Regionalne noviny obcanov Brezna, Horehronia a Stredneho rudohoria
ROCNIK 9

CISLO

25

19. JUN  2001 6-Sk

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Slovenski primatori v sidle NATO

h0125i.jpg (13803 bytes)V ramci procesu rozsirovania NATO a vstupu Slovenska do tejto aliancie priamo v sidle Severoatlantickeho paktu sa uskutocnuju rozne rozhovory. Na pozvanie Slovenskej misie boli vybrani predstavitelia Zdruzenia miest a obci Slovenska, primatori jedenastich slovenskych miest v dnoch 11. a 12. juna na navsteve v Bruseli. Zucastnili sa na rozhovoroch a na konzultaciach v politickej i vojenskej zlozke. Clenom tejto delegacie bol aj primator Brezna a predseda Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria Ing. Vladimir Fasko, ktoreho sme poziadali o rozhovor:

o Aky bol prakticky vyznam tejto navstevy v sidle NATO?
- NATO je alianciou zaviazanou ku kolektivnej obrane svojich clenskych krajin ako zakladu pre zachovanie mieru a zaistenie buducej bezpecnosti. Ale vzhladom na sucasne zmeny, ku ktorym doslo v Europe v devatdesiatych rokoch, sa stalo aj urychlovacom rozsirenej bezpecnosti a stability v celej Europe. Transformacia NATO, vyplyvajuca zo skoncenia studenej vojny a rozdelenia Europy, je zamerana na vytvorenie vyssieho stupna spoluprace a vzajomnej dovery, z ktorej bude mat prospech cela Europa. V sucasnosti, vratane poslede prijatych troch clenov Visegradskej trojky, je devatnast clenov NATO. Dalsich sedem (patri medzi ne aj Slovensko) caka na rozsirenie tohto spolocenstva. Podla kuloarnych reci su predpoklady, ze v Prahe na summite v novembri 2002 prijmu dve "Slov", a sice Slovensko a Slovinsko. O tom samozrejme nerozhoduju vojaci, ale najvyssi predstavitelia politickej zlozky spojenych sil NATO a v rozhodovacom procese musi dojst k absolutnej zhode, cize vsetci devatnasti musia so vstupom suhlasit. V sucasnosti hlavnym cielom celej organizacie je udrzat a zmiernit konfliktnu situaciu na Balkane, v oblasti Kosova. Susedom Kosova je Macedonsko, ktore vzhladom na svoje postoje jednak v kosovskom probleme i v sucasnosti je jednou z krajin, ktore by mohli vstupit do tejto organizacie. Vyhladovo sa uvazuje, ze v NATO bude organizovanych 46 krajin plus dve (Ukrajina a Sovietsky zvaz). Zvlastnostou je, ze vojska spojenych sil NATO nemozu vstupit na uzemie krajin byvaleho Sovietskeho zvazu. Na druhej strane ale spojenecke vojska NATO posobiace v oblasti Kosova su nielen clenskymi statmi NATO, ale aj statmi, ktore maju zaujem riesit regionalne konflikty. Z toho dovodu aj nasa krajina tam ma specialne urcene vojska, podobne su tam aj ruske vojska. Prednasatelia - vojenski pridelenci aj politicki predstavitelia - hovorili o velmi dobrej spolupraci s vojskami Ruska. Myslim si, ze je to dobra meta.

o Ake su perspektivy vstupu Slovenska do NATO?
- Slovensko je vaznym kandidatom a vratilo sa do pozicie velmi horuceho kandidata.Treba povedat, ze cesky prezident Vaclav Havel, ktory ma v zapadnej Europe velke slovo, je velkym propagatorom vstupu Slovenska do tohto paktu. Ako zdoraznil, nevie si predstavit nepozvat Slovensko do NATO na prazskom summite v novembri buduceho roka. Podmienkou vstupu je plnenie akcneho planu a reforma obrany. Z ust predstavitelov NATO, hlavne vojenskych, ale aj v kuloarnych reciach s nasimi predstavitelmi sme sa dozvedeli, ze minister obrany Jozef Stank pri nedavnej navsteve excelentne zdovodnil plnenie akcneho planu a reformy obrany. Toto pozitivne hodnotenie sa stalo dalsim krokom nasho vstupu do NATO. Na moju otazku, co ak po volbach zvitazi sucasna opozicia, zaznelo, ze vnutorna politika ich vobec nezaujima, ale plnenie akcneho planu. Co sa tyka techniky, najdolezitejsia je komunikacia, aby sa vedeli vojska dohodnut a potom plnit spolocne ulohy. Ak ludia odmietnu vstup do NATO, vzdy treba robit reformu vojsk.

