Zozali velky divacky uspech

V dnoch 28. augusta az 4. septembra absolvoval Spevacky zbor mesta Brezna zahranicny zajazd do Rumunska. V ramci podujatia Velvyslanci priatelstva vystupoval tu ako hostujuci kolektiv na Narodnom festivale spevackych zborov Milujeme nasu krajinu v meste Buzau, ktoreho hlavnym organizatorom bola Narodna asociacia domov kultury odborov v Rumunsku.

Okrem koncertov v tomto meste ucinkoval i v skolskom tabore Polana Pinului, v katedrale Ciolanu a v Dome kultury odborov v ciernomorskom pristavnom meste Constanta.

Na zaver zajazdu v Rumunsku navstivil zbor pohranicne mestecko Nadlak, kde zije mnoho nasich rodakov. Prehliadli si tu priestory J. G. Tajovskeho, ktore je dnes jedinym svojho druhu v Rumunsku a z jeho radov vyrastli cele generacie pedagogov, spisovatelov, lekarov a inzinierov. Tu clenovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne odovzdali patsto knih v slovenskom jazyku pre obyvatelov, hlavne studentov tohto mestecka. Tento akt sa uskutocnil v ramci Svetoveho roka Slovakov. Zbor pod taktovkou Doc. Dr. Milana Pazurika, CSc. ucinkoval v tamojsom slovenskom evanjelickom kostole, ktory bol obnoveny v roku 1989 a v zakladnej skole, kde zozal velky divacky uspech najma starsich obyvatelov Nadlaku.

Po vystupeniach sa uskutocnilo spolocenske stretnutie, ktore zorganizoval Demokraticky zvaz Slovakov a Cechov v Rumunsku, na ktorom boli okrem inych pritomni prof. Elena Kmetova - podpredsednicka tohto zvazu, Mgr. Pavel Hlasnik - predseda MO DZSCR, prof. Pavel Husarik - riaditel lycea J. G. Tajovskeho v Nadlaku.

Daniel Rakyta

Snimka: autor

Plot vykricnikom

Zhodneme sa na tom, ze to co sa nam v mnohych dedinach a mesteckach Slovenska nepaci, su ploty pred rodinnymi domami, ploty velke, ocelove, nedobytne. Mnohi majitelia domov si neuvedomuju, ze su ich druhou tvarou. Ploty rozoduju o celkovom vyraze rodinneho domu. Su jeho ozdobou alebo vykricnikom nevkusu. Ploty su sucastou architektury novych ulic vidieka. Ploty su vizitkou kulturnosti obci.

Vyznam a poslanie plotov rozdeluje Europu na krajiny dobrych a zlych susedov. Vysoky plot vyjadruje nedoveru majitela domu voci ostatnym, chrani jeho majetok. Vysoke ploty su znamenim pocitu nebezpecia, su murmi hradu domova, sukromia. Mame na mysli najma istou mierou vsadepritomne vysoke ocelovo-plechove brany, chladne, odpudive, nevzhladne. Su zlym znakom nasho vidieka.

Pri cestach po svete nas ocaruva ulica bez prednych plotov, predzahradiek. Ulica tak ziari privetivostou a vzajomnou doverou, je to ulica dobrych ludi. Obnova vidieka nastoluje ulohu najst silu a rozhodnutie pozriet sa na svoj plot ocami vyspelej Europy, zmenit sa, najst lepsi sposob spolunazivania. Vidiek je povolany svoju samospravnu spolupatricnost reprezentovat humannejsim sposobom, ulica na dedine ako prejav zivota jednej rodiny.

