18. APRIL  2001 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Dvadsiateho druheho aprila si pripomenieme Den Zeme, ktory je upozornenim, ze globalne problemy (ozonova diera, kysle dazde, jadrove nebezpecenstvo, klimaticke zmeny, jedovate odpady, drancovanie prirodnych zdrojov) treba riesit okamzite. Myslienka uctievat 22. april ako Den Zeme vznikla v roku 1990 na pocest demonstracie studentov Stanfordskej univerzity z americkej Kalifornie. K tymto studentom sa pred 31 rokmi pridalo takmer 20 milionov obcanov, aby demonstrovali za prijatie novych ekologickych zakonov a navysenie prostriedkov statneho rozpoctu na ochranu zivotneho prostredia.
Malym prispevkom ku Dnu Zeme je aj nasa anketa, v ktorej sme sa pytali na ochranu zivotneho prostredia v nasom regione:

S anketovym mikrofonom


O Dni Zeme

Jan Baliak, dochodca, Benus:

- Zivotne prostredie, prirodu treba ochranovat. Da sa povedat, ze aj ja som jednym z ochrancov. Som polovnik, mame ochranne sluzby v ramci polovneho zdruzenia. Narazame na velmi neprijemne skutocnosti zo strany nasich spoluobcanov. Viete, nasi ludia sa v prirode nespravaju tak, ako by sa mali. V tejto modernej dobe sa stalo, ze ludia bez psa nejdu do hory. Keby ich aspon drzali na obojku, ale volne ich pustaju. Skoda, ze nase zakony su pomerne makke voci skodcom nasej prirody.

Ivona Kazarova, ziacka, Jasenie:

- Vela ludi nici nase zivotne prostredie tym, ze vyrubuju stromy, teraz na jar vypaluju travu, rozhadzuju odpadky. Ale su aj ludia, ktori maju vztah k prirode a snazia sa ju chranit. Nasu Zem by sme si mali chranit a mysliet aj na buducnost.

Lucia Sanitrova, ziacka, Jasenie:

- Myslim si, ze zivotne prostredie by sa nemalo nicit, vypalovat luky, ovzdusiu skodia aj spreje a kadejake vypary. Ja mam prirodu velmi rada, rada do nech chodim a nepaci sa mi, ked ju ludia znecistuju.

Michal Kohut, dochodca, Podbrezova:

- Pochopitelne, ze teraz sa vela hovori o spalovniach, komunalnom odpade, sklenikovom efekte, oteplovani planety. Neviem, ako bude dalej. U nas to so zivotnym prostredim zle vyzera. Bolo by treba "maknut", napriklad nejake akcie na vycistenie prirody, ktora je v zlom stave. Je vela odpadov, ktore do prirody nepatria. Podla mna by sa tomu mala venovat nalezita pozornost. Su zakony, ktore mnohe priestupky, napriklad vypalovanie suchej travy, postihuju, ale ludia to robia protizakonne.

Maria Brvenikova, ucitelka, Brezno:

- Myslim si, ze sa k nasej prirode spravame velmi macossky. V podstate nejde len o podniky, ale aj ludia su bezohladni. Ked sa teraz na jar prechadzam s detmi pomedzi cinziaky, je mi hrozne. Nemyslim na pozostatky po psoch, ale napriklad smerom z Ulice CSA k cintorinu za unimobunkou je priserny neporiadok. Neviem, komu to patri, ale je mi zle z toho vsetkeho. Ako civilizovani ludia, ktori doma maju poriadok, dokazu urobit nieco take? Myslim si, ze Den Zeme by nemal byt len raz do roka, mohli by byt ako kedysi soboty cti. Ludia by sa mali zamysliet, v akom prostredi zijeme. Nenarazam na lesy, to je osobitna kapitola, ale vyslovene na mesto.

Martin Popovic, nezamestnany, Valaska:

- Ja osobne mam prirodu velmi rad, chodim po horach a ked vidim nejaky neporiadok, snazim sa ho odstranit. Ale su ludia, ktori o to nedbaju a vyslovene vsade robia neporiadok. Mozno by pomohli nejake posilnene straze. U nas je zivotne prostredie vo velmi zlom stave. Bol som v Nemecku a tam na sukromnom pozemku neuvidite odpadnuty konarik, tam je to celkom ine. Rozhoduju asi financie, tam je to sukromne, a tak sa o prostredie staraju.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Styridsat rokov jednej skoly

