Prve vikendove akcie odstartovali maraton podujati, ktorymi pocas deviatich dni budu zit obcania Polomky a blizkeho okolia. Dni obce Polomka zacali v sobotu, ktora patrila fumanom. Organizatori do bohateho programu zaradili slavnostny sprievod obcou, druhy rocnik sutaze taznych koni (na dolnej snimke), o ktorej sa docitate na strane 11, a furmansku zabavu s mnozstvom sprievodnych atrakcii, napriklad ukazku kompletneho spracovania lanu od zberu az po vyuzitie v ludovom obleceni, zeny v tradicnych krojoch (na hornej snimke) trhali, lamali, cesali, priadli lan a tkali platno, z ktoreho sa vyrabal ludovy odev. Zaujimave bolo aj vozenie sa na taznych konoch, vozoch i v koci. V nedelu po svatej omsi v rimskokatolickom kostole miestni hasici dokazovali svoju zrucnost a piati odvazlivci sutazili v tahani co najvacsieho cesta na strudlu, na co sa prisiel pozriet aj primator Banskej Bystrice Ing. Jan Kralik, CSc. Najviac sa darilo najmladsiemu sedemnastrocnemu Petrovi Tokarovi z Polomky, ktory bez pretrhnutia vytiahol cesto az na tri metre. Za nim skoncili Polomcianky Anna Durcenkova a Rozalia Maruskinova.

Aj siedmym rocnikom festivalu Ozveny staroslovienciny pod Kralovou holou sa ako zlata nit niesla myslienka zachovania bohatstva ludovej kultury, jej hudobnych nareci a originalnych interpretacnych stylov. Organizatori (Matica slovenska, statny fond kultury Pro Slovakia, Stredoslovenske osvetove stredisko Banska Bystrica) podporovani sponzormi uplynuly vikend privitali spevacke skupiny Vernar z Vernara, Sumiacan zo Sumiaca, Telgart z Telgartu, Teplican z Liptovskej Teplicky, Horec zo Strby, Bancan z Banskeho, Kojsovan z Kojsova, Parchovianku z Parchovian, Vranky z Nitry, dievcensku spevacku skupinu a ludovu hudbu folklorneho suboru Zeleziar z Kosic, Spevacky zbor pri chrame Archanjela Michala z Koromie, zmiesanu spevacku skupinu z Chrenovca - Brusna a spevacku skupinu Pavete z Voroneze (na snimke vpravo). Podujatie zacalo uz v piatok, kedy v Rimskokatolickom kostole sv. Cyrila a Metoda v Poprade ruska spevacka skupina Pavete ucinkovala so zenskou a muzskou spevackou skupinou Telgart. V sobotu vsetkych ucastnikov a hosti (generalny vikar greckokatolickej cirkvi mons. Jan Zavadsky, prvy podpredseda Matice slovenskej Igor Kovacovic a niektori starostovia horehronskych obci) pri prameni Hrona vital starosta Telgartu Martin Mekel i pekne pocasie. To sa sice po prichode na Kralovu holu pokazilo, ale hmlu a chlad coskoro prekonal spolocny program zosnovany z piesni tvoriacich posolstvo celemu Slovensku (na snimke vlavo). Chramove spevy popoludni zneli aj v telgartskom greckokatolickom kostole. Vecerny galaprogram v kulturnom dome, nesuci sa pod dramaturgickou taktovkou doc. Ing. Viliama Jana Grusku, priniesol symbolicke ocenenia v podobe kristalovych ozvien spevackym skupinam z Parchovian, z Telgartu, z Voroneze, spevackej skupine folklorneho suboru Zeleziar z Kosic, spevackam zo Sumiaca a zenskej spevackej skupine z Banskeho. Bodkou za Ozvenami bola svata liturgia, ktoru celebroval mons. Jan Zavadsky za supoluucinkovania ucastnikov Ozvien, a vecerne vystupenie spevackej skupiny Pavete so Spevackym suborom mesta Brezna v breznianskom rimskokatolickom kostole. - Myslim si, ze podujatie, aj napriek tomu, ze sme ho museli skratit, sa vydarilo a ucastnici sa o rok radi vratia. Program bol chudobnejsi pre nedostatok financii, miestna kultura je totiz uplne na konci zaujmu, - povedala nam predsednicka Miestneho odboru Matice slovenskej v Telgarte Maria Knizkova.

Bacuch (r) - V dnoch 18. - 19. septembra sa clenovia predsednictva Vidieckeho parlamentu (VIPA) stretli na Horehroni. Hovorili najma o pripravovanych Dnoch vidieka v NR SR a analyzovali moznosti vyuzitia skusenosti zo studijnych ciest.
Predsednictvo VIPA zhodnotilo svoje rocne posobenie a pripravenost predstupit pred zakonodarcov s konkretnymi iniciativami, ktore pomozu zlepsit zivot na vidieku. Sucastou Dni vidieka v NR SR, ktorych mottom je "Hovorme o vidieku", bude prezentacia siete komunikacnych centier a mikroregionov, predstavenie vyrobkov slovenskeho vidieka a diskusne stretnutia s parlamentymi vybormi. Hlavnym cielom bude nastartovanie spoluprace s politikmi smerom k podpore regionalneho rozvoja a ozivenia slovenskeho vidieka.
Analyzovali moznosti vyuzitia skusenosti zo studijnych ciest v Estonsku, Litve, Irsku, Rakusku a vo Svedsku, na ktorych sa zucastnili nielen clenovia VIPA, ale aj cerstvo vyskoleni odbornici pre vidiecky rozvoj. Ich pripravu financovala Europska unia prostrednictvom programu Phare, presnejsie Specialneho pripravneho programu, priorita B pre rozvoj vidieka (SPP-B). Najma svedsky model ukazal, ze rozvoj vidieka sa nezaobide bez dobrovolnickej prace na miestnej urovni, ktoru velmi vhodne doplnaju verejne zdroje.
Vidiek ponuka svoju sudrznost, obornost a volu obyvatelov zapojit sa do rozvoja uzemi, ale ocakava konkretnu podporu zo strany NR SR. Predsednictvo VIPA v oktobri uskutocni aj niekolko stretnuti s predstavitelmi vlady, aby im tlmocili navrhy na spolupracu. "Nechceme vytvarat paralelne struktury, ale snazit sa koordinovat svoje postupy v prospech rozvoja vidieka" - povedal ucastnik zasadnutia Roman Sipos, statny tajomnik ministerstva vystavby a regionalneho rozvoja.
Podla najnovsej studie OECD zije na vidieku viac ako polovica obcanov Slovenska, a preto VIPA bude prezentovat ich poziadavky aj vysledky dobrovolnickej prace v prospech obnovy ekonomickych, duchovnych a kulturnych hodnot v ramci Dni vidieka v NR SR na zaver tohto roka.