primatorovi Brezna Ing. Vladimirovi Faskovi

o O com rokovalo ostatne mestske zastupitelstvo?
- Zasadnutie mestskeho zastupitelstva v pondelok 25. juna zacalo ako tradicne interpelaciami a navrhmi poslancov. Pri prerokuvani tohto bodu prislo niekolko obyvatelov najomnych bytov na Svermovej, Laskomerskeho a Sladkovicovej ulici, ktori su proti nadstavbam, resp. podkrovnym bytom. Tato zalezitost trva uz asi dva roky vzhladom na velky tlak najomnikov podporovanych poslancom, ktory je proti uzneseniu mestskeho zastupitelstva o stavbe podkrovnych bytov. Mesto chcelo totiz vyuzit vsetky vyhody a podpory rozvoja byvania a mestske zastupitelstvo rozhodlo byty predat. Znamena to, ze ucastnikmi stavebneho konania musia byt vsetci vlastnici bytov. Staci, ak jeden z nich povie, ze si to nepraje a nadstavby sa robit nebudu. Buducnost ukaze, ako pojdeme dalej. Na tuto situaciu budem reagovat samostatnym clankom ako obcan tohto mesta. Mozem povedat len tolko, ze aj takto sa riesi bytova situacia v Brezne.
Dalsim bodom rokovania bol stav zabezpecenia restrukturalizacie uverov mesta. Uz viackrat som informoval o uverovej a financnej situacii mesta, uverovo sme zatazeni vysokymi urokmi v PKB, s ktorou sa nam po dlhom case podarilo dohodnut na prijatelnejsom uvere, ked sme klesli z dvadsiatich percent urokovej sadzby na slusne percento. Aj napriek tomu som v sulade s uznesenim mestskeho zastupitelstva prerokoval s vedenim VUB v Banskej Bystrici poskytnutie uveru za urokovu sadzbu 10,5 percenta. Poslanci vsak pred podpisom uverovej zmluvy toto svoje uznesenie zrusili. Na zaklade tejto situacie sme nemohli pokracovat v schvalovani zmeny rozpoctu mesta Brezna na rok 2001, takze bola podana len ustna informacia o plneni rozpoctu za prvy az piaty mesiac. Navrh zmeny rozpoctu vzhladom na vzniknutu situaciu prerokujeme az na najblizsom zastupitelstve 10. septembra.
V suvislosti s prerokovanou spravou o stave hospodarenia s nebytovymi priestormi riaditelia prispevkovych organizacii a prednosta mestskeho uradu dostali ulohu dat do suladu plan oprav a udrzby s rozpoctovymi nakladmi. Nasledovala informacia o najme pozemkov, ktore su v majetku mesta, vratane vysky najomneho na rok za meter stvorcovy. Prednosta mestskeho uradu do najblizsieho zastupitelstva pripravi uplne znenie vseobecne zavazneho nariadenia o zasadach hospodarenia a nakladania s majetkom mesta, pretoze ma dva dodatky a treba ho novelizovat vzhladom na inflaciu cien vsetkych druhov.
Jednym z dolezitych bodov bolo schvalenie dodatku o prevode vlastnictva bytov a nebytovych priestorov, kde sa dohodlo, ze byty, pri ktorych skonci najomny vztah a nie je na nich dlzoba, budu pridelovane podla poradovnika. Ak je na byte dlzoba, budu z poradovnika do uvahy prichadzajuci najomnici vyzvani na vyrovnanie dlzoby plus patdesiat percent z poplatku z omeskania. Ak z tychto nikto neprejavi zaujem, bude urobena vseobecna ponuka.
Schvalili sme umiestnenie pomnika Martina Razusa v zapadnej casti namestia, otvorena ostava otazka jeho financovania. V poslaneckom zbore su rozne nazory pre aj proti, ale myslim si, ze osobnost Martina Razusa poznacila nielen vyvoj Brezna, ale celeho Slovenska a uctu si zasluzi.
Vo vnutroorganizacnych zalezitostiach pri prerokuvani ceny predaja nehnutelnosti doslo k znacnym vymenam nazorov medzi mnou a niektorymi poslancami. Chranim zaujmy mesta a nechcem jednoducho majetok rozpredat. Ked uz predat, nie pod cenu, ale tak, aby sa hodnota majetku mesta vratila v slusnom financnom vyjadreni. Nakoniec sme dosiahli dohodu, ze rozhodovat bude vyska ceny, podnikatelsky zamer s nehnutelnostou, architektonicko-urbanisticke riesenie a bankove zabezpeky.
Zaznela aj informacia o rozsireni drotoveho systemu miestneho rozhlasu a o zavedeni bezdrotoveho mestskeho rozhlasu do oblasti Mazornikova, Vrchdolinky a na niektorych uliciach. Po jeho vyskusani a overeni budeme pokracovat v rozsirovani do dalsich lokalit, samozrejme pri dostatocnom mnozstve financnych prostriedkov.
Na zaver som informoval o mojich poslednych pracovnych zahranicnych cestach, najnovsie o podpise dohody o priatelstve a spolupraci s polskym mestom Ciechanow.

