Historia knihovnictva na Slovensku je pomerne bohata. Kniznice v minulych storociach sluzili vladnucim triedam a len od casu narodneho obrodenia mozno datovat urcite priznaky ich demokratizacie, ked slovenski narodovci v programe slovenskeho narodneho hnutia 19. storocia presadzovali budovanie kniznic na Slovensku pre lud a jeho duchovne a hmotne povznesenie.
Dvadsiateho druheho jula 1919 sa predstavitelom revolucneho robotnictva v Narodnom zhromazdeni podarilo presadit schvalenie navrhu zakona o verejnych knizniciach c. 430/1919 Zb. Podla vladneho nariadenia z 9. juna 1921 c. 212/21 Zb. umoznoval zakon obciam prevziat do obecnej kniznice spolkove a sukromne kniznice.
Stvrteho septembra 1921 vybor Matice slovenskej v Brezne rozhodol zriadit v Brezne verejnu kniznicu a citaren zadarmo pristupnu obyvatelstvu mesta. Tieto znamenite ustanovizne mali a maju za ciel vychovavat v Slovakoch, rozdrobenych vychovou a zivotnymi okolnostami stareho rezimu, cit pospolitosti a uprimneho bratstva, lebo davaju moznost dalej sa vzdelavat kazdej jednotke naroda. A tuto velku vec sa usilovali riesit spojenim kniznic v meste uz jestvujucich. Vybor pripisom poziadal vsetky miestne spolky, "aby svoje kniznice oddali manipulovat odboru Matice slovenskej", aby sa tak stali pristupne celej verejnosti, nielen clenom toho-ktoreho spolku. Snaha sa stretla s porozumenim iba v Mestianskom spolku, ktory dal svoju kniznicu (69 kusov) odboru k dispozicii. K tomu daroval 90 knih clen D. Kulisek, 87 kusov predseda K. Rapos. Pod vedenim knihovnicky B. Hudobovej sa kniznica usilovne doplnala, takze v roku 1925 mala 528 cennych knih. B. Hudobova absolvovala kurz pre knihovnikov, uviedla katalogizovanie a spravovanie kniznice na sposob modernych verejnych kniznic. Tak bol polozeny zaklad dnesnej mestskej verejnej kniznice a citarne. Citatelov a knih stale pribudalo a tym vzrastal aj zaujem o literaturu a verejny zivot. Spociatku vydavali knihy raz tyzdenne, neskorsie dvakrat do tyzdna. Citaren vystrojena politickymi, odbornymi a literarno-umeleckymi casopismi bola otvorena len v sobotu a v nedelu, potom denne.
Jedenasteho marca 1926 verejna kniznica s citarnou presla do mestskej spravy, jej knihovnik sa stal mestskym knihovnikom. O zveladovanie kniznice sa staralo mesto, vlastne jeho kniznicna rada a zakonom ustanovenym rocnym prispevkom prispievala na jeho zveladovanie. Verejna citaren bola otvorena denne od piatej do osmej hodiny. Knihy poziciavali dvakrat denne (informacie cerpane z materialov Horehronskeho muzea v Brezne).
Mestska kniznica ma dnes sedem pracovnikov, pobocku v Zakladnej skole na Mazornikove, 62 759 zvazkov knih v hodnote 2 446 537,40 koruny, odobera 34 titulov periodik. Dovedna ma 3239 citatelov a 62 780 vypoziciek
V odkaze dejin knihovnictva a kniznic je ist stale dopredu s vyssimi narokmi na seba, na svoju pracu i na pracu kazdeho, komu skutocne lezi na srdci dobro vsetkych ludi bez rozdielu. O to islo vsetkym statocnym budovatelom kniznic v minulosti a o to vo zvysenej miere musi ist denne nam.

