prostriedkov venovali i obce a cirkevne institucie, ktore vlastnia nase najcennejsie nehnutelne a hnutelne pamiatky.
Zrekapitulujeme, ze v nasom okrese evidujeme az 458 kulturnych pamiatok, cim sa zaradujeme medzi okresy s najvacsim poctom pamiatok, ktore su zapisane v Ustrednom zozname kulturnych pamiatok Slovenskej republiky.
Ochrana pamiatok nie je bezproblemova nikde vo svete, pretoze vyzaduje velmi uvazlive, koncepcne a pomerne nakladne zosuladovanie individualnych zaujmov so zaujmami celospolocenskymi. Aj napriek zlozitym problemom v tejto oblasti mozeme konstatovat, ze pri zachovani kulturneho dedicstva v ramci Breznianskeho okresu sa v poslednom case podarilo vykonat kus dobrej roboty, co je potesitelne i teraz (18. aprila), kedy je v kalendari uvedeny Medzinarodny den pamiatok.

D. Rakyta

Velkonocna nedela na Polane

Bezmala patdesiat breznianskych turistov prezilo Velkonocnu nedelu na prijemnej ture, ktora viedla centralnou castou Veporskych vrchov. V slnecnom, ale chladnom pocasi vystupili na Malcekovu skalu, ktora je chranenym prirodnym utvarom. Zaujimavou dolinou popri nadhernom potoku Bystro vystupili pod dvadsatdva metrov vysoky vodopad rovnakeho mena (na snimke Ing. Antona Jursu), ktory ich ocaril svojou zamrznutou krasou.
Nad vodopadom sa obcerstvili pri ohniku a vyslapali na Polanu. Cakal ich krasny vyhlad a po malej prestavke v chate Polana si prezreli andezitove brala a horolezecke cesty Kalamarky, ktora je statnou prirodnou rezervaciou. Unaveni, ale spokojni po dni stravenom v nadhernej prirode, sa podvecer vratili domov.

V hotelovej akademii miesali napoje

V dnoch 2. az 6. aprila sa v priestoroch odbornych ucebni Hotelovej akademie v Brezne konal uz tradicny barmansky kurz vedeny odbornymi lektormi Slovenskej barmanskej asociacie - Sekcia Tatry. Kurz okrem studentov 3. a 4. rocnika hotelovej akademie absolvovali aj niekolki pracovnici hotela Partizan Tale, ktori si chceli rozsirit svoje odborne vedomosti a prakticke zrucnosti v priprave miesanych napojov. Tyzdenne usilie ucastnikov bolo ukoncene zaverecnou skuskou pozostavajucou z overenia teoretickych vedomosti z oblasti napojovej kultury a z praktickej pripravy miesanych napojov. Po jej uspesnom zvladnuti vsetci ziskali medzinarodny certifikat o absolvovani kurzu, ktory je platny v styridsiatich siedmich krajinach sveta.
Prezident spominanej barmanskej asociacie Milan Sefc, ktory pocas kurzu posobil ako jeden z lektorov, sa o jeho priebehu vyjadril: ,,Kurz hodnotim velmi dobre. Slovenska barmanska asociacia sa snazi vychovat co najviac odbornikov v tomto odbore, cim chceme pomoct uplatnovaniu svetoveho trendu v napojovej kulture v nasich hotelovo-restauracnych zariadeniach. Aj tento kurz potvrdil, ze v skolach hoteloveho typu vyrastaju buduci kvalitni manazeri a odbornici v hotelovych profesiach vybaveni po stranke jazykovej i odbornej. Chcel by som ocenit vyborne podmienky vytvorene pre priebeh kurzu i zaujem a pracu studentov skoly."