Z diskusneho prispevku predsedu Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria Ing. Vladimira Faska na XI. sneme ZMOS

Vsetci chceme odstartovat reformu verejnej spravy, avsak myslim si, ze len my, samosprava metodou bez politickeho podtextu, ale pragmaticky pre zivot, pre obcana. Nechcem a nebudem o nicom meditovat, toboz nie o pocte vyssich uzemnych celkov (VUC). Dnes je to dane na politicke rozhodnutie, spomeniem len niektore namety z nasho regionalneho zdruzenia.
Od vzniku myslienky reformy verejnej spravy nase regionalne zdruzenie bolo za asymetricky model s poctom krajov 3+1 a x VUC. Prosim, zvitazil symetricky model, prisposobime sa. Teraz je kardinalna otazka pocet krajov, a tym aj VUC. Zamyslime sa teda trochu nad politickym rozdelenim Slovenska. V sucasnosti je osem krajov. Zjednodusim to, ze pri urceni aj postupneho prechodu kompetencii na osem samospravnych VUC. Z krajskych uradov vratane vykonnych pracovnikov presunut kompetencie do vykonneho aparatu zastupitelstva VUC, prip. zakladnych samostatnych jednotiek. Budovy su, pocitacove siete natiahnute, zasadacky aj uradovne pripravene. Najmensie krajske mesto by malo 60 tisic obyvatelov, co je velkostou uz ako-tak respektovane a su zname aj v zahranici. Alebo chceme dvanast krajskych miest s poctom obyvatelov ako okresne mesto?
Prosim, pani poslanci, na ktorych pleciach je rozhodnutie, zvazte aj tento aspekt. Ale nechcem toto vazne politicke rozhodnutie zdevalvovat len na pocet obyvatelov v sidlach VUC. Predpokladam, ze vsetci chceme tak, ako sme prijali princip na X. sneme, zabezpecit rovnomerny rozvoj a pri vyssom pocte krajov, ci VUC, prve roky budu prostriedky zo statneho rozpoctu tiect na vybudovanie krajskych uradov a priestorov vykonnych organov VUC namiesto rozvoja uzemia, hoci v najmensej obci regionu. Ale nech parlament rozhodne ako rozhodne, musime ho respektovat, pokial to nebude na skodu Slovenska. Tu vyuzivam prilezitost na to, aby som poziadal tvorcov hranic Pohronskeho VUC tieto upravit tak, aby mal aj tento priamy kontakt s Madarskom. Ved zatial je ako jediny bez moznosti cezhranicnej spoluprace. Prislusne regionalne zdruzenia sme o tomto rokovali, dohoda je.
A na zaver tohto bodu. Vratme sa k zakonu 222/96 a pripravme zodpovedne presuny kompetencii z okresnych, krajskych, ci centralnych organov na samospravne jednotky. Toto je podstatne, politicke rozdelenie uzemia podla dolezitosti az potom. Ved maly ci velky VUC bude robit rovnaky rozsah kompetencii (aspon mne to tak vychadza).
Rok 2000 sa niesol, hlavne jeho posledna tretina, v znameni VPP. Ano, samosprava vytvorila v r. 2000 90% pracovnych miest na ukor svojich rozpoctov, z ktorych museli byt neinvesticne naklady na pracovne miesta. Ale schvalovali sme to. Dnes je zaciatok aprila a zatial, aspon na Horehroni nevieme o tom, ze ich budeme moct vytvarat. Dufam, ze prekvapenie nas bude cakat doma a este zachytime jarne upratovanie. Mnohe obce sa cez budovanie kanalizacii, plynofikacii dostali do exekucnych situacii. Nechcem teraz hovorit o medializovanej Dolnej Lehote v Breznianskom okrese. Prave naopak, vyuzivam tuto prilezitost, aby som situaciu uviedol na spravnu mieru. SFZP si svoje prisluby v rokoch 1992 - 1995 splnil na 100%. Obec sa dostala do krizy pre nesplacanie uverov v bankach, co potrebovala na dokoncenie COV a kanalizacneho zberaca.
Priemyselne parky - novy hit pre moznost rozvoja zamestnanosti s velkym podielom vstupov od chudobnych obci. Len davam do pozornosti vychladnute, rozobrane haly na strednom a vychodnom Slovensku, ktore do zaciatku privatizacie vytvarali HDP. Teraz podpora statu by mala namiesto financii do sieti, cize do zeme smerovat k likvidacii neekonomickych hal, siete su hotove a s pomocou domacich investorov cez maksie uvery obnovovat vyrobu, ktora by svojimi produktami bola konkurencieschopna.
Zakladom rozvoja je dopravna dostupnost. Silna priemyselna zakladna stredu Slovenska vyhasla, zisla z oci, zabudli sme na nu, ked prinasala zisky do statu, teraz jej netreba dopravnu dostupnost. Apelujem na zaradenie budovania dialnice z Nitry do B. Bystrice s pokracovanim rychlostnou komunikaciou do Brezna cez Horehronie do Kosic, prepojit popod Certovicu napojenim na povazsku dialnicnu siet tak, ako sme dali aj spolocne vyhlasenie primatorov Zvolena, B. Bystrice, Brezna.

