|
Zozali velky divacky uspech V dnoch 28. augusta az 4. septembra absolvoval Spevacky zbor mesta Brezna zahranicny zajazd do Rumunska. V ramci podujatia Velvyslanci priatelstva vystupoval tu ako hostujuci kolektiv na Narodnom festivale spevackych zborov Milujeme nasu krajinu v meste Buzau, ktoreho hlavnym organizatorom bola Narodna asociacia domov kultury odborov v Rumunsku. Okrem koncertov v tomto meste
ucinkoval i v skolskom tabore Polana Pinului, v katedrale
Ciolanu a v Dome kultury odborov v ciernomorskom
pristavnom meste Constanta. Na zaver zajazdu v Rumunsku navstivil zbor pohranicne mestecko Nadlak, kde zije mnoho nasich rodakov. Prehliadli si tu priestory J. G. Tajovskeho, ktore je dnes jedinym svojho druhu v Rumunsku a z jeho radov vyrastli cele generacie pedagogov, spisovatelov, lekarov a inzinierov. Tu clenovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne odovzdali patsto knih v slovenskom jazyku pre obyvatelov, hlavne studentov tohto mestecka. Tento akt sa uskutocnil v ramci Svetoveho roka Slovakov. Zbor pod taktovkou Doc. Dr. Milana Pazurika, CSc. ucinkoval v tamojsom slovenskom evanjelickom kostole, ktory bol obnoveny v roku 1989 a v zakladnej skole, kde zozal velky divacky uspech najma starsich obyvatelov Nadlaku. Po vystupeniach sa uskutocnilo spolocenske stretnutie, ktore zorganizoval Demokraticky zvaz Slovakov a Cechov v Rumunsku, na ktorom boli okrem inych pritomni prof. Elena Kmetova - podpredsednicka tohto zvazu, Mgr. Pavel Hlasnik - predseda MO DZSCR, prof. Pavel Husarik - riaditel lycea J. G. Tajovskeho v Nadlaku. Daniel Rakyta Snimka: autor
Plot vykricnikom Zhodneme sa na tom, ze to co sa nam v mnohych dedinach a mesteckach Slovenska nepaci, su ploty pred rodinnymi domami, ploty velke, ocelove, nedobytne. Mnohi majitelia domov si neuvedomuju, ze su ich druhou tvarou. Ploty rozoduju o celkovom vyraze rodinneho domu. Su jeho ozdobou alebo vykricnikom nevkusu. Ploty su sucastou architektury novych ulic vidieka. Ploty su vizitkou kulturnosti obci. Vyznam a poslanie plotov
rozdeluje Europu na krajiny dobrych a zlych susedov.
Vysoky plot vyjadruje nedoveru majitela domu voci
ostatnym, chrani jeho majetok. Vysoke ploty su znamenim
pocitu nebezpecia, su murmi hradu domova, sukromia. Mame
na mysli najma istou mierou vsadepritomne vysoke
ocelovo-plechove brany, chladne, odpudive, nevzhladne. Su
zlym znakom nasho vidieka. Pri cestach po svete nas ocaruva ulica bez prednych plotov, predzahradiek. Ulica tak ziari privetivostou a vzajomnou doverou, je to ulica dobrych ludi. Obnova vidieka nastoluje ulohu najst silu a rozhodnutie pozriet sa na svoj plot ocami vyspelej Europy, zmenit sa, najst lepsi sposob spolunazivania. Vidiek je povolany svoju samospravnu spolupatricnost reprezentovat humannejsim sposobom, ulica na dedine ako prejav zivota jednej rodiny. Ploty su v mnohych dedinach nevyhnutnostou, vtedy maju byt ich ozdobou. Ich pekny vzhlad a ludsky prejav urcuje ich mala vyska, priehladnost. Najvhodnejsim materialom je drevo ako vypln nosnej konstrukcie. Najkrajsie su ploty zive alebo kombinovane - kvety medzi drevenymi latkami, plot nosicom kvetinovej vyzdoby pred domom. Ploty na Slovensku sa stali zvykom ci novodobou tradiciou. Ohranicuju pozemky, su pocitom majetnosti a sebavedomia. Plotom je urcene byt sucastou parkovej upravy ulice, ktora spoji sukromnu a verejnu zelen. Odborny navrh architektonicko-zahradnickej regulacie priedomi - plotov nema odstranit istu mieru ich roznorodosti. Predmetom regulacie je urcit zjednocujuce zavazne pravidla ich vyrazu, pritom budu lacnejsie a jednoduchsie, pritom krajsie. Pekny plot pred domom nie je len vec jeho majitela, na ulici patri vsetkym, vsetkych sprevadza, vsetkym je na ociach, je opravnene spolocnym problemom samospravy obce. Vyzvou je, ci stale drahsia vyzdoba udrzby ocelovych plotov, narocne rozhodovanie sa o modrej ci cervenej farbe nateru nie je postupne vhodne nahradit novym plotom. Je to vyzva na nove predsavzatie, bude to prispevok obcana na oltar krajsieho vidieka. Ploty sa stavaju skuskou nasich samosprav - vediet dospiet k dohode o postupnej rekonstrukcii plotov v dedine, na jednotlivych uliciach a podla odborne prijatych architektonickych regulativov. Regulativy budu vzorom a podnetom noveho vkusu a tiez impulzom novej kulturnej sebarealizacie obcana vidieka. Pekny plot vidieckeho vzoru sa tak stane dokazom obcianskej dohody a kulturnej vyspelosti kazdej dediny ci mestecka. Prof. Michal Sarafin Letna skola pre rozvoj vidieka v mikroregione Muranska planina V dnoch od 6. do 14. septembra
sa uskutocnil v poradi uz stvrty rocnik Letnej skoly pre
rozvoj vidieka. Jej posobiskom sa tentokrat stal
mikroregion Muranska planina. Jedenast studentov
architektury, ekonomie, enviromentalistiky agronomie a
regionalneho rozvoja sa pocas svojho tyzdenneho pobytu
stretavalo s predstavitelmi obci Michalova, Pohronska
Polhora, Muran a mesta Tisovec. Na stretnutiach ziskali
prehlad o prednostiach i nedostatkoch mikreregionu v
oblasti turistiky a cestovneho ruchu. Obce im poskytli
vsetok dostupny material potrebny pre ich pracu.
Vyslednym produktom ich tyzdenneho snazenia su navrhy na
upravu jazdeckeho arealu v Muranskej Dlhej Luke, uprava a
zachrana Muranskeho hradu, navrhy na rekonstrukciu
terajsej turistickej ubytovne v Pohronskej Polhore jeho
prebu Mile stretnutie, ktore sme s ucastnikmi Letnej skoly absolvovalii v nas zanechali prijemne spomienky. Studenti slubili, ze sa do mikregionu vratia, aby svoje uz uskutocnovane navrhy mohli potom posudit osobne. Nebude to o rok, mozno ani o dva ci pat rokov, myslienka vsak zostava a urcite najde niekoho, kto ju premeni v skutocnost. Mgr. H. Tyciakova Snimka: Peter Bercik |