Horehronski tanecnici
nesklamali |
V
dnoch 26. a 27. maja sa v Dlhom Klcove uskutocnilo celoslovenske folklorne podujatie -
sutaz solistov tanecnikov Saffova Ostroha 2001. Z Breznianskeho okresu sem z krajskej
prehliadky solistov a tanecnikov v ludovom tanci postupili Tatiana Knizkova a Zdenka
Lunterova z Telgartu a Stanislav Svantner z breznianskeho folklorneho suboru Mostar.
Tatiana Knizkova a Zdenka Lunterova za tanec Kmotry ziskali
Striebornu ostrohu. Stanislav Svantner prebral z ruk profesora Stefana Nosala diplom za
autenticke prevedenie soloveho tanca Po balocky
(na snimke Petra Bercika).
Biela rodinka sa rozrastla |
Valaska ako jedna z mala obci na
Slovensku sa moze pochvalit ojedinelou a zaujimavou atrakciou - volne hniezdiacou rodinkou
labuti bielych.
"Nase labute tu s nami ziju a hniezdia uz niekolko rokov a ze sa im dari, o
tom svedci kazdorocne vzrastajuci pocet vyliahnutych mladat. Nie je tomu inak ani tento
rok, pretoze nasa biela rodinka sa moze popysit osmimi cerstvo vyliahnutymi potomkami.
Mnohi si isto budu chciet pozriet utesenu skupinku sivych drobcekov. No nedovolte, aby sa
zopakovala situacia z minuleho roka, ked neznamy vandal drastickym sposobom zapricinil
uhyn mladej labute. Je len v nasom zaujme, aby sme si tuto peknu a zivu atrakciu zachovali
co najdhsie", povedal nam starosta Valaskej PaedDr. Dusan Sliacan.
O vytvorenie co najvhodnejsich podmienok pre zahniezdenie labuti sa pricinil hlavne
Mikulas Zilik, ktory zhotovil pristresok na vybudovanie hniezda. Spolok byvalych
urbarialistov - pozemkove spolocenstvo Valaska - dodal material na pristresok. Elena
Molcanova sta "krstna mama" malych labuti zabezpecuje spolu s Norbertom Kucerom
krmenie labutej rodinky.
Samozrejmostou pre vsetkych by mala byt prosba pana starostu, aby sa pocas navstevy
jazierka spravali co najtichsie a nerusili labute.
predsedovi Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a
Stredneho rudohoria Ing. Vladimirovi Faskovi
o Vrcholne organy ZMOS v maji absolvovali tri vyznamne rokovania, s akymi
vysledkami?
- Predsednictvo ZMOS v poslednych tyzdnoch absolvovalo niekolko stretnuti, ktore
riesili aktualne problemy zivota obci. Predovsetkym to bolo rokovanie s vyborom NR SR pre
verejnu spravu v dnoch 2. a 3. maja. Na tomto rokovani bolo dohodnute:
V oblasti miestnej samospravy - navrh novely zakona o obecnom zriadeni by mal byt v
NR SR prerokovany sucasne s navrhmi ci novelami zakonov, a to kompetentneho (presunute
kompetencie na obce, vratane existujucich), navrhu novely zakona o majetku obci, o
rozpoctovych pravidlach, ak nebudu § 7, 8, 9 uspokojivo vyriesene priamo v zakone o
obecnom zriadeni. V oblasti regionalnej samospravy - navrh zakona o samosprave VUC a o
volbach do VUC by mal byt prerokovany sucasne s navrhmi zakonov o kompetenciach, majetku a
rozpoctovych pravidlach VUC. V oblasti reformy verejnej spravy ako celku ZMOS prezentoval
podporu koncepcie reformy verejnej spravy, rozsahu kompetencii a poctu VUC. V oblasti
dalsich aktualnych problemov uzemnej samospravy boli v diskusii prerokovane navrhy zakonov
o priemyselnych parkoch, odpadoch, statnych fondoch atd.
