HOREHRONIE NEWS

Hlboke lesy na Horehroni dobyvali taziari rud zlata, striebra, medi a zeleza. Taziari, postupujuci od Liptovskej strany z Boce, ktora je take stare banske mestecko ako Stiavnica a Kremnica, cez kopce Nizkych Tatier na juh, sa dostavali do uzlabiny bacusskeho potoka - na Hutky, kde pravdepodobne vznikla osada Wazych (Bacuch) v roku 1274, ako to uvadza Kechelman v Das alter und die Schicksale des ungerischen Bergbaues.

Bocianske bane sa v historickych dokumentoch vyskytuju v roku 1276, kde ich dostal ako leno sluzobnik krala Belu IV. - Comes (zupan) Bogomir, ktoreho zakladom dochodkov bolo banictvo. Na jeho ziadost kral Ladislav IV. nariadil vysadnou listinou pravo ryzovania zlata, ktore sa tiez vyskytovalo v oblasti Lenivej (odvodene od lena), Vrchbanoch (odvodene od vrchu bani), kde su stopy starych bani (gorce), tiez v potokoch Makova a Bacussky, kde sa zlato ryzovalo.

Skuseni banici, ktori pochadzali z Tyrolska (zachovane su priezviska Grüber, Schwantner, Nickel a.i.) sa priclenili k Slovanom, objavili aj rudy inych kovov. Na tavbu rud v primitivnych hutach bolo treba vela dreva, ktoreho bolo dostatok. Vytazene priestory sa zacali klcovat, cim vznikli priestory na pestovanie plodin, pasenie koz, oviec, krav. Pracovna cinnost sa rozsirila o drevorubacov, pastierov, kovacov, palicov vapna a dreveneho uhlia, sami si dorabali drevo na rozlicne stavby, pridruzili sa povoznici, rozvijal sa obchod s kovmi, drevom, dobytkom. Taziari si postupne vyhladavali lepsie miesto na byvanie "Medzi potockami" zalozili osadu, ziskavali podu, ktora sa nachadzala na breznianskom uzemi a rozsirili ju az po bacussky potok. Koncom XIV. storocia badat v banictve ochabnutie. Ozivil ho prikaz krala Zigmunda (1393 - 1437) vydany v roku 1405 komorskemu grofovi, aby sa znovu obnovila tazba, otvarali sa nove bane, ale nemal uspech, lebo bane boli vytazene a zakopane. Situacia banictva a hutnictva, ktoru v roku 1546 prevzala kralovska komora do vlastnej rezie, riesila dopravu dreva a uhlia pre tovarne a huty okolo Banskej Bystrice - Stare hory, Spania dolina, Slovenska Lupca a ine z Horehronia. Najschodnejsia bola vodna doprava, s ktorou neboli skusenosti. Drevene hate na bacusskom potoku a v Kamenistej zvane "Frudle" - drevosplavy, neraz zobral prival vody (rok 1692), ktora naviac zaplavila breznianske polia. Banska komora casto dostavala staznosti. V roku 1858 predlozila Rakusku ziadost na vystavbu Klausse (priehrada) v Bacuchu a Kamenistej. V roku 1860 lesny urad v Brezne predlozil rozpocty a stavebne plany na vodne klausse. Koncept spisu Riaditelstva bani, lesov a majetkov v B. Stiavnici z 11. januara, ktorym posielaju Generalnemu riaditelstvu statnych nehnutelnosti vo Viedni predbezny rozpocet a plany Lesneho uradu v Brezne na vystavbu hate v udoli Bacucha. Okrem ineho v nom uvadzaju, ze zo spravy LUBr. 92/1860 a z protokolu z 31. 5. 1860 vyplyva, ze vystavba Bacusskej hate je nevyhnutne nutna na splavovanie dreva pre ucely manipulacie, najma pre zelezne hamre (zeleziarne), ale aj pre vlastne manipulacne potreby, k plaveniu stavebneho dreva i predaj sukromnikom. Slubuju vyznamne zvysenie vynosu z lesa jednak usporou dopravnych nakladov (rocne 35 - 40 000 siah dreva, ktore sa pri nedostatku vody nemoze plavit, ale dopravovat po osi - kolko siah, tolko guldenov), ako aj zabezpecenim plavenia stavebneho dreva po Hrone - pre udrzanie a rozsirenie i momentalne velkeho a vyhodneho obchodu so stavebnym a uzitkovym drevom. Bez tejto hate by nebolo mozne docielit pokrok v lesnom hospodarstve a zvysenie vynosov z lesa, ktorych su tunajsie lesy schopne a je to aj velmi ziaduce (4000 - 6000 siah sa bez Bacucha neda docielit...). Teraz sa plavi len pri stupajucej, casto skodlivej vysokej vode za velmi kratky cas, nehladiac na to, ze ucinkom projektovanej hate sa zlepsi plavenie stavebneho dreva aj v obvode Lesnych uradov v B. Bystrici, Zvolene, B. Stiavnici. Riaditelstvo ziada teda o laskave povolenie vystavby hate v Bacuchu s preliminovanym rozpoctom 12 770 guldenov, a to o to naliehavejsie, ze tieto naklady sa horeuvedenymi usporami za par rokov navratia. V preliminari stavieb na rok 1864 sa na vystavbu hati v obvode LUBr. planovalo a doposial sa nepouzilo 19 100 florenov, v roku 1865 bolo planovane dalsich 3300 florenov, teda celkovo na rok 1865 stoji k dispozicii na stavbu hati 22 400 florenov. Z tejto sumy pripada na Bacuch 9800 fl. Na rok 1866 sa planuje 8000 fl. a v priebehu tychto dvoch rokov (ak sa nevyskytnu mimoriadne prekazky) sa aj dokoncia. Nakoniec riaditelstvo este uctivo ziada, aby Generalne riaditelstvo... dalo preverit ucelnost (vhodnost) stavby a potrebnu pevnost hradze navrhovaneho systemu bacusskej hate, (ktory je tu novy a praktickymi skusenostami este neodskusany) preverit osvedcenemu odbornikovi. So stavebnym majstrom Kaspertzom hladali miesta na stavbu, zaroven ziadali ministerstvo financii, aby z Pribrami povolalo Karla Deckera, stavebneho inziniera, ktory odchadzal na studijnu cestu velkych stavieb do Alp (Riaditelstvo v zeleziarni Eisenerzi).

