29. JUL 1998 Strana 2

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT

...

 

Vysokoskolske studium v Brezne pokracuje

Z celkoveho poctu 11 583 zaujemcov o studium na Slovenskej technickej univerzite bude v akademickom roku 1998/99 umoznene studovat 2550 studentom. Z tohto poctu bolo pre detasovane pracovisko Materialovotechnologickej fakulty vyclenenych 60 miest v Brezne (ide vylucne o denne studium).

Na studium sa prijimalo bez prijimacich skusok. Vyberove konanie bralo do uvahy vysledky pocas celeho studia v strednej skole, prospech v profilujucich predmetoch (matematika, fyzika), typ absolvovanej skusky a hodnotenia z roznych sutazi (olympiady a pod.).

Zapis do prveho rocnika sa uskutocni 26. augusta od 8. hodiny v Trnave.

Pre potencialnych studentov vysokej skoly usporiadame prostrednictvom katedier kurz matematiky a fyziky v termine 7. az 11. septembra v detasovanom pracovislu v Brezne.

Vyucovanie v nasledujucom akademickom roku zacina 21. septembra.

Tymto davame sirokej verejnosti a predovsetkym terajsim a buducim studentom okrem prazdninovych informacii aj tu najdolezitejsiu: vyucba v detasovanom pracovisku Materialovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Brezne pokracuje a perspektivne sa uvazuje aj o moznosti studia dalsich odborov.

Ing. Milan Kovacik, veduci detasovaneho pracoviska

 


 

Konto pomoci Ludia ludom

Uzemny spolok Slovenskeho Cerveneho kriza v Brezne oznamuje svojim clenom, miestnym spolkom SCK, ale aj vsetkym obcanom, ktori chcu prispiet financnou ciastkou, ze Slovensky Cerveny kriz na odstranenie nasledkov povodni zriadil konto pomoci Ludia ludom. Ucet je zriadeny vo VUB Bratislava, c.u. 35-8437-012/0200, variabilny symbol 91029. Slovensky Cerveny kriz je moralnou zarukou, ze peniaze vlozene na tento ucet, dostanu ti, ktori ich najviac potrebuju.

Letny tabor Markizy na Taloch

Dva tyzdne plne hier, sportu, vychadzok i oddychu prezilo styridsatstyri deti zamestnancov televizie Markiza v krasnom prostredi hotela ESPE na Taloch. Od 4. do 18. jula pod dozorom redaktora Lubomira Lazoveho a piatich veducich navstivili Jaskynu mrtvych netopierov, Bystriansku jaskynu, absolvovali nejednu turisticku vychadzku do okolitych hor, nechybali sportove hry, diskotety i taborak. V polovici pobytu ich navstivil aj generalny riaditel televizie Markiza Pavol Rusko. Urcite nezabudnu na budicek o pol druhej v noci a s nim suvisiacu rozluckovu noc plnu strasidiel. Vdaka vybornej organizacii boli spokojne nielen deti, ale aj zamestnanci hotela.

(vm)

Den otvorenych dveri

STK Brezno pozyva motoristov, ktori este nemaju platnu STK, v sobotu 1. augusta od 8.h na Den otvorenych dveri, kedy im bezplatne skontroluju brzdovu kvapalinu, ucinnost brzd, ovalitu, nesumernost, geometriu a nastavenie svetiel.

Mladez na Dumbieri

Osmy rocnik celoslovenskeho stretnutia Krestanskodemokratickej mladeze Dumbier 98 sa uskutocnil cez vikend 24. az 26. jula v stanovenom tabore v Myte pod Dumbierom. V piatok bol na programe zoznamovaci vecer, v sobotu vystup na Dumbier - po jeho absolvovani dobre padol gulas, dalej sa konala svata omsa a posedenie pri taboraku. V nedelu pred obedom svatu omsu celebroval d. p. Jan Krstitel Balaz. Medzi krestanskodemokraticku mladez zavitali Jan Carnogursky, Jan Langos, Milan Hort, Ivan Simko, Jan Sopko.

(mb)

Den SDK v Helpe

V nedelu 26. jula sa na futbalovom stadione v Helpe uskutocnil Den Slovenskej demokratickej koalicie. Program zacal sportovo-zabavnym popoludnim pre deti a prehliadkou folklornych suborov Horehronia. Vo futbalovom zapase sa stretli poslanci a kandidati na poslancov NR SR. Medzi nimi Jan Carnogursky, Frantisek Miklosko, Lubomir Harach, Vladimir Bajan, Miroslav Mikolasik a dalsi, s novinarmi. Pocas stretnutia vladla velmi dobra nalada, aj ked obcas sprchlo.

(jm)

Hovorime s veducou odboru epidemiologie Statneho zdravotneho ustavu Banska Bystrica MUDr. Mariou Avdicovou

o Su klieste nebezpecne pre cloveka aj v horehronskom regione, ak ano, cim?

- Kliesta ako prenasaca infekcnych ochoreni sklonujeme velmi casto v suvislosti s dvoma infekcnymi chorobami: Ide o kliestovy zapal mozgu a mozgovych blan a lymsku boreliozu. Pri kliestovej encefalitide (zapale mozgu) mozu virusy prejst do centralnej nervovej sustavy, kde poskodzuju nervove bunky. Tato choroba moze mat aj trvale nasledky, ako su obrna, chronicke bolesti hlavy, poruchy koncentracie, znizena vykonnost, depresie. Inkubacny cas pri tejto chorobe je sedem az strnast dni.

o A pokial ide o druhu chorobu - lymsku boreliozu?