Marcove dni uz tradicne patria ucitelom a skolam. Prave v tomto obdobi si pripominame Den ucitelov. Zakladna skola v Ciernom Balogu, Janosovke k tomuto sviatku pridala aj svoje narodeniny.
Tridsiateho marca zneli salou kulturneho domu hlasy deti, spev a tanec, tony hudobnych nastrojov, objavili sa aj sportove vystupenia. Slavnostnou akademiou si terajsi i byvali ziaci pripomenuli 40. vyrocie otvorenia skoly.
Jej historia sa zacala pisat 3. septembra 1960, ked ucitelia a ziaci prekrocili prah novej budovy. Skola sa postupne rozrastala. K povodnym dvom pavilonom pribudla v roku 1978 nova dvojhalova telocvicna, v rokoch 1991 - 1992 nova kotolna a skolska jedalen a v roku 1993 sa ziaci I. stupna zacali ucit v novom sesttriednom pavilone.
Skola, to su predovsetkym ludia. Za styri desiatky rokov sa tu vymenilo vela riaditelov, ucitelov, spravnych zamestnancov. Na cele stali riaditelia: Jan Rostar, Stefan Giertli, Jan Auxt, Lydia Kovalcikova, Zora Laubertova. Kazdy z nich prispel svojou pracou, prilozil ruku k spolocnemu dielu. Takmer tri tisicky ziakov opustili brany skoly, aby nasli uplatnenie v zivote. V skolskom roku 2000/2001 ma skola 415 ziakov, ktori sa ucia v 19 triedach. V skolskom klube pracuju dve oddelenia. Pedagogicky zbor tvori 25 ucitelov a dve vychovavatelky. Ostatnych zamestnancov je devat. Skola realizuje humanisticku koncepciu vyucby, vyucujuce na I. stupni zaraduju alternativne prvky. Ziaci maju moznost ucit sa cudzie jazyky - nemecky, rusky, anglicky. V 7. - 9. rocniku maju moznost vybrat si volitelny predmet. Skola dosahuje dobre vysledky v oblasti sportu (atletika, biatlon). Uz tridsat rokov tu pracuje detsky folklorny subor Mala Kycera. Ziaci si rozsiruju a prehlbuju vedomosti a zrucnosti zapajanim sa do roznych predmetovych sutazi a olympiad, pracuju v jedenastich kruzkoch. Ziaci etickej vychovy vydavaju casopis Etikar, kruzok ochrancov prirody casopis Hlas prirody a ziaci III. B triedy triedny casopis Pusicata. V maji 2000 sme podali projekt Skola podporujuca zdravie. V buducnosti chceme stale zvysovat kvalitu vyucovacieho procesu, vybudovat pocitacovu ucebnu s viacerymi pocitacmi a zaviest internet. Pre deti zo SKD odpocinkovu zonu, ihriska na loptove hry.
Chcem uprimne podakovat vsetkym, ktori skole pomahali a pomahaju. Vdaka patri vsetkym sponzorom, nielen za tieto oslavy, ale i za vsetky sponzorske dary, ktore nam poskytuju uz niekolko rokov. Dakujem aj rodicom - nasim najblizsim spolupracovnikom. Nasej oslavenkyni zelam, aby sa opat zaskvela v novom sate a stala sa miestom, kde sa stretavaju svedomiti ziaci, kvalitni pedagogovia - dobri odbornici a chapavi a obetavi rodicia.

