V prvom zvazku matriky narodenych v Hornej Micinej, na strane 20 je napisane, ze Jan Chalupka sa narodil a pokrsteny bol 28. oktobra 1791. Krstnymi rodicmi boli tamojsi farar Andrej Braxatoris s manzelkou Annou. Otec Adam Chalupka uz v nasledujucom roku presiel za farara do Hornej Lehoty, ktora sa stala Janovym domovom.
Prvym ucitelom mu bol otec. Sam o tom napisal: ,,Tam syna sveho prvnim pocatkum literarneho umeni vyucoval." Doma v Lehote Jan do skoly nechodil, lebo podla otca vtedajsi ucitelia neboli na patricnej vyske, ale zaviedol ho do Slovenskej Lupce, kde jeden rok chodil do skoly k Janovi Sikorovi. V rokoch 1800 - 1802 sa ucil v Brezne pod vedenim Jozefa Wagnera, v rokoch 1802 - 1805 studoval (asi kvoli madarcine) v Ozdanoch na evanjelickom gymnaziu, tu ho okrem inych ucil aj Samuel Kollar. Ked mal strnast rokov, odisiel do Levoce, kde pobudol do roku 1809: ,,Dna 10. augusta 1808. Bol som pritomny pri vysviacke dostojneho pana Kristofa Lyciho, slova bozieho kazatela banskobystrickeho. Pri tejto prilezitosti kazali tito dvaja: Jozeffy, asodsky kazatel po nemecky, Bohuslav Tablic po slovensky. Superintendenta do hodnosti uvadzal velebny pan Jan Kuzmany, kazatel brezniansky..." V presovskom kolegiu potom studoval v rokoch 1809 - 1814: ,,Presov roku 1810. Dna 10. maja. Slavili sme majales. Zacal sa tureckou hudbou studentov, a to o piatej hodine rano... Miesto, kde sa oslavoval majales, nebolo vzdialene daleko od mesta. Isli sme cez prijemny les. Potom, ked sa tam prislo, kazdy podla svojej zaluby sa alebo kupal, alebo tancoval, alebo sa hral a holdoval roznym zabavam. Obedovalo nas osemdesiat, ale nie vsetci odrazu..." V Presove ho viedli rektor Ondrej Mayer a jeho zastupca Adam Benka. Tu aj on vyucoval sukromne v dome mestskeho lekara Kriegera a potom ucil synov Samuela Steinhübela, s ktorymi sa v roku 1812 pobral na kalvinsku vysoku skolu do Sarisskeho Potoka (Patak). V roku 1814 ho povolali za domaceho ucitela do Radvane, potom odchadza do Viedne za vychovavatela k detom pravoslavneho pana E. Gyika: ,,Sestnasteho marca 1815 som odisiel do Viedne... V tom case boli zhromazdeni vo Viedni vsetci panovnici. Castejsie som videl ruskeho cisara (cara Alexandra I.), kralov Pruska (Fridrich Willhelm III.) a Danska (Fridrich VI.). Celu rodinu nasho cisara som videl druhy sviatok velkonocny, ked odchadzal s velkou pompou z chramu sv. Stefana do palaca..." Spomenuti panovnici sa vtedy