Pribudlo dalsie
partnerske mesto |
Delegacia Brezna poverena mestskym zastupitelstvom v dnoch
20. az 24. juna na pozvanie predstavitelov mesta Ciechanow navstivila Polsko. Primatori
tychto dvoch miest - Marcin Stryczynski a Ing. Vladimir Fasko - podpisali medzinarodnu
zmluvu o partnerstve a spolupraci. Ucastnikmi slavnostneho aktu boli nielen predstavitelia
Ciechanowa a Brezna, ale aj spriateleneho francuzskeho Meudonu, nemeckeho Handelslebenu a
ukrajinskeho mesta Chmelnickij.
Podla slov Ing. Vladimira Faska, obsahom tejto zmluvy je upevnovanie oficialnych
vztahov, vymienanie skusenosti z cinnosti miestnej samospravy i z doterajsej spoluprace s
europskymi organizaciami a instituciami, sprostredkuvanie hospodarskych a obchodnych
kontaktov s podnikatelskymi subjektami oboch miest, vzajomne spoznavanie historie, kultury
a tradicii, podpora kontaktov obyvatelov miest, hlavne studentov a ziakov, prezentacia
umeleckej a tvorivej cinnosti, realizacia sportovych sutazi a vymienanie si skusenosti z
oblasti organizacie spolocenskeho zivota .
Podpis zmluvy nebol samoucelny. Spolu s ostatnymi predstavitelmi miest a hostami
domaceho Ciechanowa i podnikatelskej sfery Mazowieckej oblasti, ktora ma sidlo vo Varsave,
sa breznianska delegacia zucastnila na otvoreni vystavy hospodarskeho rozvoja Mazowieckeho
vojvodstva. "Myslim si, ze to bola oslava nasho mesta, ktora mu urobila cest. Vsetky
tieto druzobne mesta sa stretnu v tomto roku na Dnoch mesta Brezna.Takymto sposobom sa ma
uberat vzajomny vztah krajin. Pevne verim, ze Brezno v tomto robi pionierske kroky v ramci
Slovenska, ze neostane osamotene a jeho priklad budu nasledovat dalsie mesta. Obyvatelom
Brezna prajem, aby sa cim skor zapojili do tejto spoluprace najma v hospodarskej oblasti
vymenou tovaru, pracovnych sil, ale aj skusenosti", povedal po navrate primator
Brezna.
Spomienky na
minulost |
Moj otec bojoval v prvej svetovej vojne. Ked sa s podlomenym
zdravim vratil zo zajatia na Sibiri, dlho uz s nami nepobudol. Ostalo nas pat surodencov.
V dome sme byvali styri rodiny, dovedna dvadsat ludi. Popri tom bola velka bieda.
Mal som vtedy patnast rokov a ako najstarsi som uz v hore sadil stromky. Byvali sme
v kolibe, spavali na cecine, zohrievalo nas teplo vatry. Cas nam utekal, pretoze ako mladi
sme povystrajali aj huncutstva. Zaujimala ma priroda, kvety a malby. Ako sedemnastrocny
som uz pracoval na trati v Harmanci. Nasledovala vojenska sluzba. Narukoval som k
"pinierom", kde bola tazka a zodpovedna sluzba na vode i na zemi. Po osmich
mesiacoch nas transportovali na vychodne Slovensko. V Papine sme budovali piloty a dreveny
most. Po ukonceni mostu prekazky a minove pole. Na zaciatku Slovenskeho narodneho
povstania velitelia usli a my sme nevedeli, kam sa pohnut. Sami sme sa rozhodli: horami,
dolinami na stredne Slovensko. Napadli nas vsak Nemci a v nocnych hodinach vo velkom dazdi
nalozili do vagonov. Smer: Madarsko. Pred Komarnom transport zastal. Hlad nas donutil
vyskocit z vagonov a nazbierat si zeleninu, pricom nas madarski zandari hnali do vagonov.
A pokracovalo sa dalej. Smer: Vieden, Fulda, Kassel. Po ukonceni nas obstali Nemci a hnali
po siestich lesnou cestou na vrch, kde sme videli veze, reflektory a drotene oplotenie
lagra BAD-ORD-IX. Prechadzali sme osmimi branami a videli zajatcov ruskych, francuzskych,
talianskych. Pri jednej brane nas prosil rusky vojak a krical: "Davaj kusat,
kurit". Jeden z nas mu pomedzi droty ohrady hodil cigaretu. Ked to zbadal Nemec,
zacal strielat. Bolo to hrozne. Nerozumeli sme po nemecky, nastastie bol medzi nami
clovek, ktory nam prekladal. Po case jeden zajaty knaz vyziadal od Nemcov povolenie
odsluzit svatu omsu, kde sme spievali piesen Matko, neopustaj nas. Po nejakej dobe zacali
hukat sireny a nas odviezli autami do mesta Kassel, kde sme vykonavali nebezpecne prace,
zbierali bomby.
Po oslobodeni z lagru som prisiel na Slovensko. Matka pri zvitani doma odpadla.