Mgr. Lubica Vranska

 Fejtonovym perom

Monika

V kancelarii vladla nevsedna atmosfera. Na tvarach troch zien sa zracilo ocakavanie a napatie. Dnes do ich oddelenia nastupuje nova kolegyna. Badat iste obavy, ako ju stihnut vystrihat pred sefom. Zrazu sa otvorili dvere. Zjavila sa v nich mlada, pekna zena. ,,Dobre rano, volam sa Monika, - prijemny hlas zaplnil pracovnu miestnost. Jej mily usmev najprv pohladil hlavnu uctovnicku Mariu, ktorej prirodzene strieborne vlasy prezradzali, ze o par mesiacov odide na zasluzeny dochodok. Vzapati sa jej pohlad pristavil pri Hanke, planovacke v strednom veku a potom pri slecne Zuzane. ,,Dobre rano, uz vas netrpezlivo cakame", - zaznela skoro jednohlasna odpoved. ,,Prepacte, Monika, ale to sa nenaslo pre vas ine volne miesto? Viete, tu sa uz vystriedalo v kratkej dobe vela novych pracovnicok... Zoberte si k srdcu tuto radu: S nasim sefom sa nehadajte, neodporujte mu, robte si len svoju robotu, nech si hovori a vystraja, co chce.
,,Ale, hadam, to nebude az take hrozne. Vedzte, mam za sebou desat rokov praxe a pat sefov, preskakala som uz vselico." ,,Varujeme vas, pretoze..." Hanka uz nestihla dopovedat vetu, lebo na chodbe sa rozlahol velky sum a krik, nenechavajuc nikoho na pochybach, ze sa blizi on - sef. Tvare Marie, Hanky a Zuzany zmeraveli, ba pobledli. Dvere sa rozleteli a v nich sa objavila mala postava a nepokojne, podozrievave oci.
Prvy den a tyzden sa niesol v znameni otukavania sa dvoch superov, tipovania slabych miest buduceho prenasledovatela a obete. Ked sef demonstroval, kto je ,,panom na dvore", zaiskrilo sa prvy raz. Po mesiaci zacali naberat na intenzite denne slovne suboje, strohe prikazy, hladanie chyb, rano namiesto pozdravu zazretie, ako by Monika niekomu veceru zjedla. Mlada zena sa stale nedala vyviest z rovnovahy. V kancelarii vytvarala optimisticku naladu, pracu sa snazila vykonat dobre a nacas. Z miery ju nevyviedlo ani sefovo sledovanie jej prichodov na pracovisko s hodinkami v ruke. Prvy raz sa s nim pohadala, ked jej vytykal, ze cerpa vela ,,osetrovaciek". Mavala totiz chore male dieta.
Jedneho pekneho dna isla Monika k lekarovi, ktory jej oznamil radostnu spravu: Mamicka, budete mat dietatko. Este len teraz zacal ,,velky" sef vyvadzat. Sprisnil kontroly rannych prichodov, striehol kolko casu travi na WC. Jeho nenavist a zloba dosla tak daleko, ze si telefonicky overoval, ci Monika naozaj bola vtedy a vtedy u lekara. Ten ho samozrejme ,,vyhresil" a varoval, ze ak novonarodene dieta bude mat zdravotne nasledky, on ako lekar potrvrdi, ze matka pocas tehotenstva bola vystavena neunosnemu stresu z jeho strany. Nepomohlo. Sef sa chodieval na nu stazovat za svojim nadriadenym. Monika si svoju poziciu obhajila pri osobnej konfrontacii u sefovho sefa.
Konecne prisiel den D - nastup na matersku dovolenku a koniec nezmyselneho suboja. Monika ako vzdy prisla pokojne rano do prace. Tento den bol este vynimocny aj tym, ze oslavovala okruhle zivotne jubileum. Pripravila male nealkoholicke pohostenie: kavu, dzusy, chlebicky, slane pecivo a domace kolace. Sef v ten den zuril... Ignorovala ho. Kolegyne a kolegovia prichadzali rozlucit sa s nou. Buducej mamicke popriali vela zdravia, sil a stastia. Monika podala ruku na rozlucku vsetkym, okrem - jedinej!

Ing. Irena Helcova

Dakujeme ...

Oddelenie vychovy ku zdraviu dakuje spoluorganizatorom Dna narcisov 2001, mestskemu kulturnemu stredisku, obchodnej akademii a sponzorom za spolupracu pri organizovani a realizacii tejto akcie.
Dakujeme vsetkym, ktori podla svojho uvazenia prispeli na konto Ligy proti rakovine, a tak sme v tomto roku zozbierali a odoslali sumu 55 280 korun.

...

Nedavno ma rozbolel zub. Pretoze bola nedela predpoludnim, vybral som sa do nemocnice na pohotovostnu sluzbu, aby mi ho vytrhli. Lenze pri vytrhavani sa zub zlomil. Lekar povedal, ze treba vytiahnut aj korene, ale nema k dispozicii rentgen, aby videl ako su korene ulozene. Cele vybavenie ambulancie totiz tvoria klieste a dost. Teraz na pohotovosti nemozu robit nic, len zub vytrhnut a to hned na prvy raz. Inak ...
Rozhodol som sa, ze pockam a siel som za MUDr. Stefanom Cemsakom. Dohodli sme sa, ze pridem o tyzden, kym sa mi to trochu zahoji. Panovi doktorovi aj sestricke Marii Borosovej sa chcem touto formou podakovat za mily a profesionalny pristup. Spravil mi to tak odborne, ze som pocul uz len ako korene cinkli v umyvadle. Keby sa takto milo a prijemne spravali vsetci zubari, bolo by po strachu z nich.

Stefan Kupec


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT