Bude Brezno krajsie?

Urbanisticka studia bloku ohraniceneho ulicami CSA, Hradby, Skolska a Namestim gen. M. R. Stefanika riesi rekonstrukciu a revitalizaciu devastovaneho bloku leziaceho priamo v centre mesta. Ide o cast s charakteristickou historickou strukturou. Zamerom urbanistickej studie je historicku strukturu v miestach, kde je jasne zretelna, ponechat a citlivymi prvkami v urbanizme doplnit s ohladom na maximalne mozne vyuzitie stavebneho potencialu lukrativnej casti centra a prinosom novych funkcii pre ozdravenie a ozivenie bloku. Je snaha ponechat jestvujuce artefakty povodnych objektov a objekty chybajuce ci nepouzitelne nahradit a po urbanistickej stranke riesit v duchu reminiscencie povodnej parcelacie a ciastocne aj povodnej zastavby, najma v type zakladneho hmotoveho stvarnenia objektu a v type pouziteho zastresenia. Hmotova skladba objektov je v ramci celeho bloku riesena prevazne v urovni dvoch nadzemnych podlazi (prizemie a poschodie) a vyuziteho podkrovia (pouzite su typy sedlovych, valbovych a pultovych striech). Vynimku tvori cast zastavby v Ulici Hradby v urovni jedneho nadzemneho podlazia a protilahla cast bloku, kde sucasna vyska mestskeho uradu je na urovni dvoch a pol, fyzicky az troch nadzemnych podlazi. V pripade ostatnych objektov, aj pokial nejde o riesenia v duchu klasickeho clenenia na podlazia (napr. v pripade navrhovanej mestskej trznice), objekty si zachovavaju podobnu vyskovu uroven. Reminiscencii v rovine urbanistickej samozrejme nemusi plne odpovedat architektonicke stvarnenie objektov, ktore mozu byt riesene aj formou novotvaru. Narozie bloku vymedzene Ulicou Skolska a Hradby je charakteristicke snahou o rozvolnenie zastavby smerom k individualnej bytovej zastavbe pokracujucej v Ulici Skolska. Rozvolnenie ma okrem naznaku zahrad, ktore boli povodne pokracovanim parciel domov situovanych v tejto casti za hospodarskymi objektmi parciel na namesti, samozrejme este dalsi vyznam - priniest motiv zelene do bloku. Vo vnutri bloku su riesene objemnejsie soliterne objekty s vacsimi rozptylovymi plochami jednak jestvujuceho skladu, ktoremu by mala byt priznana nova funkcia, ale predovsetkym noveho objektu mestskej trznice. Tymto objektom su riesene odpovedajuce parkovacie kapacity. Sucasne so vznikom objektov vo vnutrobloku by sa mala v ich okoli, a predovsetkym pred navrhovanou mestskou trznicou, sformovat pesia promenada - namesticko lemovane predajnami a sluzbami. Kvalita priestoru bude okrem vlastneho urbanistickeho riesenia a pestrej funkcnej naplne dana aj riesenim architektonickeho detailu priestorov - dlazieb, mobilieru - laviciek, svietidiel, kosov a doplnku prvkov zelene.
Tato cast vnutrobloku bude pesiemu navstevnikovi optimalne pristupna z Namestia gen. M. R. Stefanika cez obchodnu pasaz v objekte na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 3, co tvori zakladnu kompozicnu os prepojenia vnutrobloku s namestim vrcholiacu pred objektom navrhovanej mestskej trznice. Sekundarne pristupy do vnutrobloku su navrhovane aj pasazami z Ulice CSA, ktore su strategicky rozmiestnene a v ramci niektorych dvorov predpisane. Vzhladom na komercnu vyhodnost pasazi pre majitelov jednotlivych objektov sa samozrejme bude podporovat aj vznik dalsich pasazi z Ulice CSA a z Namestia gen. M. R. Stefanika. Pre automobily - staticku dopravu a zasobovanie bude vnutroblok dosiahnutelny z opacnej strany, z Ulice Hradby.