Neverila vlastnym ociam. Zila v tom, ze som mrtvy, ako jej to povedali partizani. Po case
mi prislo predvolanie na vojensku spravu do Tisovca. Nastupil som do Michaloviec. Potom ma
urcili zo stanice Sahy sledovat po kolaji miny. Pri trhnuti rusna mi zranilo palec na
nohe. Po miernom vylieceni v nemocnici v Sahach som nastupil k druhej rote v Parkane
(Sturovo). Zranenie nohy mozno bolo pre mna stastim, pretoze pri odstranovani minoveho
pola prislo o zivot vela chlapov. Konecne do civilu. Ale prisli starosti, kde sa
zamestnat. Az raz prisiel za mnou prednosta zeleznicnej stanice, ci nechcem robit
vyhybkara signalistu. A tak som tu bez nehody odpracoval tridsatsest rokov. Iba raz som
zlyhal. Velmi vycerpany o jedenastej vecer som si zdriemol. Ale sila Bozia mi pomohla. Vo
sne som videl Pannu, ktora ma budila. Na co som hned prisiel a zabranil nehode. Za to, ze
som sa staral o kulturu cestovania, dostal som niekolko odmien od spravy zeleznic.Jan Obrtanec, Polomka |
| Dakujeme ... Vedenie
Banskobystrickej pobocky Ligy proti rakovine v mene onkologickych pacientov
stredoslovenskeho regionu, liecenych v onkologickom oddeleni Rooseveltovej nemocnice,
vyslovuje uprimne podakovanie vsetkym, ktori v Den narcisov venovali financny prispevok na
konto pobocky.
"Ocenujeme, ze v sucasnej dobe, kedy sa nam mnohym
skutocne nezije lahko, sa najdu ludia, ktori prejavia nielen sucit, ale aj dobru volu
pomoct tam, kde to povazuju za potrebne. V mene pobocky vam slubujeme, pretoze si vas
pocin vazime, ze vami poskytnute prostriedky budu, alebo uz boli pouzite vyhradne na
zlepsenie podmienok a skvalitnenie liecby onkologickych pacientov."
MUDr. Radomir Kadlecek,
veduci pobocky LPR v B. Bystrici
(Liga proti rakovine prispela na cinnost
onkologicko-gynekologickej a onkologicko-chirurgickej ambulancie breznianskej nemocnice
sumou 12 600 korun).
...
Vsetky nase deti su zvedave, tesia sa na kazde prekvapenie a
novy zazitok. Ked som predskolakom oznamila, ze ideme na predplavecku pripravu na chatu
Zbojska, vyskakovali od radosti. Vsetky ocka svietili nedockavostou, kedy sa uz vyberieme.
Pocitali dni, pocitali kolkokrat sa este vyspia, aby nabalene nasadli do autobusu. Ale ked
sa najviac tesili, vtedy to prasklo a nastala zrada. Autobus, ktory nas mal vozit, sa
pokazil. V hodine dvanastej nam pomohol riaditel SAD v Brezne, za co mu velmi pekne dakuju
deti z Materskej skoly v Pohronskej Polhore. Dakujeme aj vedeniu chaty Zbojska za mile
privitanie a vzajomnu viacrocnu spolupracu. A tak detske ocka ostali cely tyzden usmiate a
rozziarene, hoci nam slniecko akosi neprialo.
Maria Antosova
...
"Ocko, pod sa so mnou hrat" - bola vyzva pre otcov
a rodinnych prislusnikov k ich sviatku na hru s legom. Tri popoludnia (od 18. do 20. juna)
bola pre nas otvorena Ludoteka v Materskej skole na Clementisovej ulici c. 3 v Brezne.
Zucastnil som sa na prvom rocniku minuly rok a na zaklade toho, ze boli nase zazitky
prijemne, prisiel som aj tento rok. Toto popoludnie som spolu so svojim synom prijemne
stravil, za co v mene vsetkych zucastnenych otcov dakujem ucitelkam L. Luptakovej a T.
Telkovej.
JUDr. Marian Miklosko |
| Peter Zifcak - kresleny humor |
| Takyto nazov nesie vystava, ktora bude instalovana v dnoch
6. - 31. jula v Horehronskom muzeu na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 13 v Brezne. Autor -
povolanim zeriavovy technik zdvihacich zariadeni v oceliarni akciovej spolocnosti
Zeleziarne Podbrezova je citatelom roznych novin a casopisov na Slovensku pomerne znamy,
pretoze jeho kresby sa v nich casto objavuju. Prvu karikaturu mu zverejnili v roku 1976 v
casopise Polovnictvo a rybarstvo. Od toho casu mal zverejnenych mnoho kresieb napr. v
Pravde, Sporte, TV pluse, Tabu, Kocurkove, Lisiaku, Stope a v dalsich. Zucastnil sa na
viacerych podujatiach, resp. vystavach karikaturistov - Slovenske gagy v Kremnici,
Novomestsky osten, Zvolensky pichliak, Prastacky trn v Hlohovci, na medzinarodnych
sutaziach karikaturistov v Piestanoch a v Trencine a ziskal i niekolko oceneni. Samostatne
vystavy mal v Prahe, Martine, Ziari nad Hronom, Podbrezovej a v Brezne. Je tiez
spoluzakladatelom celoslovenskej sutaze kresleneho humoru a satiry o Bomburovu sablu v
Brezne, ktora ma za sebou osem rocnikov a zial v sucasnosti sa neuskutocnuje. Okrem
svojho "kresliarskeho konicka" sa Peter Zifcak aktivne venuje i sportu, najma
futbalu (aktivny hrac Hornej Lehoty, trener mladsieho dorastu v Brezne), a tak mnoho jeho
kresieb je aj zo sportovou tematikou. Vacsina je vsak zo zivota, o "normalnej
politike", ale i na temu "neznejsich poloviciek".
Ak budete mat trocha casu, navstivte v niektory julovy den v ramci prazdnin a
dovoleniek vystavu kresleneho humoru ocami a perom breznianskeho rodaka Petra Zifcaka,
ktora je motivovana jeho bliziacimi sa "okruhlymi narodeninami". Zaroven vas
pozyvame na jej vernisaz, ktora bude v piatok 6. jula o 17. hodine v Horehronskom muzeu v
Brezne.
Daniel Rakyta,
komisar vystavy |
|
