Katarina Nemcova, studentka - brigadnicka, Horna Lehota:

- Myslim si, ze to nie je na dostatocnej urovni. Aj ludia, ktori tu predavaju dlhsie, tvrdia, ze pred niekolkymi rokmi tu bolo ovela viac stankov a bolo to aj na lepsej urovni. Bolo by lepsie, keby tu predavalo viacej ludi. Ako sa mi predava? Kupujuci sa objavia ako-kedy. Je to ako "tipos bingo", niekedy mame ludi, niekedy nie. Vacsinou to zavisi od toho, ci su v meste turisti, najma Nemci nakupuju najviac.

Martin Povazanec, vyrobca umeleckych predmetov, Podbrezova:

- Predavam na pozvanie mesta, pretoze vedia o mne, ze vyrabam umelecke vyrobky. Privital som takuto myslienku, ale je nas malo, pred par rokmi bolo viacej stankov. Preco je maly zaujem? Mozno, ze poniektori skrachovali, neviem vam povedat. Viacej nakupuju cudzinci, Nemci, Rakusania, Taliani, Anglicania, Cesi, no, kto ma korunky.

Marta Auxtova, nezamestnana, Brezno:

- Myslim si, ze je to velmi dobry napad. Pristala by som, keby tam bolo viacej roznych druhov vyrobkov, vysivky a podobne. Turisti sem chodia, ved na Slovensku mame sikovnych ludi, takze by sa to oplatilo.

Lucia Juhasova, studentka, Ziar nad Hronom:

- Je toho velmi malicko, ak chcu robit nejaky jarmok, bolo by treba viacej stankov. Ale takuto myslienku schvalujem, v modernej dobe je samozrejme dobra.

Marian Telka, zivnostnik, Brezno:

- Som rad, ze sa v tomto meste taketo nieco udialo. Zaujem kupujucich je pomerne velky zo strany domacich i zo strany turistov. Konecne, ze sa nieco take spravilo. Ja som si to uz vybavoval, ale mesto mi nechcelo dat suhlas na predaj vyrobkov z prutia. Ked som videl pod zvonicou stanky, informoval som sa ako to bezi a vybavil si predaj. Som spokojny a urcite aj obyvatelia. Zaujem je velky.

Anna Stulajterova, dochodkyna, Brezno:

- Mne sa to paci, vsetky vyrobky si rada popozeram. Keby som mala peniaze, veru by som si aj daco kupila. Niekedy je tu toho viac, niekedy menej, obdivujem aj vysivky, ktore tu dnes chybaju. Neodpustim si a vzdy, ked tadialto idem, pokocham sa aspon pohladom. Skor si to mozu dovolit zahranicni dovolenkari.