zucastnili na Viedenskom kongrese, ktory mal upravit pomery v Europe po vitazstve nad Napoleonom I. V aprili 1815 odchadza Jan Chalupka na studia do Jeny. Tu mu prednasal napr. teologiu Gabler, Schott a Dauz, filozofiu Friese, ktory mal silny vplyv aj na K. Kuzmanyho, historiu Luden, filologiu Eichstadt, matematiku Münchov. O pobyte v Nemecku pise napr.: ,,Dvadsiateho siedmeho (1815) sme sli (Jamriska, Safarik, Walentinyi a ja) do Weimaru. Cesta nam trvala styri hodiny. Obedovali sme v Bielej labuti a mali sme polievku, dobru hovadziu so slaninou prespikovanymi knedlikmi, chlieb a po pohari hornoweimarskeho piva. Stalo nas to po 7 grosi a 9 pfenigov. Popoludni sme isli cez nadherny park do Belvederu, letohradku velkokniezata. Od Weimaru sa rozklada krasny park az po zamok, ktory lezi na kopci... Za zamkom su v kruhu poprsia Wielanda, Schillera, Herdera a Goetheho... Tu a tam su v lese sochy, pomniky, besiedky, zrucaniny, vodopady a ine." Okrem studovania Chalupka vela cita (Homera, Wielanda a i.), navstevuje s priatelmi (S. Ferjencik, Safarik a Jamriska) kostoly, mesta - okrem Weimaru napr. Halle, Wittenberg, kniznice a divadla: ,,Dvadsiateho druheho juna... V ten den (vo Weimare) hrali Schillerovych Zbojnikov. Viac ako sto studentov ta islo, ciastocne na konoch a vozoch, ciastocne pesky, hoci prsalo a bolo blato... Ked zbojnici na javisku zacali spievat piesen ,,Slobodne si zijeme", spievali ju s nimi vsetci studenti... Goethe sedel vo svojej lozi, tesne za mnou. Viac raz som ho zrakom ostro sledoval. V jeho lozi stal prikryty stolik a na nom flasa, po ktorej Goethe casto siahal. Neskorsie vypil este punc, a to pocas navstevy jednej panej. Cez cele tri prve dejstva, ktore sledoval, stale hovoril, a pravdepodobne robil poznamky o hre..." Svoj pobyt v Nemecku (do roku 1917) opisal v nemecky pisanych zapiskoch, z ktorych su aj citovane uryvky. Jeho zapisky zo studii na Slovensku - Levoca, Presov a z Viedne su pisane po latinsky. Nemecke aj latinske Chalupkove zapisky vysli v slovencine v roku 1984 v periodiku Matice slovenskej Literarny archiv c. 20. Jan Chalupka ovladal osem reci. Pisal po latinsky, po nemecky, po madarsky, po cesky aj po slovensky.
Po navrate z nemeckych studii dostal Jan Chalupka az dve pozvania na stredne skoly. Prednost pred Banskou Stiavnicou dal Ozdanom. Stravil tu vsak len rok, potom presiel do Spisa - stal sa na sest rokov profesorom v Kezmarku. Ale o tom uz nabuduce.