o Na druhy den po vasom rokovani navstivil centralu NATO americky prezident George Bush ...
- Ano, boli to prve kontakty americkeho prezidenta na pode NATO v tych istych priestoroch, ktore sme navstivili. Prakticky sme prechadzali aj objektami, v ktorych pripravovali sustredenie novinarov. Na programe rokovania boli aktualne body medzi Spojenymi statmi a Europou, obranna politika NATO, pristupy k strategii NATO, protiraketovy system.

o S akymi dojmami ste odchadzali z tohto stretnutia?
- Cely priebeh stretnuti bol zahrnuty do dvoch blokov, politickeho a vojenskeho. V jednej casti sa niesli v oblasti prednasok a v dalsej vzajomnych otazok a odpovedi. Kladli sme konkretne otazky, za co nas zhodnotili ako velmi vyspelych. Napriklad ako sa s odstupom casu z vojenskeho pohladu pozeraju na zakrok sil NATO v Kosove, u nas boli protesty proti vyuzitiu vzdusneho priestoru. Odpovedali, ze to nebola otazka rozhodnutia jedneho dna, bola to vec dohody. Moj celkovy dojem z tejto navstevy je velmi dobry aj z pohladu organizacneho zabezpecenia. Mozem sa pochvalit, ze Brezno ma v politickom vedeni NATO v Bruseli nepriame zastupenie. Cesky velvyslanec Karel Kovanda, ktory s nami hovoril po slovensky, ma totiz za manzelku dceru Slavomira Beru z Brezna.

h0125a.jpg (17924 bytes) Majitel a konatel firmy Diago s. f. Ing. Ivan Kupcok prevzal vo stvrtok 14. juna z ruk generalneho riaditela SGS Slovakia Ing. Ladislava Papika certifikat ISO 9002 (na snimke Viktora Sajgalika). Tato firma vznikla v Brezne v roku 1993 ako sukromna spolocnost zaoberajuca sa predajom lozisk, naradia, tesneni, diagnostickych pristrojov, komponentov do mazacich systemov a predajom papierenskych vyrobkov. Poskytuje servis v oblasti technickej diagnostiky a centralnych mazacich systemov. Usporaduva kurzy zamerane na specialne a vseobecne oblasti udrzby. Rozrastla sa o pobocky v Sturove, Partizanskom a v Banskej Bystrici.

Kde bude pomnik Martina Razusa?

Na zaklade uznesenia mestskeho zasupitelstva a zaverov rokovani vedenia mesta s odbornikmi, komisiou kultury a skupinou obcanov, ktori dali podnet na vystavbu pomnika Martina Razusa v Brezne, sa uskutocnilo niekolko rokovani s cielom dohodnut dalsi postup. Prvou ulohou pri vystavbe je vyber lokality, miesta z hladiska ideoveho a urbanisticko-architektonickeho. Zo styroch navrhovanych lokalit odborna komisia menovana primatorom vybrala dve, na namesti priestor v severozapadnom rohu mestskeho parku a v parku medzi priemyslovkou a domom kultury. Obidva priestory maju svoje pozitiva. Namestie je vhodne preto, ze je to historicke prostredie. Druhy navrh ponuka moznost vytvorenia noveho namestia pomenovaneho po Razusovi, zaroven aj urbanisticko-architektonicke dotvorenie noveho mestskeho spolocenskeho priestoru.
O tom, kde bude v buducnosti stat pomnik Martinovi Razusovi, rozhodnu poslanci mestskeho zastupitelstva na svojom rokovani v pondelok 25. juna. Svojim nazorom na toto rozhodnutie mozu prispiet aj obcania, ak:
- svoj nazor poviete poslancom zastupitelstva, ktori ho budu prezentovat na zasadnuti
- svoj nazor pisomnou formou odovzdate do 23. juna oddeleniu vystavby mestskeho uradu
- sa zucastnite na rokovani mestskeho zastupitelstva v pondelok 25. juna (verejne zasadnutie), kde vyjadrite svoj nazor.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT