V stredu 8. augusta sa v Bacuchu za ucasti predstavenstva A-projektu a Geomatiky z Liptovskeho Hradku uskutocnilo zasadnutie obcianskeho zdruzenia RAMZA. Pod vedenim podpredsedu tohto zdruzenia a starostu Bacucha Jana Turosika prerokovali rozvojove programy mikroregionu Ramza, kde patria obce Bacuch, Nizna a Vysna Boca, Maluzina a Kralova Lehota. Na programe bola aj priprava projektov financovanych z grantov DBU z Nemecka. Do tychto projektov zahrnuli styri staty (Polsko, Madarsko, Cesko, Slovensko) a jednym z troch slovenskych mikroregionov popri Babej hore, Juznom Sitne je aj nasa RAMZA. S predstavitelmi Gamatiky hovorili o pocitacovom vypracovani komunitneho profilu jednotlivych obci v ramci projektu Motto. Dohodli sa , ze aj na horehronskej strane, konkretne v Bacuchu, coskoro zriadia informacnu kancelariu vybavenu vypoctovou technikou.

O oslavach SNP

O priprave oslav 57. vyrocia SNP vo stvrtok 9. augusta u primatora Brezna hovorili zastupcovia mestskeho i okresneho uradu, Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov a vojenskeho utvaru. Spomienkove oslavy tvoria komplex podujati (informacie o nich prinesieme v buducom cisle). Mestske oslavy SNP sa uskutocnia v utorok 28. augusta o 15. hodine na Namesti gen. M. R. Stefanika.

Cuntry a rock spolu

Spolocnym koncertom na zaver prazdnin chcu potesit priaznivcov country i rockovej hudby skupiny Tulibanda a Zero Point. Dvojkoncert sa uskutocni v stredu 29. augusta o 18. hodine vo dvore mestskeho kulturneho strediska.

o V utorok 7. augusta ste sa v Bratislave zucastnili na zasadnuti predsednictva Zdruzenia miest a obci Slovenska, kde hlavnym bodom rokovania bol navrh zakona o presune niektorych posobnosti z organov statnej spravy na obce a samospravne kraje. Ake zavery ste prijali?

- Navrh tohto zakona sme mali k dispozicii na prestudovanie a musim konstatovat, ze neobsahuje vsetky cinnosti a kompetencie, ktore by mali prejst na krajske samospravy alebo na samospravy obci. Nie vsetky rezorty dali svoje zamery presunu kompetencii, znamena to, ze zakon je absolutne nepripraveny. Nechcem hovorit o nezodpovednosti, ale takouto formou nie je mozne zacat reformu. Opakujem to, co som povedal aj na X. a XI. sneme ZMOS-u: najskor treba vediet obsah a potom formu. Zatial sme urobili formu - osem samospravnych krajov, ale obsah este nepozname. Vysledok je ten, ze predsednictvo ZMOS-u dostalo poverenie najvyssieho organu medzi snemami, poverenie rady, prijat opatrenia v prospech fungovania samospravy a zatial jedinym krokom budu samostatne rokovania s predsedom vlady a s predsedom parlamentu este predtym, ako predseda parlamentu vypise volby do samospravnych organov vyssich uzemnych celkov. Konstatovali sme teda, ze predlozeny navrh kompetencneho zakona nenaplna formu reformy.
V dalsej casti predsednictvo rokovalo o zakone o volbach do organov samospravnych krajov. Zhodli sme sa na tom, ze takisto vyuzijeme separatne rokovanie s predsedom parlamentu. Budem uprimny, co sa tyka prijatia funkcii poslanca alebo predsedu krajskej samospravy, pri nejasnych kompetenciach (aj financnych tokoch) tazke bude kandidatom robit volebne programy.
Ako clen predsednictva ZMOS-u mam na starosti sekciu dopravy. Pred dvoma tyzdnami som v Ziline rokoval s predsednictvom nezavisleho odboroveho zvazu automobilovej dopravy. Rozobrali sme sposob transformacie a privatizacie autobusovej dopravy. Momentalne sa vybera strategicky partner pre odkupenie 49 percent akcii s tym, ze po styroch rokoch bude mat vyhradne pravo na odkupenie 17 percent dalsich akcii a 34 percent dostane do vlastnictva samospravny velky uzemny celok. Strategicky partner by mal zaplatit zo 49 percent akcii v hotovosti od 1 do 10 percent a ostatnu hodnotu by mal venovat do nakupu novej prepravnej techniky. Vzhladom na to, ze ide o dolezite veci tykajuce sa obcanov, coskoro zvolame separatne rokovanie za ucasti predsedu ZMOS-u, predsedu sekcie dopravy a ministra dopravy. 

Sympozium v Osrbli

Tri letne tyzdne prezilo dvanast vytvarnikov na Medzinarodnom sympoziu v Osrbli. Medzi Slovakmi boli aj dvaja Rakusania, pricom svoje vytvarne schopnosti dokazoval aj rakusky kulturny atase v Bratislave Walter Perche.
Ako nas informoval zakladajuci clen a hlavny komisar tohto sympozia Dusan Buril, v tomto roku sa "usidlili" v Ciernej doline, kde za nimi ostali upravene povodne studnicky a volne vytvarne diela v krajine: "Vytvarnici robia zive biotopy, ktore prerastu prirodu, z prirodnych materialov v ramci svojej kreativity realizuju meditativny priestor". Vyzdvihol pomoc starostu Osrblia Ladislava Pancika, riaditela Lesneho zavodu Cierny Balog Ing. Miroslava Englera, spravcov na Salingu a Dobroci Stefana Medveda a Petra Luksa.

