"Zaujali ma dobre socialne podmienky zivota ludi"

o Objavili ste niektore spolocne menovatele medzi Danskom a Slovenskom?
- Danske kralovstvo a Slovenska republika maju vela spolocnych menovatelov. Predovsetkym poviem, ze mame priblizne rovnaku rozlohu, hoci Danske kralovstvo sa rozprestiera asi na 460 ostrovoch a jeho sucastou je aj Gronsko a Faerske ostrovy. Zije tu priblizne 5 milionov obyvatelov a mena je koruna ako u nas. Rozdiel medzi monarchiou a republikou je v tom, ze reprezentacnou hlavou v Dansku je kralovna Margareta II. a u nas prezident. Volby do danskeho parlamentu a vytvorenie vlady prebiehaju obdobnym politickym sposobom ako u nas. Predseda vlady ma veducu moc v state, ale v monarchii reprezentacnou osobou je kralovna. Nasa delegacia sa zucastnila aj na exkurzii v danskom parlamente. Videli sme, kde zasada, videli sme tri ustavy, sprievodca nam priblizil vsetky mozne atributy rokovania parlamentu.
o Oboznamili vas s fungovanim samospravnych organov?
- Spoznanie fungovania samospravnych organov bolo naplnou nase staze. Danske uzemie sa niekedy clenilo zhruba na 1800 obci. Reformu verejnej spravy tu pripravovali asi desat rokov. Z tych 1800 obci urobili 275 komun, z ktorych su dve samostatne - Kodan a Frederigsbor - takze prakticky ma 273 komun. V slovenskom ponimani komuna je nieco ako strediskova obec alebo spolocna uradovna pre niekolko obci. V Dansku vsak neexistuje obec usporiadana tak ako u nas, pretoze je tu rovina, rozloha obydli je organizovana inym sposobom. Jednak su to ovela skromnejsie a mensie domceky a potom vacsina Danov sa zaobera polnohospodarstvom. Zaujimave je, ze komuna ma vykonny organ, podobny nasmu obecnemu alebo mestskemu uradu, ktory nemusi sidlit v meste alebo v obci najvacsej v danej komune. Z tychto 275 komun je vytvorenych strnast regionov, pricom Kodan a Frederigsborg tvoria samostatne regiony.
o Co vas v Dansku najviac zaujalo?
- Pri oboznamovani sa s povinnostami samosprav ma velmi prekvapilo nielen to, ze niekolko rokov tam politicky vyhrava socialnodemokraticka strana, ale aj velmi dobre socialne podmienky zivota ludi. Ci uz v komune alebo v regione sme videli velku starostlivost o mladez, o starych, imobilnych a zdravotne postihnutych ludi. Ked som sa pytal na zabezpecenie vody, ciest, odvoz odpadu, dozvedel som sa, ze maju vytvorene samostatne sukromne neziskove organizacie, s ktorymi komuna pripravi ramcovu zmluvu a priame vztahy, napr. na dodavku vody, zber smeti si dohodne obcan - rodina. Poslanci su prakticky len clenovia dozornych rad. Dansky obcan pracuje do 67 rokov svojho zivota, teda plati vysoke dane, ale na druhej strane ma velke socialne vymozenosti. Obcan v socialnom ustave pre starych, kde je umiestneny na den alebo natrvalo, prakticky nic neplati, iba sem-tam za niektore zdravotne pomocky.
Mozem povedat, ze tato cesta bola velmi uzitocna. Mali sme perfektnu prekladatelku, ktora sa na zaklade volania srdca ucila danstinu. Jej preklad bol vysoko odborny a fundovany, pretoze problematike rozumela. Uz jedenast rokov totiz zije v Dansku so svojim manzelom.
Podrobnejsie k funkciam komun, k organizacii samosprav sa vratim v niektorom z dalsich cisel Horehronia.

Tridsatrocna Mostarenka

Podvecerom s Mostarenkou nazvali organizatori piatkovy podvecerny koncert plny spevu a dobrej nalady vo dvore mestskeho kulturneho strediska, ktory bol pripomenutim tridsatrocneho jubilea tejto malej dychovej hudby.
Mostarenka vznikla v roku 1971 z clenov dychoveho orchestra Mostarne Brezno. Jej kapelnikom sa stal Jozef Knosko, na kratky cas sa vedenia ujal dnes uz nezijuci Vladimir Zudel, v sucasnosti Mostarenku vedie Stefan Horsky.
Okrem okresnych a krajskych sutazi sa clenovia Mostarenky dvakrat zucastnili na celoslovenskom festivale malych dychovych hudieb. Vyhravali aj nasim krajanom v Madarsku, v Parizi, koncertovali v byvalej NDR, vo Viedni a v Polsku. Z hudobnikov sa za tridsat rokov vystriedali bratia Jozef a Ladislav Adamekovci, Vladimir Zudel, Vlasto Chlebovec, JanVavrovsky, Jan Kellner, Jozef Daubner, Vincent Jurina, Oto Obernauer, Mikulas Poproci a ini. Zo spevakov to boli Magda Veselkova, Maja Niklova, Jozef Gasperan, Anton Lacko a Jaroslav Jergel.
Aj ked dychovka nema na Horehroni taku popularitu ako folklor, Mostarenka sa snazi propagovat tento zaner v Brezne a v jeho okoli. Na regionalnom festivale vo Valaskej, kde sa pravidelne zucastnuje, ziskala cestne uznanie, pohar za rozvoj dychovej hudby na Horehroni a Stefan Horsky, Zoltan Poproci a Stanislav Orovcik cestne uznanie.
Mostarenka, ktorej spevackami su Ingrid Poliakova, Eva Bruchackova a Miroslava Vetrakova, hra repertoar slovenskych a ceskych autorov a v poslednom case skladby v uprave Adama Hudeca, Mila Hlavacka, Jozefa Balaza a Ikova Kopacika.