Co turista, to korunka

Jedno stare slovenske prislovie hovori: Host do domu, Boh do domu. V turistickom prostredi by sa to malo preniest nielen do sukromia, ale do kazdeho kroku v regione. Cize na ulici, v zamestnani, v dopravnom prostriedku, v banke, v zmenarni, v obchode, v muzeu, v stravovacich zariadeniach. Jednoducho vsade. Sam som na potulkach svetom ocenil usmev na tvari. My Slovaci sme znami svojou pohostinnostou. Vela znamych po navsteve Slovenska konstatovalo: Vy Slovaci ste bajecni hostitelia, u vas naozaj plati Host do domu, Boh do domu. No nechapali, preco su tito ludia na pracovisku pravym opakom. Pri navsteve banky jej zamestnanci akoby prvi cakali na pozdrav od klienta, zakaznika. Ak ste boli v cudzich statoch, urcite ste si vsimli, ze tam s usmevom prvi zdravia hosta. Veru, musel som dat za pravdu navstevnikom Slovenska, ktori to zhrnuli: Doma ste uplne ini ako v praci. Pohostinni, mili, pozorni. V zamestnani asi v duchu cakate, kedy konecne pride "fajront". Nepisal by som o tom, keby nas takto nehodnotilo vela cudzich krajin.
No veci sa lepsia. Sam som bol milo prekvapeny situaciou hygienickych zariadeni. Celoplosne sa to neuveritelne na celom Slovensku zmenilo. Dalsie, co chce navstevnik poznat, je stravovanie, speciality domacej kuchyne. Velke plus je vysoka kvalita, estetika. Tu sa Slovensko nema preco cervenat. Naopak je na vysokej urovni. Dalsie kriterium je hodnotenie cistoty prostredia. V samotnom Brezne je stare mesto ciste, no pravy opak je sidlisko Mazornikovo. A takychto sidlisk je po celom Slovensku vela. Maju uz svoje roky, no zabuda sa na stromy. Tie potrebuju cas, aby vyrastli. Mile bolo chodit cez dediny, tam clovek ihned podla zahradky zbada, aky gazda byva v dome. No v mestach akoby sa nic nikoho netykalo. Toto sa zial nemeni. Sme len ludia a sami sa spravame tak, v akom prostredi sme. Ak je okolo mna cistota, spravam sa podla toho. Neda mi, aby som znecistoval. Ked vidim okolo neporiadok a nablizku niet smetny kos, pomyslim si: Strati sa to.
Obce a mesta na Horehroni maju vyhodu, ze nie su velkomesta s velkou migraciou obyvatelstva. Ludia tam zijuci, tam maju aj svoju kolisku. Teda da sa predpokladat vazba, vztah k svojmu milemu, domovskemu. Horehronie svojou polohou, krasami, atrakciami je dane hrat prim v slovenskej turistike. Kazdy jeden obcan je reprezentant regionu. Cim skor si to obyvatelia uvedomia, o to skor to prinesie osoh v kazdodennom zivote. Co turista, navstevnik, to korunka.

Pavol Datko, Kanada

Len par slov

Neda mi aspon par vetami nenapisat o neprijemnom pohlade, ktory sa mi naskytol nedavno. Casto chodievam popri futbalovom stadione v Brezne, kde sa technicke sluzby naozaj vzorne staraju o kvetinovu vyzdobu. Najdete tam vselijake kvety, ktore vdaka opatere vydrzali aj pocas velkeho sucha. Zalostny pohlad sa mi naskytol raz rano, ked som tadial prechadzala. Kvety z jedneho crepnika boli totiz povytrhavane a rozhadzane po zemi. Nedaleko sa povalovala prazdna flasa od sampanskeho. V noci tu asi ktosi popijal a jeho alkoholicke opojenie si odniesli nevinne kvety ...

Pod tymto nazvom sa niesol I. rocnik Annabalu v Predajnej, ktory pripravila kulturna komisia pri obecnom zastupitelstve pod zastitou starostky obce Ing. Tatiany Contofalskej. Tradicia Annabalov je v Predajnej uz velmi stara, ale v poslednych rokoch hodne zanedbana, preto sme sa ju rozhodli so starostkou obce obnovit.
Vsetko sa to zacalo slavnostnym otvorenim, blahozelanim, odovzdanim malych darcekov vsetkym pritomnym Ankam, Hankam a slavnostnym pripitkom. Organizatori na spestrenie vecera pripravili rozne humorne sutaze. Za zmienku stoji srdieckovy tanec, ktory rozosmial tvare vsetkych pritomnych. Jablcka, s ktorymi tancovali vyzrebovane dvojice (cert a Kaca, Maja a Vilko a pod.), im takmer ,,vypichli oci", dokonca si vyskusali aj svoj ,,basnicky talent" pri skladani vtipnych basniciek na rozne obmeny mena Anna. Okrem chutneho obcerstvenia (nad ranom nechybala ani tradicna kapustnica), zanedbatelnou nebola ani tombola, do ktorej prispeli Obecny urad Predajna, pohostinstvo Kordulic, rodina Daxnerova, Sanitrova, Kosikova, (uprimna vdaka im). Osobitne podakovanie patri Urbariatu v Predajnej, J. Fekiacovi, ktory do tomboly venoval velmi dovtipnu cenu - dvoje hrabli a k nim Janka a Anicku, ktora v zasterke mala vtipnu basnicku Ej, hrabala, hrabala: Velka som, aj malicka, hlavne, ze som Anicka. Oslavujem mena prave, na Predanskom Annabale. Od hrabli mozole mam, preto vam ich ponukam. Nech vas teraz telo boli, Anna da ich do tomboly. Komu stastie bude priat, ma s cim peniaze hrabat. Seno, lebo listie v jesen, starostka nech zacne piesen. Zaujukaj travnicu, na Kalvarsku ulicu. Aby kazdy z balov Anci, spominali par storoci!
Zlatym klincom programu bol polnocny ohnostroj, ktory patril vsetkym Ankam v obci. O veselu naladu sa az do skorych rannych hodin postaral disdzokej Lubos. Podakovanie patri vsetkym tym, ktori sa o tuto vydarenu akciu zasluzili.