List inziniera Karola Deckera (Stavebny urad pri RBLM v B. Stiavnici) c. 16/D.B. z 11.2.1862. Predklada navrh stavby planovanych hlavnych hati v udoli Bacucha a Kamenistej. Tato uloha mu bola zadana nariadenim RBLM c. 5573 z 28. 6. 1860. Pretoze moznost realizacie stavby v udoli Kamenistej bola zavisla od prave teraz realizovanej vystavby cesty cez toto udolie, mohol vyuzit cas od prikazu k dokladnemu prerokovaniu (priprave) stavbe hati bez toho, aby oneskorenym navrhom vznikol nejaky handicap. Predkladatel spravy je plne presvedceny, ze obe tieto hradze sposoby konstrukcie, ktore vznikli z viacerych (opravovanych) navrhov a nekopiruju jednoducho uz inu existujucu stavbu, sa ich jednoduchostou, pevnostou a pomernou lacnotou musia presadit. Co sa tyka blizsieho objasnenia, dovoluje si podpisany upozornit tiez na podrobne vysvetlujuce projekty. Penazne naklady na Bacussku hradzu s drevenou celnou stenou a murovanym kamennym pilierom cinia 12 430 fl., naklady na hradzu v udoli Kamenistej, ktore su temer uplne stavbou z kamena predstavuju 37 900 fl. V roku 1863 na stavbu vodneho Klausse - Tajchu (v arabstine - studna) bola vyclenena suma 10 000 florenov. Karol Decker pri sluzobnej ceste na Sliac vo februari 1862 prechladol. Hladal lekarsku pomoc vo Viedni, kde od polovide juna bol priputany na lozko a 15. marca 1863 zomrel vo veku 35 rokov (nar. 4. 8. 1828). Tajch bol dokonceny v roku 1896.

V sucasnosti Maticna mlad v ramci Ekotabora 1998 zacala cistit naplavnu cast tajchu pre spristupnenie mechanizmov na statiku a geologicke prace, ktore su nevynutne na pripravu projektov a stavebne povolenie. Samotnou rekonstrukciou technicko - kulturnej pamiatky sa v Bacuchu pristupuje k dalsej etape rozvojovych programov obce.

