Ivan Medved, podnikatel, Cierny Balog:

- Najradsej mam zimu, pretoze rad lyzujem. Zima je pekna, ked je vela snehu. Jesen sa mi nepaci, za to ze je mokro, sychravo, dazdivo.

Renata Hrickova, robotnicka, Brezno:

- Asi vsetky. Paci sa mi aj jesen, leto je pekne, je to take moje obdobie. Narodila som sa v letnom znameni, asi aj energiu cerpam zo slnka. Vsetky rocne obdobia, ked su take, ake maju byt, su pekne. Ked nie su povodne a ine prirodne katastrofy.

Katarina Vlckova, dochodkyna, Michalova:

- Jesen je najkrajsia. Hyri vsetkymi farbami. Aj jar je pekna, ale jesen ma svoje caro. Radost je pozriet sa do spajzy plnej urody. Jesen je vdacna, odzrkadli sa, co sme robili cele leto.

Peter Rajec, student, Valaska:

- Vsetky su niecim zaujimave. Najradsej mam jesen a zimu. Aj jar je pekna, vsetko sa zelena, na jesen je sice vsetko pochmurne. Zimu mam rad pre zimne sporty. Ostatne zimy boli o nicom, snad tohtorocna...

Zuzana Olsiakova, nezamestnana, Podbrezova:

- Najrasej mam leto, lebo mam rada vodu a hlavne more. Neda sa povedat, ze niektore obdobie by som nemala rada. Rada mam aj zimu, pretoze sa rada lyzujem. Kazde ma daco do seba.

(ria, ng)

Chceme mat svoje mesto pekne, ciste, atraktivne

V poslednom obdobi mesto Brezno skrasnelo

Paci sa mi

Z namestia zmizla totalitna tribuna, nahradil ju dreveny stupienok. Stred namestia, ktore nedavno bolo parkoviskom aut, sa zmenil na pesiu zonu obkolesenu nadobami pestrych kvetov. V tomto priestore sa nachadzaju lavicky, na ktorych si mozeme posediet, oddychnut, vypocut a vzhliadnut kulturny program, ktory obcas na stupienku byva. Kazdu hodinu sa ozyva z veze dvojminutovka ludovej hudby. Vdaka vkusu stavebnych firiem obnovil sa vonkajsi vzhlad niektorych budov ako je Slovenska kuria, okresnu urad, evanjelicka fara, Zlata Nymfa, mestske kulturne stredisko, obchodny dom, Slovenska sporitelna a banka Slovakia. Za tieto uspechy dakujeme poslednemu vedeniu mestskej samospravy a ostatnym, ktori sa zasluzili o krasu nasho mesta.

Nepaci sa mi

Otvorena brana do rimskokatolickeho farskeho rozkopaneho dvora. Rozbita brana, spinavy pitvor do Cafe gallery restaurant Europa. Hned vedla nej stoji nevkusny kut pre zabavu u Bomburu. Vedla banky Slovakia niekolko rokov nedokoncena oprava domu, na poschodi nie su okna. Niektore lavice na namesti su uz doskriabane, popisane. Vela psov beha pustenych, ale majitelia ich vodia po namesti, zneprijemnuju ludom pobyt v meste. Kulturne ochrany a udrziavanie zelene a estetiky mesta je na nizkej urovni niektorych z nas.

Navrhujem

Presvedcit a odporucit sukromnikom, firmam obnovu fasad domov, vymenu starych bran. Na jar dat do prevadzky fontanu pri muzeu. Odporucit sukromnikom i firmam na oknach prveho poschodia domov vysadit muskaty. V letnych mesiacoh zabezpecit castejsie vystupovania folklornych suborov, dychoviek a pod.

Stanislav Balla

Vazena redakcia

Uz vlani som pisala do Horehronia o priestranstve pred predajnou na Ulici Frana Krala v Brezne. Neviem, na koho pokyn priestranstvo vysypali hrubym strkom a tym to haslo. Strk auta vyfukali do stran, a situacia je horsia, nez bola, pretoze teraz aj ten uzucky chodnik krajom je tazko schodny. Nohy sa do strku velmi zabaraju, chodza je neista, zvlast starsim, ktori su pohybovo postihnuti, sa chodi zle. Tohto leta malo prsalo, takze sme chodili zasa len cez tu roklu. Vsetky predajne v Brezne maju priestranstvo pekne vyrovnane, vyplanirovane, zaliate asfaltom, iba tato predajna nie. Neviem preco. Ci je tak vela, co chceme? Pani Jaroslava je udajne zodpovedna iba za jeden meter od budovy, ale ani ten meter nie je upraveny.

