|
|
Maria Hribikova, studentka, Telgart:
- Viete co? Ja som z Telgartu a nemozem presne povedat, ktory kut sa mi paci viac alebo menej. Myslim si, ze cele Horehronie je velmi-velmi pekne a nechcela by som kategorizovat, co je najkrajsie a co najskaredsie.
Lena Vrabcova a Vladimir Hronec z Lomu nad Rimavicou:
- Najkrajsi je Lom nad Rimavicou, lebo odtial pochadzame. Najmenej sa nam paci Podbrezova, tam, kde su zeleziarme. Ale nepacia sa nam hlavne tie miesta, kde su Romovia. Aj Brezno ako mesto je pekne, paci sa nam, len akurat ti Romovia. Ale to je vsade, v kazdom meste Slovenska.
Ivana Popperova, predavacka, Michalova:
- Tak, co sa mi najviac paci? Za slobodna som zila v Pohronskej Polhore, do Michalovej som sa vydala, takze vacsinou sa mi pacia okolite hory. Co sa mi nepaci? Neviem, tazko povedat. Je to take priemerne.
Katarina Goceliakova, lesna robotnicka, Cierny Balog:
- Pochadzame z Polhory, ale byvame v Balogu. Mne sa najviac paci Cierny Balog, hlavne preto, ze je tam zeleznicka, vela opravuju, zastavky prerabaju na modernejsie. Je tam pekne, aj vela turistov. A co sa mi nepaci? Myslim si, ze teraz je to uz lepsie.
Lucia Potkanyova, studentka, Brezno:
- Najkrajsi kut je urcite Dumbier, lebo mam rada hory a asi aj vela ludi, co tu ziju. A najskaredsi kut? Snad tie smetiska, skryte skladky, ktore ludia narobia v okoli. Za hocijakym domom najdete malu skladku. Keby to ludia upratali, hned by to bolo krajsie. A konkretne miesto? Takto narychlo neviem, fakt.
(ria, ng)
Pat peknych dni |
Pat peknych dni, aj napriek tomu, ze nebolo prave letne pocasie, sme prezili v putovnom tabore od 6. do 10. jula. Tento "putak" zorganizoval SK pod vedenim pani vychovavatelky Havasovej.
Prvy den: Muranska planina nas privitala obrovskou rozkvitnutou lukou, ovencenou kopcami a skaliskami. Isli sme na zrucaniny Muranskeho hradu. Skoda, ze bolo oblacno, ale aj tak sme mali dobry vyhlad na jeho krasne okolie. Po oddychu sme isli k chovnej stanici koni. Mohli sme chovat kobyly, ale aj zriebatka, ktore sa pasli volne na luke. Na Muranskej planine objavite viac druhov zakonom chranenych rastlin a zivocichov.
Druhy den: Nasim cielom bola Demanovska dolina. Po upravenom chodniku sme vystupili k Demanovskej jaskyni Slobody. Jej prehliadka trvala hodinu. Mali sme malo casu pokochat sa krasami podzemia a fantastickymi vytvormi Demanovky. Cestou domov sme sa zastavili v Liptovskom Mikulasi v Tescu.
Treti den: Na nasu velku radost a spokojnost sme sa isli kupat. V prijemnej a cistej vode krytej plavarne v Lucenci sme sa vyblaznili, zaplavali si, boli sme aj v saune. Ani sme nezbadali, ze vonku je chladno a fuka studeny vietor.
Stvrty den: Na tento den veru viac deti tak rychlo nezabudne. Aj ked fukal studeny vietor, vsetci sme sa tesili na jazdu na ozajstnych velkych jazdeckych konoch. Neprekazalo nam, ze sme museli cakat. Kazdeho kona viedol za uzdu jeden dospely po celej trase, takze sme sa citili bezpecne. Niektorym sa to tak pacilo, ze sa povozili viackrat. V prijemnom prostredi restauracie na farme Pony na Suchom vrchu sme sa zohriali, najedli a... hura! Rovno do krytej plavarne v Banskej Bystrici. Vykupali sme sa, zaplavali, bolo veselo.