Ploty su v mnohych dedinach nevyhnutnostou, vtedy maju byt ich ozdobou. Ich pekny vzhlad a ludsky prejav urcuje ich mala vyska, priehladnost. Najvhodnejsim materialom je drevo ako vypln nosnej konstrukcie. Najkrajsie su ploty zive alebo kombinovane - kvety medzi drevenymi latkami, plot nosicom kvetinovej vyzdoby pred domom. Ploty na Slovensku sa stali zvykom ci novodobou tradiciou. Ohranicuju pozemky, su pocitom majetnosti a sebavedomia. Plotom je urcene byt sucastou parkovej upravy ulice, ktora spoji sukromnu a verejnu zelen. Odborny navrh architektonicko-zahradnickej regulacie priedomi - plotov nema odstranit istu mieru ich roznorodosti. Predmetom regulacie je urcit zjednocujuce zavazne pravidla ich vyrazu, pritom budu lacnejsie a jednoduchsie, pritom krajsie. Pekny plot pred domom nie je len vec jeho majitela, na ulici patri vsetkym, vsetkych sprevadza, vsetkym je na ociach, je opravnene spolocnym problemom samospravy obce. Vyzvou je, ci stale drahsia vyzdoba udrzby ocelovych plotov, narocne rozhodovanie sa o modrej ci cervenej farbe nateru nie je postupne vhodne nahradit novym plotom. Je to vyzva na nove predsavzatie, bude to prispevok obcana na oltar krajsieho vidieka.

Ploty sa stavaju skuskou nasich samosprav - vediet dospiet k dohode o postupnej rekonstrukcii plotov v dedine, na jednotlivych uliciach a podla odborne prijatych architektonickych regulativov. Regulativy budu vzorom a podnetom noveho vkusu a tiez impulzom novej kulturnej sebarealizacie obcana vidieka. Pekny plot vidieckeho vzoru sa tak stane dokazom obcianskej dohody a kulturnej vyspelosti kazdej dediny ci mestecka.

Prof. Michal Sarafin

Letna skola pre rozvoj vidieka v mikroregione Muranska planina

V dnoch od 6. do 14. septembra sa uskutocnil v poradi uz stvrty rocnik Letnej skoly pre rozvoj vidieka. Jej posobiskom sa tentokrat stal mikroregion Muranska planina. Jedenast studentov architektury, ekonomie, enviromentalistiky agronomie a regionalneho rozvoja sa pocas svojho tyzdenneho pobytu stretavalo s predstavitelmi obci Michalova, Pohronska Polhora, Muran a mesta Tisovec. Na stretnutiach ziskali prehlad o prednostiach i nedostatkoch mikreregionu v oblasti turistiky a cestovneho ruchu. Obce im poskytli vsetok dostupny material potrebny pre ich pracu. Vyslednym produktom ich tyzdenneho snazenia su navrhy na upravu jazdeckeho arealu v Muranskej Dlhej Luke, uprava a zachrana Muranskeho hradu, navrhy na rekonstrukciu terajsej turistickej ubytovne v Pohronskej Polhore jeho prebudovanim na penzion pre rodiny s detmi, ako aj upravu obchodneho centra v Michalovej. Strnasteho septembra sa stretli vsetci ucastnici Letnej skoly pre rozvoj vidieka (studenti i ich pedagogicki veduci) s predstavitelmi samosprav mikroregionu Muranska planina, s pracovnikmi Zdruzenia pre rozvoj vidieka a s pracovnikmi Narodneho parku Muranska planina v Mestskom kulturnom stredisku v Tisovci na zhodnocujucom zaverecnom posedeni, kde aj prezentovali svoje prace. Studenti splnili ocakavania zastupcov mikroregionu, ba v mnohych pripadoch ich aj predstihli. Vystava ich prac poputuje do jednotlivych obci mikroregionu a budu sa moct s nou oboznamit aj obcania.

Mile stretnutie, ktore sme s ucastnikmi Letnej skoly absolvovalii v nas zanechali prijemne spomienky. Studenti slubili, ze sa do mikregionu vratia, aby svoje uz uskutocnovane navrhy mohli potom posudit osobne. Nebude to o rok, mozno ani o dva ci pat rokov, myslienka vsak zostava a urcite najde niekoho, kto ju premeni v skutocnost.

Mgr. H. Tyciakova

Snimka: Peter Bercik