No to nie je vsetko, co nas trapi a strpcuje nam zivot. Ved my obyvatelia sidliska mame pocit, ako by sme neboli obcanmi mesta Brezna. Prv sme mali na sidlisku (nad kotolnou) okrem potravin zeleziarstvo, kuchynku, elektro, predaj textilu (metrovy, bytovy, kusovy), galanterku, teraz nic. Zavse si zeny na ulici zaspominaju, ako to len bolo dobre. V Skalke bola cistiaren (zberna), kvetinarstvo, kadernictvo, obuv, zlatnictvo, vkus, poistovna, teraz nic. Zato pre vycap sa aj v schatralej Skalke miesto naslo, hoci ak sa nemylim, pocnuc stanicou je to na tom kratkom useku stvrty vycap. Okrem toho flaskove pivo dostat v kazdych potravinach, aj v zelovoci. No nielen pivom je zivy clovek. Zatial co vsetko ostatne nam chyba a za kazdou malickostou, ci je to ziarovka, baterka, gombik, nite na sitie, hackovanie, vysivanie a ine, musime chodit do mesta. Starsi obcania pod 70 rokov, tiez uz nie celkom zdravi, maju to peso pridaleko, autobusom pridraho. A co ak este za hocijakou malickostou musia ist aj viackrat a este nie vzdy dostanu, co potrebuju? Ako je mozne, ze v galanterke nemaju taky bezny artikel, ktory by mali mat aspon v styroch zakladnych farbach? Bola som v nemocnici, spolupacientka si chcela dlhy cas kratit hackovanim, jej dcera v celom Brezne nedostala kupit biely kordonet c. 60. A tak je to s mnohymi vecami. Casto si musime dat kupit beznu malickost v Banskej Bystrici, ak nemame niekoho znameho, co tam nahodou ide. V meste je plno vselijakych butikov od vymyslu, ale co bezne k zivotu potrebujeme nedostat. V meste sa kadeco vylepsilo, upravilo aj skraslilo, otvorili aj mliecny bar, len na sidlisku nic. Aj tu by sme potrebovali nejake bistro, desiatove polievky, palacinky, harulu, zakusky a ine, tiez nejake miesto, kde by si starsi obcania zasli trebars na posedenie, ale toho sa uz asi nedozijeme. Dufali sme, ze aj na nas starych na sidlisku bude mesto trochu pamatat, no roky utekaju a nic sa nedeje. Neviem, ci tento moj list, najde nejaku odozvu, no ja sa uz napravy sotva dozijem

Elza Chomova

Koncom augusta sme boli na pozvanie primatora Ing. Vladimira Fasku na podujati - Palo Kanis a jeho 13 priatelov v Dome kultury v Brezne. Mali sme pekny kulturny zazitok. Pavol Kanis daroval detom dva horske bicykle. V kratkom rozhovore sa pytal, z coho mame u nas v detskom domove radost. Samozrejme, ze najvacsiu radost mame z nasich deti, malych aj velkych - mame dve vysokoskolacky. Chcem vsak tuto moju odpoved doplnit. Mame velku radost z ludi v meste, ktori nas maju radi, pomahaju nam a neberu nas ako pritaz spolocnosti. Je ich vela, a to nas velmi tesi. Dakujeme im.

Na otazku, co nas trapi som hovorila o nasich problemoch s financiami. Byvame v starsej budove, ktora nevyhnutne potrebuje opravu a malovanie. Ustredne kurenie mame na pevne palivo. Na teplu vodu si deti kuria do peci s valcami. Sme vlastne jedina kotolna na pevne palivo v meste. Ludia, ktori byvaju v blizkosti domova, sa velmi na nas stazuju. Znecistujeme zivotne prostredie. V blizkosti domova je rozvod plynu, mohli by sme prejst na vykurovanie plynom. Nas domov je umiestneny pri hlavnej ceste. Vandali nam velmi casto rozbijaju okna, cim velmi ohrozuju bezpecnost deti. Zasklievanie je tiet velmi nakladne. Treba urobit vonkajsie okenne zaluzie. Toto su nase najnaliehavejsie problemy, ktore nas trapia, ale na ktore nemame zial ziadne financie. Aj touto cestou vas prosime o pomoc.

Po podujati v dome kultury sa nam prihlasil jeden dobry priatel, Jan Bosansky, ktory nam ponukol sluzby svojim autom. Ponuku sme hned vyuzili. Boli sme v Topolciankach na akcii detskych domovov a v Bratislave. Urobil nam pekny vylet, sme mu za to velmi povdacny. Benzin vsak musime znovu uhradit sponzorsky.

Este raz dakujeme za vsetko, za akukolvek pomoc, mile slovo, vsetkym dobrym ludom v meste. Ak by nam chcel niekto financne pomoct, toto je nas darovaci ucet: 35 - 82120312/0720, banka: NBS pobocka Banska Bystrica.

Drahomira Laslavikova,

riaditelka Detskeho domova v Brezne