Darina Hrbanova

Slachetna Janka

Co by ste spravili, keby ste nasli 2600 mariek? Ze vam sa to nemoze stat? Osemnastrocnej Polomcianke Janke Barlikovej, studentke Hotelovej akademie v Brezne, sa nieco take prihodilo a zachovala sa velmi slachetne. Hanbu nespravila sebe, rodicom, ani skole, vdaka ktorej mohla navstivit Nemecko.
Od zaciatku juna do konca augusta so spoluziakmi praxovala v hoteli Muritz v Klingu, najskor v restauracii a ostatne tri tyzdne ako chyzna. Prave vtedy sa to odohralo. "Vzdy rano nam prideli izby na upratovanie. Ked som zistila, ze hostia uz odisli, vosla som do jednej z nich a na stole som zbadala nieco podobne reklamnemu obalu. Najskor som ho chcela vyhodit, ale bol dost tazky, tak som nazrela dovnutra. Ked som zbadala marky, roztriasli sa mi nohy. Nechcelo sa mi verit, ze by si hostia zabudli tolke peniaze, a preto som sa presvedcila, ci naozaj odisli. Dostala som strach, ci si nebudu mysliet, ze som si nieco zobrala. Potom som zasla za starsou panou, ktora nas mala na starosti, jej sme vlastne vzdy priniesli, ked sme nieco nasli. Tak to bolo aj teraz, ale ked som jej povedala, ze je tam vela penazi, skrikla: - O Boze." Okrem slov vdaky od vedenia hotela, od zabudlivych hosti - starsieho manzelskeho paru, Janke pravom patrilo aj desatpercentne nalezne.
Janka Barlikova je sympaticka dievcina so vsestrannymi zaujmami podobnymi jej rovesnikom, rada plava, laka ju cestovanie, poznavanie krajin, bavi ju anglictina, nemcina, co vlastne rozhodlo aj o jej orientacii na hotelovu akademiu. V tomto roku ju cakaju maturity a rozhodovanie, co dalej. Mozno, ze to bude studium jazykov, anglictinu sa uci uz od zakladnej skoly, na strednej pribudla nemcina a letna prax jej pomohla zdokonalit sa v nej.
V tomto pripade sa naozaj neda popriet, ze vychova v rodine a v skole vstepuje detom zasady slusneho spravania. Mozno vam to pripada ako fraza, ale pekny cin Janky Barlikovej je jasnym dokazom, ze nie vsetci mladi ludia su nevychovani a drzi.

Den colnikov

Ukazky zbrani i vykonu sluzby pri prehliadke kamiona so sluzobnym psom, videoprojekcie a vselico ine videli navstevnici pocas Dna otvorenych dveri v pobocke banskobystrickeho Colneho uradu v Podbrezovej na Stiavnicke v piatok 21. septembra. Colnici sa ho rozhodli zorganizovat pri prilezitosti svojho sviatku.
Ministerka financii totiz vlani vyhlasila 21. september za Den colnikov, kedy podla svetskeho a cirkevneho kalendara oslavuje meniny Matus. V nasom kulturnom prostredi bolo starsie znenie Matias a z neho sa vyvinuli a napokon rozsirili dve podoby tohto hebrejskeho mena, a to Matej (24. februara) a Matus. Meno oblubene u vsetkych europskych narodov v preklade znamena Dar bozi. Najznamejsieho nositela tohto mena apostola Matusa charakterizuje hned niekolko zvlastnosti. Podla evanjeliovych rozpravani to bol urcite bozi zamer, ze sa prave tento clovek stal jednak prvym evanjelistom, jednak znamym ucenikom Krista. Uz jeho povolanie (bol mytnikom) ho rozlisovalo od ostatnych apostolov, ktori boli vacsinou rybari. Vzhladom na Matusove povolanie si ho za patrona vybrali financni uradnici, bankari, colnici a uctovnicky.
Navstevnici colneho uradu sa mohli dozvediet aj to, ze Colne riaditelstvo SR sidli v Bratislave a strnast colnych uradov posobi v stanovenom uzemnom obvode. Uzemny obvod Colneho uradu B. Bystrica zasahuje do okresov B. Bystrica, B. Stiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Prievidza, Zvolen, Zarnovica a Ziar nad Hronom.

Den Armady SR

Uz po stvrtykrat prislusnici ozbrojenych sil na Slovensku oslavovali 22. september ako Den Armady SR. Pripomenuli si 153. vyrocie prveho ozbrojeneho stretnutia slovenskych dobrovolnikov s rakusko-uhorskymi vojskami. Slovenski dobrovolnici v septembri 1948 vyjadrili pocit narodneho sebauvedomenia a odhodlanie bojovat za zaujmy a prava slovenskeho naroda.Tento boj muza proti muzovi vyhrali dobrovolnici, ktori k bezhlavemu uteku prinutili aj skupinu madarskych gardistov. Preto sa toto prve uspesne ozbrojene vystupenie slovenskeho dobrovolneho zboru pri Brezovej pod Bradlom stalo zakladom na vyhlasenie 22. septembra za Den armady SR.
Svoj Den armady oslavili aj prislusnici 3. mobilizacnej zakladne v Brezne, ktori na Den otvorenych dveri v piatok 21. septembra do kasarni pozvali deti breznianskych materskych a zakladnych skol a hosti. Rano na slavnostnom nastupe velitel zakladne precital rozkaz ministra obrany ku Dnu Armady SR, v ktorom zablahozelal vsetkym prislusnikom. Pocas predpoludnia si deti prezreli bojovu techniku a vojaci ich ponukli sladkostami. Pozvanie prijali aj ti, ktori s vojenskym utvarom spolupracuju a pomahaju pri plneni uloh. Najskor navstivili sien slavy a potom na nich na strelnici v Podkorenovej pripravili ukazky techniky a sutaz v strelbe z rucnych zbrani.