Bozena Sulkova

To sa len zda

Ano, to sa len zda, ze praca s kvetmi v dobrom kvetinarstve je robota krasna a lahka. Ze je krasna, s tym plne suhlasim, ale ze je lahka, to vonkoncom nie. Staci postat niekolko desiatok minut na druhej strane pultu a vnimavy clovek sa hned o tom presvedci. Jemne prstiky sa boria s mnozstvom zelene, kvetov, pichliacov, stuziek, papieru a drotikov. Vieme si predstavit, ako po osmich hodinach prace take rucky vypadaju.
Ked nadide necakana chvila, jedna z najsmutnejsich v zivote, vtedy vieme v takej predajni ocenit milu tvar a ochotu obsluhujuceho.
Smutne chvile zaskocili aj moju rodinu. Odisiel nam clovek, ktoreho sme mali radi a viem, ze aj on nas. K poslednej vdake patri aj kyticka kvetov ci krasne naaranzovana kytica podla toho, v akom citovom vztahu sme s pribuznym boli.
Nejdem teraz pisat o zalostiach ci starostiach nasej rodiny, ale chcem vyslovit podakovanie mladym dievcatam ci zenam, ktore nam, hoci sme kytice nemali objednane, vycarili sedem krasnych kytic. V predajni nas milo upozornili, ze v buducnosti nas prosia o objednavku vopred, ak su kytice vacsie. Podali nam zaroven firemnu karticku. Teda nase podakovanie patri tym, ktore viazu ziarivu krasu do nadhernych kytic na Razusovej ulici v Brezne.

Reakcia na clanok Nemecka varuje

Neda mi nereagovat za mojich zamestnancov na clanok Daniela Rakytu, a samozrejme aj za sameho seba.
Priblizne pred dvoma rokmi sa personal Motorestu v Nemeckej usiloval zobrat pamatnik do spravy. Chceli sme ho sprevadzkovat pre turistov, aby sa mohli nieco dozvediet o tragickych udalostiach 2. svetovej vojny na Slovensku. Nas zisk mal byt cisto len z obcerstvenia, ktore by si dali turisti v nasom motoreste. Pan Weiss to zamietol.
Ja osobne som pred piatimi rokmi v jednu noc volal policiu zo Slovenskej Lupce, ked sa mi zdalo, ze nasu "Marisu" chce niekto ukradnut.
Podstata spomienky na tieto tragicke udalosti nech nespociva len 29. augusta, ked mozno aj pan Rakyta pride polozit veniec k pamatniku, ale nech si tieto spomienky mozme pripomenut po celucky rok. Mozno personal motorestu ma vacsi zaujem o sprevadzkovanie pamatnika ako pan Rakyta.
Aj male deti v Nemeckej si sepkaju mena ludi, co mohli nieco podobne spravit, len kompetentne organy mlcia.
Odkaz personalu: Pan Rakyta, ak pojdete 29. augusta k pamatniku, zastavte sa na kavu.