Piaty den: Celou cestou na Liptov prsalo. Splni sa nam nase ocakavanie, alebo nie? V Polovnickom muzeu sme videli vypchaniny a kozusiny zvierat, vtakov, ryb, ktore ziju v tomto regione. V priestoroch boli exponaty roznych pomocok, ktore vyuzivali pri love a praci obyvatelia Liptova v minulosti. Termalne kupalisko nas privitalo oparom nad bazenmi. V tepluckej vode sme veru necitili vonkajsi chlad. Chcem sa podakovat aj za ostatne deti za to, ze sme spoznali dalsi kusok stredneho Slovenska, pani vychovavatelke Havasovej, Katreniakovej, Kubekovej, Broosovej a ujovi soferovi Rusnakovi, ktori nas bezpecne sprevadzali na vyletoch a dopravili nas zdravych domov.
Ivana Broosova, ziacka ZS Mazornikovo
Pomozu Horehronci horehronskej veci?
Opat sa nam ozval nas "internetovy" citatel Pavol Datko z dalekej Kanady. Z jeho listu vyberame:
Mili priatelia v redakcii, prijmite slovensko-horehronske pozdravy z Kanady. Rad sa na internete dozviem, co je u nas nove. Odoberam aj mesacnik Balocan z mojho rodneho Cierneho Balogu. Zaujimam sa o dianie na nasom krasnom Slovensku. S tym krasnym to neprehanam. Som svetobeznik, sem-tam sa obzerame po svete a zial nevazime si to, co nam ini zavidia - Slovensko ako perlu Europy. Aj Horehronie mi priblizuje vas zivot v tom nadhernom kraji Slovenska. Dobre spravy tesia, tie smutne su nakoniec vsade vo svete rovnake, kriminalita, drogy, kradeze atd. Verte si! Slovaci vedia pracovat, aj vase festivaly, subory su toho dokazom. Chranite, ozivujete dedicstvo otcov. Ochranujete tu neopakovatelnu krasu, v ktorej zijete - prirodu.
Viem, ze su aj dolezite zivotne veci (zdravotnictvo, skolstvo a pod.), ale pisem aj vam podobne ako roznym redakciam, instituciam, kompetentnym ludom o zachovani Ciernohronskej zeleznice v Ciernom Balogu. Tento poklad Horehronia, dokaz pracovitosti ludu, treba zachranit pre dalsie generacie. Poznam problemy s CHZ. Sam som hladal a hladam sponzorov. Zaslal som, co sa mi len dalo a robim zbierku medzi priatelmi. Ako pisem, aj z malych sum sa da pomoct, ked je vola a ochota. Sam som bol prekvapeny, ked som sa docital, ze radovi obcania len v Balogu vyzbierali pri potope uctyhodnu sumu. Poznam mentalitu Horehroncov. K dobrej veci sa vedia postavit bez velkych slov.
Vazena redakcia, obratte sa este raz v mojom mene na citatelov. Verim, ze Horehronci su si vedomi, ze CHZ nie je len lokalna zalezitost. Aj malymi sumami sa da vela spravit. Verte mi. Generacie nam budu vdacne. Mam pri sebe plagat CHZ. Rozmyslam, ako pomoct. A tak som sa rozhodol napisat vam. Vase noviny sa mi pacia, a tak cez internet mate aj tu skalneho citatela, ktory sa hlasi k vam, tesi sa z vasich uspechov, hoci ho trapia tazkosti zeleznicky.
Mili Horehronci, nech sa vam praca dari, nech vam je Boh napomocny.
My dodavame, ze vyzvy na zachranu
Ciernohronskej zeleznicky sme zverejnili niekolkokrat. Pripadnym
dalsim zaujemcom oznamujeme, ze financne prispevky do
celonarodnej zbierky na zachranu a obnovu Ciernohronskej
zeleznice mozete posielat bankovymi poukazkami typu A alebo
prevodom z uctu na osobny ucet. Cislo uctu je 0065250-449/0900 s
nazvom Mikroregion Cierny Hron a je vedeny v Slovenskej
sporitelni, a. s., pobocka Brezno.
Podakovanie Touto cestou chcem podakovat prislusnikom Obvodneho oddelenia Policajneho zboru v Brezne, nadstrazmajstrom Milosovi Kvietkovi, Jozefovi Sitarcikovi a ostatnym clenom Policajneho zboru, za urychlenu a nezistnu pomoc pri incidente, ktory sa mi prihodil 19. jula v skorych rannych hodinach. Zelam im vela osobnych a pracovnych uspechov pri rieseni a odhalovani trestnych cinov, ktore na nas obcanov cihaju kazdym dnom a kazdou minutou. Este raz vam dakujem. L. S., Brezno
|