Stredoslovenske osvetove stredisko v Banskej Bystrici a obec Helpa znova uspesne zavrsili festival piesni a tancov. Cele snazenie bolo korunovane tym, ze po prvy raz v histori slavnosti banskobystricke studio Slovenskej televizie snimalo a uvedie zaznam z niektorych programovych blokov. Dalsim uspechom bolo, ze sa festival dostal do programu Dni tradicnej kultury 2001, ktore sa uskutocnuju pod zastitou prezidenta Slovenskej republiky.
Podla slov riaditelky SOS B. Bystrica Marie Paluchovej a vsetkych organizatorov, toto ocenenie velmi tesi. Patri vsetkym, co sa postarali, aby prastare tradicie tohto regionu ostali zachovane aj pre tretie tisicrocie, vsetkym muzikantom, tanecnikom, spevakom, veducim folklornych suborov, skupin a nadsenym obetavcom tohto hrdeho a krasneho kraja.
Ako sa uz stalo zvykom pocas trvania festivalov, ani tento rok to organizatori ustlane na ruziach. V piatok od rana v uprsanom pocasi sa snazili udrzat profesionalny subor SLUK, ktory si rozbalil svoju aparaturu a scenu uz vo stvrtok vecer, aby im v piatok do obeda cela namokla. Snaha bola velka, ale profesionali tvrdi a nekompromisni a na obed si to vsetko pobalili a odisli. Esteze sa podarilo presvedcit manazerku suboru, aby zostala a ospravedlnila sa divakom, ktori sa velmi tesili na ich vystupenie. Ale po hodinovom meskani sa uz 36. rocnik Horehronskych dni mohol zacat. Vsetci ucinkujuci citili zodpovednost pred zaplnenym amfiteatrom a veru podali vynikajuce vykony. Po privitanke, ktora uz tradicne patri helpianskym suborom sa predstavili romske muziky, subory a solisti v programovom bloku Romovia v udoli Hrona. Bola to tiez jedna z noviniek tohto festivalu, ktoru pripravila Mgr. Tana Knizkova. Zaverecne slovo v piatkovom programe patrilo folklornemu suboru Mladost z Banskej Bystrice, ktore v tomto roku oslavilo 30. vyrocie svojho vzniku.
V sobotu od rana sa rozziarilo namestie obce, na ktorom vystupilo osemnast folklornych suborov a skupin z celeho Slovenska. Okrem samostatneho vystupenia namestie bolo zaplnene ludovymi remeselnikmi, ktori predvadzali umenie svojich ruk. Atrakciou celeho festivalu bola kudelna izba, kde si navstevnici mohli prezriet techniky tkania, vysivania a pradenia a mohli si aj vyskusat svoje zrucnosti. Pre muzskych navstevnikov a suboristov boli pritazlive sutaze v rezani a stiepani dreva.
Potom si mohli vsetci pochutnat na miestnych specialitach - helpianskych gulkach s masom, bobalkach a prekladancoch, ktore od skoreho rana pripravovali clenky Zvazu zdravotne postihnutych. Po obede velkym sprievodom ucastnici festivalu pozyvali vsetkych na program do amfiteatra. V sobotu otvorili program detske folklorne subory z Pohronia. Po nich sa predstavili osobite hudobno-spevne prejavy v podani mladych zoskupeni v programovom bloku Ozveny v case. Vecerny blok Zvonce v zivote cloveka bol venovany Mikulasovi Gigacovi zo Sumiaca. To najlepsie z tvorby poprednych slovenskych folklornych suborov Marina a Vranovcan cakalo divakov v nocnom programe, ktory trval az do polnoci.
V nedelu od rana namestie roztancovali hudobne skupiny z Eurofolkloru a znova vsetkych navstevnikov pozyvali na popoludnajsi program do amfiteatra. XI. rocnik Eurofolkloru zmenil svoju koncepciu a z tanecno-hudobnej dramaturgie sa stala iba hudobna. Predstavili sa hudobne skupiny z Juhoslavie, Madarska a Ceskej republiky. Zavrsenim celeho festivalu bol Galaprogram pod nazvom Horicka, horicka, varuj si Janicka venovany tradicnej kulture Horehronia. Po galaprograme zahrmelo, aby sa nielen uzatvoril cely program 36. rocnika Horehronskych dni spevu a tanca a XI. rocnika Eurofolkloru, ale aj brany amfiteatra, pretoze sa spustil velky dazd.
Sklamat divakov organizatori nemohli a nechceli, vsetci sa snazili, aby aj tentoraz z Helpy odchadzali vsetci spokojni a plni pohody. Podakovanie patri tym, ktori sa podielali na realizacii celeho festivalu, clenom Cerveneho kriza, Dobrovolneho poziarneho zboru. Zvazu zdravotne postihnutych a vsetkym, ktori sa pricinili o vytvorenie krasnej atmosfery na namesti obce v kudelnej izbe, remeselnikom a poriadatelom sutazi. Vdaku si zasluzia aj sluzby, ktore sa podielali na uspesnom priebehu festivalu i vsetkym domacim obyvatelom, ktori si vyzdobili svoje domy a upravili celu Helpu.