Po jarnom vyhnani krav, jahniat, oviec, husi a prasiec nasledovalo odvedenie mladeho dobytka a volov na hole do Kumstovej, do Riavky a neskorsie na Mesiacik a Babu. Dobytok na hole odviedli len koncom maja, ked uz bola pasa aj na nizsie polozenych holiach. Len okolo Jana sa presunuli pastieri s dobytkom a do vysie polozenych holnych pastvin. Najprv museli gazdovia pred odvedenim dobytka postavit pre pastierov z ceciny kolibu a pre zvierata valovce na sol a vycistit alebo opravit valovy na vodu. Ked tam uz boli niekolko tyzdnov, vzdy sa dohodla skupinka gazdov, ktori pojdu zaniest sol do valova pre dobytok. Pri tejto prilezitosti vzdy zobrali pre pastierov od ich manzeliek aj cistu bielizen a nejaku poziven (urobenu zaprazku, mrvenicku, bryndzu, mlieko, zemiaky, atd.), ak na hole nesli manzelky s tyzdnovkou. Tam sa vybrali vzdy popoludni a dosli zvycajne na Bystru, kde prenocovali v Kopencoch alebo niekde v nejakej kolibe, alebo u horara na Taloch na sope. Samozrejme, ze okrem soli niesli na "pokusenie" a zahryznutie nielen pre seba, ale aj pre pastierov. Rano za rosy vyrazili chodnikom smerov od Talov hore na Babu a Mesiacik. Prisli prave v case obednajsej prestavky, ked dobytok bol na sladle (vyhradeny areal v uzlabine chranenej od vetrov). Tam si kazdy mohol obzriet svoje dobytca, pohladkat ho a usudit, ci za ten cas co je na holi pribralo. Voly sa pasli zvlast a tam sa vybrala ina skupina. Po prehliadke isli gazdovia ku kolibe a tam sa patricne pouctili, odovzdali pastierom solove a sol pre dobytok ulozili do valovcov, aby mohol statok lizat. Ked sa gazdovia vybrali uz niekedy v polovici augusta, nazbierali do lubenych kosov aj cucoriedky, do kandliciek malin a na Kozich chrbtoch nazbierali plucnika (vyzera to ako lisajnik), ktory je osvedcenym liekom pre prieduskarov a astmatikov. Potom sa pobrali tou cestou, ktorou prisli, spat do svojich domovov. Gazdovia, ktori mali na holi voly, isli z hole po 15. auguste, odtial zobrat, lebo sa zacalo so zvazanim sena z kop, ktore boli porobene okolo dediny. S kopami sa odvazala zaroven aj mladza. Kopy sa robili z opatrnosti, aby ked nahodou vypukne poziar, bola zachranena poziven pre dobytok. Zaroven sa zvaza aj obilie, ktore je poskladane v "kusoch", ktore davaju do hospodarskych stavisk nad humno a potom ho zlozia dole, az ked bude mlatba cepanie. Teraz sa uz na holiach nepasie ziaden dobytok, len v Kopcovej sa pasu ovce, pretoze druzstevne kravy sa pasu len okolo dediny. Je ich aj tak ovela menej asi dvesto a asi sto jalovic. Este v roku 1960 ked bol sukromny sektor, v Bravacove bolo 660 kusov rozneho statku a vyse tisic oviec.

Vzacna mapa

Na buduci rok si Helpa pripomenie 450. vyrocie najstarsej zachovanej pisomnej zmienky. Na oficialnych mapach sa objavuje Helpa az ovela neskor. Prve vojenske mapovanie nasho regionu sa uskutocnilo v rokoch 1782 - 84 v mierke 1:28 000 a Helpa spolu s Pohorelou je zobrazena na mapovom liste c. XVIII - 7. Tato mapa je sucastou mapoveho diela, ktore na podnet panovnika uskutocnil C. a k. vojensky zemepisny ustav. V Slovenskom narodnom archive v Bratislave sa nachadza najstarsia zachovana mapa v ciernobielych fotografickych kopiach. Jej farebne rukopisne originaly su ulozene v Kriegsarchive vo Viedni Stiftgasse nr. 2.

Mgr. Jozef Pupis