|
|
 Dagmar Fedorova, matrikarka, Brezno: - Aby sa mladi mali lepsie, aby bola vacsia zamestnanost, aby sa moje vnucata mali lepsie, aby sme boli vsetci zdravi - to su moje zelania. Predsavzatia? Tazko povedat, co by som chcela dokazat. Pricinit sa o to, aby v praci bol pokoj a v domacom kruhu aby vnucata boli menej chore, aby som nemusela s nimi byt tak casto doma. Pricinit sa o pokoj v rodine. Emilia Sramkova, fotografka, Pohorela: - Vela by toho clovek mohol povedat, ale este som ani nad touto temou neuvazovala. Na novorocne predsavzatia treba aj trochu casu a zamysliet sa nad nimi. Od toho noveho roka necakam bohvieco. Bojim sa, ze bude vsetko drahsie, takze zase len pridat v praci - robit a robit ako aj vsetky zeny na Slovensku a uvidime, co bude dalej. Hadam do toho roku 2000 sa to bude postupne vylepsovat. Zelam si pre vsetkych zdravie, pokoj, aby nebola nejaka vojna. Pavel Pasztor, nezamestnany, Rimavska Sobota: - Zamestnat sa hlavne a byt lepsi ako v minulom roku. Manzelia Juliana a Branko Portelekyovci z Brezna: - Zelame si, aby sa nam narodilo zdrave dieta, aby sa nam darilo v praci a v rodinnom zivote aby sme mali stale porozumenie. Nejake predsavzatie mi rychlo nenapadne. Prestat fajcit by som mohol, ale mam slabu volu, nedari sa mi to. Peter Grolmus, robotnik, Lopej: - Aby bolo vsetko lepsie, aby zdravie sluzilo a hadam aj dost. Peniaze? Co ich budem cakat, ked nie su. Mozno prestanem fajcit, uvidim, ako bude. (ria, ng)
Mestsky televizny kanal - znacka, ktora sa vzdy viacej udomacnuje v nasom povedomi. A to len zasluhou vysokej kvality a pestrej skladby toho, co nam tento maly pracovny kolektiv ponuka. V novembri MTK odvysielal takmer 30-minutovy dokument o cinnosti Centra volneho casu v Brezne tak, ze ukazal nasim spoluobcanom prierez cinnosti tohto pracoviska. Dokument predstavil nielen volnocasove moznosti Brezna, ale na vysokej urovni spropagoval a predstavil aj cinnost zariadenia. Vedenie MTK pravidelne konzultuje mesacny plan prace s CVC a vybera do svojho vysielania vzdy to najlepsie. Dramaturg programu pan Rober Fabry je osobnostou, o ktorej budeme urcite este vela dobreho pocut. Takze - aspon takto - MTK - vdaka za ozivenie diania v nasom meste. (ih)
Chcela by som sa podakovat panovi Stefanovi Kuchtovi z Hornej Lehoty, ktory vzapati ako dostal moj odkaz, ze mam zaujem o jeho vyrobky, daroval do logopedickej ambulancie c. 1 drevene vyrezavane zvieratka, ktore sa detom i dospelym pacientom velmi pacia, a ktore mi pomahaju pri reedukacii reci. Moja srdecna vdaka tiez patri Maroskovi Liptakovi i jeho rodicom zo Zavadky, ktori sa rozdelili so svojimi hrackami a pre ambulanciu darovali 46 aut, motorky, vrtulniky, lopty atd. Do tretice by som sa chcela podakovat Matkovi a Majke Leitnerovcom z Benusa za knizku Adam hlada abecedu. Dovolte, aby som sa rozlucila jednou basnou. "Dnesny den je pozoruhodny den. Je tvoj. Vcerajsi sa ti uz vyklzol z ruk. Ten uz nemoze mat iny obsah, nez aky si mu dal. Zajtrajsok este nemas prislubeny. Ale dnesny den, ten je jediny, s ktorym si mozes byt isty. Mozes ho naplnit, cim len chces. Vyuzi to! Dnes mozes niekomu spravit radost. Dnes mozes niekomu pomoct. Dnes mozes zit tak, ze ti niekto vecer podakuje, ze si, ze existujes, ze ta pocitil... Dnesny den je vyznacny! Je tvoj!!! Mgr. Zuzana Erbertova, klinicka logopedka, NsP Brezno, logopedicka ambulancia c.1 Dakujem vam, pan riaditel Pred Vianocami minuleho roka som dostal pozvanie na besedu od riaditela ZS v Helpe PaedDr. Pavla Simana. Kedze jednou z cinnosti unie nevidiacich a slabozrakych je aj osvetova praca, bol som velmi rad tomuto pozvaniu. Musim sa priznat, ze ked som sa viezol autobusom zasnezenym horehronskym udolim, mal som trochu obavy, ako ma prijmu deti v tejto skole. Tiez som mal tremu, pretoze to bolo moje prve stretnutie so skolakmi. Ked som vsak vosiel do triedy, kde na mna cakali stvrtaci, siestaci a osmaci, ktori mali obciansku vychovu, privital ma srdecny potlesk. Mile privitanie mi pomohlo rozhovorit sa o nevidiacich a slabozrakych, o ich starostiach a radostiach, o Unii nevidiacich a slabozrakych Slovenska, ktora zdruzuje okolo sedemtisic zrakovo postihnutych. Hovorili sme o vodiacich psoch a o tom, ako zdrava populacia moze pomoct ulahcit vas zivot. Na moje mile prekvapenie zaujem o problemy nevidiacich zo strany ziakov bol velky. Otazky sa striedali s opovedami a ani sme nezbadali a uz tu bol zvoncek, ktory ukoncil skolsku hodinu. Ani to vsak nezastavilo vzajomnu besedu a keby nebolo dalsich povinnosti, iste by sme boli este dlho mali o com besedovat. V prekrasnej horehronskej pesnicke sa spieva "To ta Helpa, to ta Helpa, to je pekne mesto." Helpa je naozaj jednou z najkrasnejsich horehronskych obci. A ja dnes uz viem, ze v nej rastu dobri ludia, ktorym zivot inych nie je lahostajny. Preto ti dakujem Helpa. Aldo Daxner
D o b r a n o v i n a Myslienku ozivenia starych zvykov formou koledy zobrali vazne dvaja mladi ludia z nasej obce, Myta pod Dumbierom, Robert Ivan a Janka Krivanova. Zorganizovali kolektiv deti, dievcat a chlapcov, aby ich s pomocou rodicov obliekli do jednoduchych betlehemskych postav a postaviciek a naucili ich dnes uz pomaly zabudnutym basnickam a pesnickam ich starych, ci prastarych mam a otcov. Odpoludnie "Bozieho narodenia" bolo plne radosti a doslova ucarovalo mladym i starsim spoluobcanom. Tato mila podomova akcia bola spojena s charitativnou ideou nezistne pomoct v neutesenej situacii africkym detom-biedy. Takto aj myslienka Vianoce dostala podobu, aka jej skutocne patri. Obetovat sa pre tych, ktori to najviac potrebuju. Patri sa podakovat ucinkujucim, Jakubovi, Martinovi, Veronike, Jurajovi, Mirke, Tomasovi, Evke a Zuzanke. Bol to naozaj cin hodny nasledovania a treba verit, ze nie posledny. Julius Kvackaj, Myto pod
Dumbierom |