Rokovanie vlady SR s predsednictvom ZMOS sa uskutocnilo 15. maja. Ako v uvode
konstatoval predseda ZMOS Michal Sykora, toto stretnutie bolo prve od volieb v roku 1998,
co je na skodu veci. Hlavnym zmyslom bolo najst spolocne riesenie: plnenia programoveho
vyhlasenia vlady vo vztahu k obciam, zaverov XI. snemu ZMOS, reformy verejnej spravy a
novely zakona 369/90 Zb. o obecnom zriadeni. Z obidvoch stran bola siroka diskusia, pricom
vela priestoru bolo ponechane aj vychodiskam k statnemu rozpoctu na rok 2002. Co sa tyka
poctu VUC, ZMOS trva na svojom stanovisku z X. snemu, podla ktoreho suhlasi s dvanastimi
VUC, priadne s menej pri zabezpeceni rovnomerneho rozvoja Slovenska. Predseda vlady
pripomenul schvalenie Narodneho programu regionalneho rozvoja, podla ktoreho sa bude
postupovat do roku 2006. V oblasti transformacie vodarni a kanalizacii sa znova objavuju
naroky na vytvorenie dvanastich, siestich alebo troch vodarenskych spolocnosti. ZMOS trva
na plneni uznesenia vlady c. 35 zo 17. januara 2001, lebo transformacia vodarni a
kanalizacii je spolu s reformou verejnej spravy zakladnym predpokladom vstupu do Europskej
unie. Podstatnu cast diskusie tvoril problem reformy verejnej spravy. Zo strany
ministerstva vnutra zastupeneho statnym tajomnikom . Budiakom, byvalym primatorom Dolneho
Kubina, bola prezentovana maximalna podpora ZMOS, aby boli vyriesene kompetencie, vratane
prislusneho financneho krytia. V kratkosti mozno urobit takyto zaver:
Obce ziadaju: Presun kompetencii riesit kompetencnym zakonom ako sucastou novely
369/90 Zb., ak nie, potom ich zahrnut do § 4 zakona 369/90 Zb. Majetok, rozpocty,
financovanie obci riesit podla pripomienok ZMOS. Ak nebudu respektovane, potom ponechat
paragrafove znenie zakona o obecnom zriadeni podla § 7, 8, 9. Kompetencie VUC riesit
samostatnym kompetencnym zakonom, schvalit volebny zakon o volbach do VUC, urychlit
reformu verejnej spravy. Pokracovat v dvojstrannych rokovaniach vlady a ZMOS.
Niekolko dni po tychto vyznamnych rokovaniach sa 22. - 23. maja uskutocnilo
rokovanie predsednictva a rady ZMOS, kde boli prijate tieto zavery: Upozornit clenov ZMOS
na platenie clenskych prispevkov za roky 2000 a 2001. Obce Breznianskeho okresu budu na
plnenie tejto ulohy samostatne upozornene. V suvislosti s informaciou o vychodiskach k
statnemu rozpoctu na rok 2002, ktory bude vypracovany zmenenou filozofiou, ZMOS ziada
narast podielovych dani minimalne v rozsahu inflacie v rokoch 1999 - 2002 vo vyske 11,3
percenta, co predstavuje 1,044 miliard, pricom navrh ministerstva financii je len 250
milionov. V dotaciach na vykon samospravnych funkcii zohladnit presun kompetencii v ramci
reformy verejnej spravy. Urychlit reformu este v tomto volebnom obdobi. ZMOS nesuhlasi s
navrhom ministerstva financii posilnit prijmovu zakladnu obci novym zakonom o dani z
nehnutelnosti, cim by sa zvysili prijmy obci o jednu miliardu, ale zatazili by sa rozpocty
obcanov.
Podrobnosti z tychto rokovani rozoberieme na zasadnuti rady nasho regionalneho
zdruzenia v polovici juna.
Patnastrocna fakulta
V uplynulych dnoch bolo v Trnave slavnostne zasadnutie akademickeho senatu
Materialovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity Trnava pri prilezitosti
15. vyrocia existencie tejto fakulty.
Vznikla v roku 1986 odclenenim od technologickej fakulty v Bratislave a za patnast
rokov zaznamenala profesijny vyvoj co do obsahu studia, ale aj rozsirovania studijnych
odborov a specializacii. Od skolskeho roka 2000/2001 zacala prechadzat na trojstupnovy
system vzdelavania: trojrocne bakalarske studium (popri zamestnani stvorrocne), dvojrocne
inzinierske studium, doktorantske studium. Fakulta ma od svojho vzniku viac ako 8500
absolventov vo vsetkych druhoch a formach v sidle v Trnave a v detasovanych pracoviskach,
ktore su v sucasnosti styri: v Brezne, v Dubnici nad Vahom, v Komarne a v Partizanskom.
Nas moze tesit, ze desiatky absolventov fakulty svoje studijne zaciatky mali v
Brezne, kde su primerane studijne podmienky zasluhou strednej priemyselnej skoly,
Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria, mesta Brezna a
niekolkych ochotnych podnikatelov.
Materialovotechnickej fakulte k jej vyznamnemu vyrociu blahozelame s tym, aby okrem
vybornych vedeckych a studijnych vysledkov vyuzivala aj zakladnu detasovaneho pracoviska v
Brezne.