Foto Peter Bercik

V Liptovskej Teplicke, razovitej obci Popradskeho okresu, boli pocas prveho augustoveho vikendu folklorne slavnosti Pod Kralovou holou. V ramci tohto podujatia tu otvorili i vystavu fotografii svetoznameho fotografa JUDr. Martina Martinceka Zo starej Teplicky a spolocnu vystavu Petra Bercika z Brezna a kanadskeho Slovaka Vladimira Lindera pod nazvom Rozjimanie v Teplicke. Peter Bercik vystavuje 46 ciernobielych a farebnych fotografii,. ktore po skonceni vystavy ostanu majetkom obce. Kedze tento ciernobalocky rodak je snazivy fotograf a najma priaznivcom folkloru znacne znamy, rozhodli sme sa "zviditelnit" nieco z jeho bohatej "fotocinnosti".
Bercikove fotografie sa casto objavuju na roznych vystavach aj na strankach casopisov a novin (aj v dnesnom cisle Horehronia na strane 8). Stretnete sa s nim na kazdom vyznamnom podujati najma v oblasti ludoveho umenia. Z jeho vyraznejsich uspechov spomenieme aspon tie, ktore sa uskutocnili v poslednom case. Napriklad prve miesto na celoslovenskej sutazi vo fotografii Ludova kultura na Slovensku, cena a diplom na krajskej sutazi AMFO (jul 2001) za kolekciu ciernobielych fotografii. Vystavoval aj v zahranici, napr. v Dome slovenskej kultury v Prahe, kde spolu s V. Linderom z Kanady pripravuju dalsiu vystavu este v tomto roku. Pred niekolkymi dnami otvorili vystavu jeho umeleckych fotografii v ramci Slovenskych narodnych slavnosti v juhoslovanskom Bacskom Petrovci. Doteraz mal patnast samostatnych vystav a kto vie citat z fotografie, dozvie sa naozaj vselico. Napriklad aj to, ako sa v ciernobalockych tvrdych podmienkach stavaju z krasnych mladych diev postupne upracovane zvraskavene starenky. Fotografiami prispieva i do programovych bulletinov. Aj obalky niektorych CD- a MG-kaziet poprednych folklornych interpretov su dielom tohto fotografa.
Socialne prostredie, v ktorom Peter Bercik zil, vytvorilo jeho pohlad na svet. Stari i prastari rodicia zili v tvrdych podmienkach tak, ako vela inych balockych drevorubacov a polnohospodarov. Od detstva spoznaval zakutia ciernobalockych hor a nevyhol sa ani tvrdej praci furmanov pri zvazani dreva, ci vyhanania mladeho dobytka na pasu. Tu zacal vnimat tradicie a tu prvykrat zazil obradne zacinanie valasskeho roku. Vtedy si mozno ani neuvedomil, ze kdesi v jeho vnutri drieme cosi, co ho pomkne k tomu, aby tieto zvyky a obycaje prosteho ludu raz zvecnil a jeho pocity ostanu na fotografiach ako vzacny dokument doby davno minulej, lebo cas plynie rovnomerne a neuprosne, berie si vsetko zive, ak nadisiel jeho cas.
Peter moze fotografovat, lebo vie, co chce a ako najlepsie priblizit cloveku hoci dianie vo folklornom subore, lebo i sam je clenom znameho folklorneho suboru Mostar. Vaznejsie o fotografiu sa zacal zaujimat ako strnastrocny a rad spomina na svojho prveho ucitela Viktora Stensa z Horehronskeho muzea, ktory ho zasvatil do tajov komory a na svojom fotoaparate znacky Flexaret mu ukazal, co sa len dalo. Po skonceni zakladnej skoly sa prihlasil na Stredne odborne uciliste - odbor fotograf v Poprade, napriek nevoli svojho otca, ktory sa nemohol zmierit s tym, ze gazdov syn bude "pobehovat s aparatom" namiesto toho, aby chytil do ruk opraty. Vsetko vsak chce svoj cas a i toto potrebovalo cas na ukludnenie. Po skonceni skoly sa zamestnal v propagacnom oddeleni Mostarne Brezno, kde bolo dost prilezitosti na fotografovanie. Jeho fotografie sa casto objavovali aj v zavodnom casopise Brezniansky mostar a cim viac vnikal do tajov fotografie ucastou na roznych podujatiach.
"Dobra fotografia vznika v tom prostredi, ktore aj dobre pozname. A ja som sa snazil aj snazim sa o to, aby som nefotografoval len folklor, ale aj ludi zrobenych tazkou pracou, ktorym vrasky za dlhe roky zbrdazdili tvar" - hovori Peter. Mnohe jeho fotografie vznikali na Chamarovej - v krasnom prostredi i ked tvrdeho kraja, ktory dal naozaj pocitit svoju odolnost zanechavajuc stopy v trvrdych mozoloch. A mozno prave preto sa tito pracoviti ludia snazili sprijemnit si chvile odpocinku, tie vzacne momenty zanechavajuc po sebe krasne tradicie a diela ludovych vyrobcov, ktore pretrvavaju az po dnes.
Ak na niektorych folklornych i inych podujatiach stretnete veseleho a zhovorciveho cloveka vysportovanej postavy vo veku medzi styridsiatkou a patdesiatkou s fotoaparatom na krku, moze to byt prave Peter Bercik, o ktorom sme pisali tieto riadky.