Vyberame zo spravy o stave mesta

Mestska policia
Mestska policia od roku 1995 zabezpecuje stalu sluzbu s postupnym narastanim zabezpecenia ochrany objektov. K 31. decembru bolo chranenych 105 objektov, pricom schvaleny druhy system SPIN nebol k 31. decembru spusteny. V priebehu roka policia bola prestahovana na Razusovu ulicu c. 19 a pracuje uz styri roky v rovnakom pocte 1+12+4, t. j. nacelnik, 6 dvojclennych hliadok, 1+3 operatori. V uplynulom roku mala dovedna 461 zasahov.
Mestska policia v ramci ochrany majetku mesta a obcanov uzko spolupracuje s obvodnymi a okresnym riaditelstvom Policajneho zboru prostrednictvom sucinnostnych porad. Snad by bolo treba sa zamysliet nad posilnenim mestskej policie co do personalnej aj materialnej vybavy.

Bypos Brezno, s. r. o.
Ako nastupnicka organizacia bola zalozena 1. februara 2000 a zabezpecuje: vyrobu a predaj tepla a teplej uzitkovej vody, predaj komunalnych bytov, spravu nepredanych komunalnych bytov, spravu nebytovych priestorov, opravy a udrzby bytovych priestorov, nebytovych priestorov a tepelnych zariadeni. Na rok 2000 sme mali stanovenu cenu 250 Sk/GJ, hoci vladou bola dovolena cena 350 Sk/GJ. To znamena, ze technicky stav zariadeni na vyrobu a rozvod tepla je v pomerne slusnom stave, vratane regulacnej techniky a je na vedeni BYPOS, s. r. o., aby tento trend bol nadalej udrzany. Samozrejme, ze cena tepla bude postupne vzrastat, v roku 2001 na 300 - 330 Sk, ale tento trend musi byt vzostupny vzhladom na vzrastajuce vstupy energii.

Lesy mesta Brezna, s. r. o.
Rok 2000 bol druhym rokom platnosti noveho lesneho hospodarskeho planu na roky 1999 - 2008. Podla neho LMB, s. r. o. obhospodaruju lesne porasty na celkovej ploche 7239,31 ha, pricom je uzemie rozdelene na dva lesne uzivatelske celky - Certovica a Rohozna. V pestovnej cinnosti bola hlavnym vykonom obnova lesa zalesneneho 65 ha, v tazbovej cinnosti bolo vytazenych 40 tis. m3 drevnej hmoty, z vychovnej, rubnej umyselnej a nahodnej tazby zapricinenej podmacanim a naslednym vyvratenim a vetrovymi polomami, realizovali predaj 504 vianocnych stromcekov a 8 t ozdobnej ceciny. V polovnickej cinnosti bolo vyrovnane hospodarenie a v chove a love zveri bol splneny plan. O vychovu lesa sme sa starali aj v skolkarskej cinnosti vybudovanim novej skolky s produkcnou plochou 760 m3.
Celkove pohladavky k 31. decembru predstavuju 11,5 mil. Sk. Vymahanie pohladavok je zabezpecene prostrednictvom exekutorov a sudnou cestou. Celkova hodnota majetku v nadobudacej hodnote roznymi hospodarskymi a inymi opatreniami sa zvysila o 7,8 mil. Sk.