A. Prepletana

Zamyslenie
Cim viac vieme, tym je zivot zaujimavejsi.

(Ludova mudrost)

Zivot, clovek ho moze porovnavat. Prve kroky, prve spoznavanie okolia, ktore nan vplyvalo dobre alebo zle (chodnik, cesta, ulica, skola...), s rokmi, dnami, ktore prave zije. Zisti, ze jeho rozumovy obzor sa podstatne rozsiril. Zije zivot zaujimavy, ba na zaklade zvedavosti (hybna sila pokroku), ktora je v kazdom z nas, chceme vediet viac dnes, ako sme vedeli vcera. A to vo vsetkom, co nas obklopuje, co nas ovplyvnuje.
Za priklad berme Maticu slovensku. Nielenze rozsiruje zbierky slovesnej kultury, ale aj vzdelava obcanov, udrzuje kontakt i so Slovakmi za hranicami nasho statu... Dnes ale jej existencia sa podoba morskym prilivom, odlivom. Raz jej ,,zivot" obdivujeme, raz na nu akosi zabudame, v sucasnosti sa ,,iskri" vo financnej sfere, ba objavuju sa... Nie, len to nie. To uz raz bolo a...
Matica slovenska vznikla (1863) zo zbierok, z darov slovenskeho pospoliteho ludu. Aj ked sa hovori, ze... ,,dary zaslepuju oci silnych (slovenske prislovie)..., v pripade Matice sa ukazali v dobrom svetle i ti silnejsi. Tito dali viac, chudobnejsi menej, skolak, rolnik, drevorubac dal grajciar - dva. A ako to uz byva, vzdy musi prist iskra, ktora zazne ohnik. V nasom regione tou iskrou bol Jan Cipka. Na Maticu dal 1000 zlatych. Ako k tomu prislo?
Pise sa 7. jun 1861. Vo Sv. Martine skoncil sa druhy den martinskeho memoranda. A ako Slovaci, dobri narodovci, sli si do hostinca pobesedit, oslavit, lebo na Memorandovom zhromazdeni hovorilo sa aj o zalozeni Matice. - Slovo dalo slovo - pise J. Botto P. Dobsinskemu - ze bolo navrhnuto, ze kto by na den tento najlepsiu basen zlozil, dostane 100 dukatov odmenu. Sladkovic vstal, povedal, ze ak Boh da jemu toho stastia tu odmenu dostat, ze ju on usporiadat sa Matici daruje. Na to sa Cipka, nas horlivy narodovec ozval, ze sluby sa len slubuju atd., ale ze on tu naraz na zakladinu Matice zapisuje 1000 zlatych. Zahrmelo sa mu na slavu! Slzy zahrali nam v oku a za nim jeden za druhym sa dal do podpisovania po 100, po 50 zlatych, kazdy vedla svojich okolnosti, bolo to nadchnutia obety svatej, tak ze za pol hodiny do styri tisic podpisalo sa... Zaznela piesen Hoj Slovaci od Pitu sprevadzana. Ej, veru!, kazdy z nas, ktory tam bol, nikdy nezabudne na Sv. Martin.
Cipkov krok zaposobil aj na L. Kubaniho. V basni Matica citame: - Povstal - a stichli zhovorov vlny, on sladkym zvukom hovori: ,,Tuha po vede nasa sa splni, vzdelanost si Slovak stvori: ja ta prednasam moju zdravicu: pomozem zalozit nasu Maticu, zertvujem jej tisic zlatych..."
Iskra Jana Cipku na Horehroni rozlozila pekny ohnik. Do celonarodnej zbierky v povodi Hrona od Telgartu po Dubovu zozbierali az 17 576 zlatych. Dary, zbierky ani v dnesnych dnoch nie su nezname pojmy. Naopak Miestny odbor Matice slovenskej v Brezne, ale aj miestne odbory v celom Breznianskom okrese neodmietne, ochotne prijimu darovane knihy (rodina A. Schustera), vzacne rukopisy, autorske vytlacky krasnej literatury... Z darovanych knih vybor maticny poslal zasielky pre Slovakov v Polsku, v Madarsku, v Juhoslavii...
Zbierky - ony pomohli k plnsiemu zivotu aj revuckeho gymnazia (1862 - 1874). Dom Lahinakovie bol priestorovo maly. Zrodil sa napad (rybnicky farar Stefan Homola) vystavby novej skolskej budovy. Prve kroky na podporu myslienky urobili ziaci sami. Odohrali divadelne predstavenia v Lubietovej, v Ratkovej, v Revucej (120 zlatych), ale... Na zasadani gymnazialneho vyboru (1870) vytiahol z vrecka S. M. Daxner hodinky a daroval ich pre tento ciel. Tak podnietil k darom pritomnych na zasadnuti. V tom roku sa zozbieralo az 2500 zlatych. Kupil sa material: 100 sudov vapna, 40 tisic sindlov a 400 lat... Dokonca sa aj profesori zriekli fajcenia dotial, dokial nebude budova pod strechov...
Nas velky klasik, Martin Kukucin, hovorieval, ze... ,,zivot je zmiesanina radosti a utrap." Dobre, ze tu zmiesaninu mame. Ona, aj so sucasnymi nadaciami, robi zivot zaujimavejsi. Aspon sa nenudime. Raz sa vsetko preoseje a budeme vela vediet a budeme mat vela radosti zo zivota. Tym konci aj nase zamyslenie.

Slza Steka po lici, slzicka zialu, slza radosti. Pomaly, vzdy si najde cestu, zaciatok i koniec. Dopadne na stol, nad ktorym placem, ci na plece mojej milovanej osoby, ktoru objimam. Ulahci, stazi chvile. Je potrebna, lebo je stvorena. Slza je pre plac.

Zaujimave diela modeluje ruka prirody ...

Ruka Ak chces pomoct cloveku, staci mu podat ruku. Pocit ruky v ruke. Pomoze, ulavi cloveku v strachu z napatia, z radosti. Pocitis ruku, ktora ohrieva tvoju dlan a citis, ze niekto je pri tebe. Preto, ked mozes podat ruku, tak ju podaj a mozno niekomu pomozes.