Funkcna struktura v ramci bloku bola povodne v casti Namestia gen. M. R. Stefanika tvorena obchodnymi priestormi, priestormi sluzieb v parteri a byvanim na poschodi v mestianskych domoch, vo dvorovych castiach boli situovane hospodarske objekty. V tejto casti struktury bol na narozi Namestia gen. M. R. Stefanika a Ulice CSA situovany dominantny administrativny objekt banky (terajsi mestsky urad). V casti bloku - v Ulici CSA boli situovane prizemne a poschodove objekty s prevazne obytnou funkciou a v dvorovej casti s hospodarskymi objektami. Tato cast tvorila prechod medzi mestianskymi domami namestia a gazdovskymi objektami byvalej Valastianskej ulicky. V priebehu minulych rokov (50. - 80. roky) funkcna napln a pestrost namestia a Ulice CSA bola oslabovana, az na ponechanie obchodneho parteru v objektoch a funkcie administrativy v byvalom objekte banky. Blok bol obohateny o dalsiu funkciu - funkciu kultury (Horehronske muzeum) a kombinaciu funkcie administrativy a kultury (mestske kulturne stredisko). Oslabovanie funkcnej naplne uzemia (najma v Ulici CSA), ale aj celeho centra mesta bolo pricinou fyzickej devastacie prostredia. V navrhu sa pocita s navratom k takpovediac povodnej polyfunkcii mestianskeho domu, este rozsirenej a aktualne ponatej, s intenzivnejsim funkcnym vyuzitim a s intenzivnejsim vyuzitim pozemkov. V tejto exponovanejsej casti bloku sa teda uvazuje s prevaznym vyuzitim objektov na polyfunkciu, co znamena situaciu obchodu a sluzieb v prizemi, administrativy alebo obchodu a sluzieb na poschodi a byvania v podkrovi. Funkcia byvania by mala do bloku priniest zivot v priebehu celeho dna a zaroven socialnu kontrolu. Lukrativnou polohou a samotnym riesenim jednotlivych objektov by mal byt dany vysoky standard jednotlivych priestorov, byvania atd., poloha predurcuje prestiz priestorov. Polyfunkcia nebude situovana len v rovine celnych fasad objektov, ako tomu bolo v minulosti, ale uvazuje sa s nou v celej hlbke parciel. Parcely budu na protilahlej strane ukoncene objektami s druhou rovinou celnych fasad orientovanych do pesich priestorov vo vnutrobloku, v okoli mestskej trznice. V ramci bloku ostanu ponechane doplnkovo aj monofunkcne objekty administrativy (mestsky urad, mestske kulturne stredisko) a kultury (Horehronske muzeum). Dominantna funkcia a dolezitost zapadnej casti Namestia gen. M. R. Stefanika a Ulice CSA je priznana aj vo formalnom hmotovom posobeni hutnej zastavby, urbanisticka kompozicia graduje od Ulice CSA po namestie a vrcholi v narozi tychto ulicnych front (Ulica CSA a zapadna strana namestia) vyrazne dominantnym objektom mestskeho uradu. Vo vnutrobloku budu situovane monofunkcne obchodne objekty mestskej trznice a po architektonickej a funkcnej stranke adaptovaneho haloveho skladoveho objektu (byvaly sklad predajne nabytku). Opacna strana bloku z Ulice Hradby by mala byt ohranicena obchodnym objektom tvoriacim po architektonickej stranke reminiscenciou povodne situovaneho chobotu - hradieb, ktore v tejto casti ohranicovali podorys centra mesta od zapadu. Na narozi Ulice CSA a Hradieb by mal vzniknut narozny objekt, ktory by signalizoval historicke jadro mesta a tvoril akcent vstupu do centra mesta, cim by nahradzal povodne situovanu vstupnu branu do mesta cez mestske hradby. Od akcentu - vstupu do centra mesta urbanisticka kompozicia graduje a vrcholi v uz spominanej dominantnej naroznej budove mestskeho uradu. Smerom k naroziu Ulice Skolska a Hradby je okrem ponechania jestvujucej individualnej bytovej zastavby, rozvolnenia zastavby a situovania zelene v polohe byvaleho detskeho parku uvazovane so situovanim soliterneho objektu s funkcnou naplnou sportu. Obohatenie funkcnej struktury bloku o sport v kludnej casti bloku v zeleni parku sa javi ako vhodny doplnok.
Celkovo je urbanisticka studia zamerana na zrekonstruovanie povodnej historickej zastavby, jej citlive doplnenie za co najlepsieho vyuzitia potencialu urbanistickej struktury. Okrem doplnenia zastavby s ohladom na sucasne poziadavky vystavby - intenzifikacie zastavby a funkcii sa navrh zameriava na revitalizaciu funkcnej struktury bloku, ktora tiez musi reflektovat sucasne trendy. Sucasnost - vyssi stupen motorizacie prinasa zvysene poziadavky na riesenie dopravy a zasobovania. Tento aspekt dnes v zivelne sa vyvijajucej zastavbe nie je korigovany a koordinovany, a preto navrh pocita aj s riesenim tejto problematiky. Koncept samozrejme vsetky spominane zasahy doplna o zelen, ktora cely priestor na vhodnych miestach zmakcuje a poludstuje. Urbanisticka studia by sa mala stat materialom nadvazujucim na uzemny plan mesta Brezna a doplnajucim ho podrobnejsimi navrhmi a novymi myslienkami v mierke zodpovedajucej rieseniu urbanistickej zony.

Sprievodom dychovych hudieb otvorili v nedelu popoludni jubilejny 30. rocnik Regionalneho festivalu dychovych hudieb Valaska 2001. Organizatori - Stredoslovenske osvetove stredisko v Banskej Bystrici a Obecny urad vo Valaskej - do programu zaradili koncerty dychovych hudieb okresov Banska Bystrica a Brezno na namesti a potom sa zisli na spolocenskom stretnuti v letnej zahrade, kde hrala folkova skupina Tucna Anca z Valaskej.
Z malych dychoviek sa predstavila breznianska Mostarenka, ktora oslavuje rovnake jubileum ako festival, a Selcianka z Banskej Bystrice. Velke dychove orchestre reprezentovali jubilanti - styridsatpatrocna Dychova hudba ObU Valaska, stodvadsatpatrocny Dychovy orchester mesta Brezno, Cementon Banska Bystrica, Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova. Hostom festivalu mal byt Brass Band, zial choroba rozhodla inac.
Vrasky na cele organizatorov robilo premenlive pocasie, ktore sa nakoniec umudrilo a vsetko prebehlo hladko. Zaujimavostou tohto jubilejneho rocnika bol uz spomenuty sprievod dychoviek, ktore sa na namesti zhromazdili z roznych ulic a dovedna zahrali spolocnu skladbu.