- Ide o pomerne novu chorobu, ktora medzi ludmi nie je zatial dost znama. Toto ochorenie sa povinne hlasi len od roku 1987. Postihuje centralny nervovy system a klby, ktorych bolestivost, opuchy a znizena pohyblivost su na prvom mieste z neskorsich priznakov. Nasledky su, zial, velmi vazne a mozu viest k trvalej invalidite. Uz sme sa s takymi pripadmi stretli. Inkubacny cas moze byt dva tyzdne, mesiace az roky. Vcasna terapia pri oboch ochoreniach je velmi dolezita, lebo znizuje riziko tazkeho priebehu v dalsich fazach ochorenia.

o Aky byva klinicky obraz a cim sa vyznacuje?

- Pri lymskej borelioze rozlisujeme vcasne stadium ochorenia, kde mozu byt pritomne typicke kozne zmeny v mieste prisatia kliesta o jeden az dva tyzdne. Dalej sa moze pridruzit malatnost, zvysena teplota, bolesti hlavy, atd. O niekolko tyzdnov, mesiacov, az rokov sa moze ochorenie rozvinut do neskoreho stadia. Toto stadium ochorenia byva zvacsa sprevadzane neurologickymi alebo srdcovymi priznakmi, casto byvaju postihnute aj klby. Najucinnejsim opatrenim je vcasna terapia antibiotikami. Pri kliestovej encefalitide sa prve stadium choroby zacina najcastejsie o jeden az strnast dni po prisati kliesta. Jeho priebeh je podobny chripke. Po jednom az dvadsiatych dnoch, kedy je pacient takmer bez priznakov, moze nasledovat druhe stadium, ktoreho priebeh byva podstatne zavaznejsi, pretoze virusy po masivnom rozmnozeni mozu preniknut do centralnej nervovej sustavy, kde poskodzuju nervove bunky. Dostavaju sa silne bolesti hlavy, zvracanie, vysoke horucky, poruchy vedomia. Aktivita kliesta je najvyssia na jar, trochu mensia v lete a na jesen. A co sa tyka vyskytu ochoreni, prenasanych kliestom na Horehroni, na strednom Slovensku mame tri prirodne ohniska, t. z. ze klieste su vo vacsom percente infekcne. Okrem Povazskej Bystrice, ktorej okres povazujeme za endemicku oblast pre kliestovu encefalitidu, je to Rimavska Sobota a Teply vrch - Kurinec a Zvolen - priehrada Sekier. V tychto oblastiach su vhodne klimaticke podmienky pre drobnych hlodavcov. Horehronie do spominanych oblasti rozhodne nepatri. Neplati to vsak pre riziko vyskytu lymskej boreliozy, ktora je prakticky na celom Slovensku rovnaka.

o Panuje nazor, ze sa treba vyhybat lieskam, na ktorych je udajne najviac kliestov, zastancovia ineho zas tvrdia, ze najnebezpecnejsie su brezy...

- Klieste sa vyskytuju v roznych lokalitach lesa, pastvin, lesoparkov, zahrad, ale aj v oblasti rekreacnych vodnych ploch. Dodnes pretrvava nazor, ze klieste visia na stromoch a odtial padaju ci uz na zvierata alebo na ludi. Klieste sa vsak nachadzaju predovsetkym v trave a v nizkych krovinach. Su prichytene na steblach trav alebo na spodnej strane listov, takze ich nevidiet. Staci vsak zavadit o list a kliest sa prichyti na telo alebo odev. Odtial sa vysplhaju hore a najcastejsie sa prisavaju na tych miestach tela, ktore su ochlpene alebo hojne prekrvene alebo je tam teplo - jamky pod kolenami, podpazusie, u zien pod poprsim. Deti ho mali dokonca v ingivinach.

o Ako predist infekciam, ktore klieste prenasaju a tym aj riziku ochorenia?

- Pri miernom a vlhkom pocasi by sme mali v lese chodit po sirsich chodnikoch, nepohybovat sa v hustejsich porastoch a samozrejme, nelezat a neodpocivat vo vysokej trave. Dolezite je nosit primerany odev, ktory co najviac chrani ruky a nohy a vhodnu obuv. Po navrate domov je nevyhnutne dokladne prezriet cele telo, nielen uz spomenute inkriminovane casti. Ak po navrate domov zistime, ze sme si predsa len kliesta doniesli so sebou, prilozime na neho vatu namocenu v mydlovom roztoku, pokozku okolo kliesta natrieme jodisodom, alebo postriekame septonexom ci inym dezinfekcnym prostriedkom. Pinzetou tesne nad pokozkou zachytime kliesta a kyvavym pohybom (teda nie proti smeru hodinovych ruciciek) ho vytiahneme. Po vytiahnuti znovu miesto dokladne vydenzifikujeme. Zasadne nepouzivame oleje, pretoze tie brania preniknutiu dezinfekcneho pripravku, ktory ma zamedzit rozsireniu nakazy. Ak sa nam kliesta nepodari vytiahnut celeho, je potrebne navstivit lekara. V pripade, ze ostane v tele jeho hlavicka, je totiz nebezpecenstvo, ze sa infekcia bude sirit dalej. A posledna rada pre tych, ktori pracovne alebo sukromne musia navstivit miesta tzv. prirodnych ohnisk vyskytu kliestovej encefalitidy. Je k dispozicii ockovacia latka proti kliestovej encefalitide - velmi ucinna. Avsak s ockovanim je najlepsie zacat neskor v jeseni alebo zavcasu na jar, pretoze len dve davky chrania pred ochorenim a je tiez potrebne dostat davku tretiu, a to devat az dvanast mesiacov po druhej davke, aby nam takto navodena imunita vydrzala aspon tri roky. (r)



STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT