|
|
Uz je to raz tak a nebude inaksie. Starym ludom vzdy dobre padne spominat na "stare dobre casy". Na detstvo, mladost a vsetko, co s tym ako-tak suvisi. A ak sa k tomu naskytne nieco, co tomuto rozpamatavaniu pomoze, tak je to ako smadnemu pohar studenej vody. Nedavno sa mi naskytla prilezitost zahladiet sa na stare tablo s napisom Dobrovolny hasicsky zbor v Hronci. Naozaj mi to dobre padlo. Omladol som skoro o tri stvrtstorocia. V duchu som si ozivil tych vsetkych statocnych chlapcov a mladencov z fotografii. Ved vsetkych som ich dobe poznal. Ich sikovnost a zapal, s akym vykonavali povely velitelov som obdivoval vzdy, ked som mal na to prilezitost. Dakovat Bohu, nebolo to nikdy pri ozajstnom haseni poziaru, ale len pri pravidelnych cviceniach, pri pretekoch, alebo slavnostnych prilezitostiach. Vedel som si ich ale predstavit aj v boji s nicivym zivlom, ich protivnikom. Vylestena Polnica Pistu Poliaka - Budaja casto v letne nedelne rana ma priam zelektrizovala, mozno viac ako nejedneho praveho adresata, hasica. Pridal som k tempu sviatocneho obliekania a bezal som pred "hasicnu" (zbrojnicu), ktora bola od nas nedaleko. Aby mi nedajboze nieco neuslo z toho, na co som sa tesil. Nemozem tu spominat vsetkych tych statocnych ludi z tabla, z ktorych uz ani jeden nezije. Nemozem ale nespomenut toho "najvacsieho hasica" Morica Schöna, nasho Mora - baciho. Bol dlhorocnym a iste aj dozivotnym velitelom nielen hroncianskych hasicov, ale aj funkcionarov vyssich i tych najvyssich spolkovych organov. Pacili sa mi na nom "zlate" gombicky, vela zlatych hviezdiciek, na prsiach vela vselijakych medaili a inych ozdob. Nech aj tieto moje riadky su vyjadrenim hoci oneskorenej vdaky za to, co tento statocny chlap pre Hronec a jeho hasicsky zbor urobil. Cest jeho pamiatke! Ako vidno aj na obraze, o clenov hasicskeho zboru ani v Hronci nebola nudza. Spocivalo to v tom, ze kazdy zdravy mladenec, ked dorastol na "hasicsky vek", povazoval si za cest stat sa hasicom. Tu platila dobra zasada: Co chlap to hasic! (a opacne). Zial, tuto prilezitost zaradit sa medzi chlapov nemohli vyuzivat ti "parobci", ktori odchadzali studovat do strednych skol v Bystrici a inde. Nuz medzi takychto som patril aj ja! Dobre sa pamatam na velku slavnost na namesti, ked aj za ucasti hasicov z okolia vysviacali novu motorovu striekacku. Dovtedy ako-tak sluzila stara rucna striekacka. Tiez si spominame na posviacku krasnej, cervenej, vysivanej hasicskej zastavy. Ta dlhe desatrocia mala cestne miesto v nasom kostole. Mala niekolko stuh s vysitymi menami krstnych materi spomedzi miestnej honoracie a do zrde nabitych vela klincov "sponzorov" (len vtedy to malo ine meno). Teraz iste zastava zdobi spolkovu miestnost zboru. Bohata bola aj kulturna cinnost hasicov. Kazdy rok v decembri k nam domov priniesli dvaja hasici pozvanku na tradicnu silvestrovsku zabavu v kasine. Rodicia sa na zabavach zucastnovali alebo sli zaplatit aspon vstupne. Podporu hasicskeho spolku povazovali za svoju obciansku povinnost. Hasici usporiadali casto aj letne tanecne zabavy na Strielnici alebo fasiangovy maskarny bal. Hravali aj divadla, ktore nacvicoval spominany Pista Budaj alebo Viktor Lukac. Skratka hronciansky hasicsky zbor pri miestnom odbore Matice slovenskej, Ci-tacom spolocenskom kruhu - kasine a skolach hral vyznamnu ulohu v kulturnom zivote obce. (Na zaver v zatvorke: Mozno sa niekto pozastavi nad tym, ze hovorim o "hasicoch" a nie "poziarnikoch". Nuz, ani pred tridsiatimi rokmi este "poziarnici" neboli a toto slovo by sme boli darmo hladali v nasom recovom slovniku. Vymysleli si ho jazykovedci a myslim, ze celkom zbytocne. Ved kto kuri je kuric, kto vedie auto je vodic, kto holi muzov je holic, kto nosi bremena je nosic. Preco by ten, kto hasi ohen, resp. poziar, nemohol byt "hasic!") Koloman Weiss Pranostiky na januar Na Novy rok o kuraci krok, na Tri krale, (6. januar), o krok dalej. ... Na Tri krale obloha hviezdnata, bude uroda zemiakov bohata. ... Ked sa na Trojkralovskej noci hviezdy trblietaju, do kosiarov hojne prirastky bielych barankov predpovedaju. ... Ked sa na Tri krale jasny den v snehu blisti, peknu urodu to vesti. ... Trojkralovsku zimu ani vlk nezozerie. ... Na zaciatku roka, ked su mokre casy, od hnevu si gazda bude trhat vlasy. ... Januar dobry je, ako chotar biely je. ... Co januar zazeleni, to maj spali. ... Januarove dazde, siat nam nestastie. ... Ked nie je zima v januari, bude v aprili a v maji. ... Kolko kvapiek dazda v januari, tolko snehovych vlociek v aprili. ... Svaty Pavol Pustovnik, (15. januar), jasny, prinasa rok stastny. ... Pekny den na sv. Pavla Pustovnika predzvest to priazniveho roka, ked je vsak v ten den sychravo s vetrami, vesti to rok skaredy s burkami. ... Na sv. Pavla Pustovnika o chlapsky krok uz mame dnika. ... Na Fabiana a Sebastiana, (20. januar), zacina byt miazga, v stromoch hore hnana. ... Pri odmaku pri Fabiane, nevytahuj do sanice sane. ... Ked sa na Vincenta, (21. januar), vtacik z kolaja vody napije, ten rok bohatu urodu vina slubuje. ... Na sv. Vincenta slniecko, potesi nas v tom roku chlieb a vinecko. ... Na Pavla obratenie, (25. januar), sa aj medved v brlohu na druhy bok obracia. ... Jasne a pekne Pavla obratenie, dobreho a urodneho roka znamenie. ... Pekny koniec januara urodny rok zaklada. Podava: Mgr. Jozef Pupis
"Ahoj, sestricka." "Ahoj. Rozpravam sa s tebou dobrych desat minut, bracek," zamracila sa. "Prepac, zamyslel som sa." "Hm, takze mali pravdu." "Kto?" odkladal papiere do zasuvky. "Vsetci," sadla si na stol. "Od navratu z dovolenky sa s tebou vraj neda jednat. Co si tam stretol mimozemstana?" "Preco prave mimozemstana?" zasmial sa. "Aneta, nesed mi na stole, dobre vies..." "Ktora ta zasa vykolajila?" skocila mu do reci, nespustajuc z neho zrak. "Zasa?" zdvihol obocie "Aha, zabudla som. To vedela iba Zuzana a ta nezije." "Zuzanu nechaj na pokoji, nepoznala si ju," zahriakol sestru. "Marko, spamataj sa. Patnast rokov je prilis dlha doba na to, aby si za nou smutil. Nehovor mi, ze ozajstne chces zostat starym mladencom. Vies, kolko zien za tebou salie?" "Vykasli sa na moj citovy zivot," povedal s usmevom. "Ved prave," pokyvala vazne hlavou. "Ty posledny mesiac nevedies ziadny zivot. Nemozes..." "Brzdi, Aneta," zdvihol obe ruky. "Vidim ta raz za cas a aj to mi robis kazanie. Trocha ucty k starsiemu bratovi by nezaskodilo. A zidi zo stola." "Si nenapravitelny," zoskocila s hundranim. Dvadsatpatrocna Aneta zboznovala svojho velkeho brata. Mala postavu manekynky a parkrat si chodzu po mole vyskusala, no predsa len dokoncila studium a robi to, co vzdy tuzila. Je zverolekarka. Hoci maju surodenci rozdielne povolania, je medzi nimi desatrocny vekovy rozdiel, jedno maju spolocne a tym je laska k sportu, k hokeju zvlast. Medzi nimi je este jeden brat. Tridsatrocny Eduard, zaryty nepriatel sportu, okrem behania. Musel cosi trenovat, lebo nevladal chodit po kopcoch a lukach. Eduardovym zivotom su rastliny, pavuky, chrobaky a im podobna haved. "Edo je tiez doma," oznamila Aneta, ked zaparkovala pred nevelkym rodinnym domom. Stmievalo sa. "Cau, profesor," potriasol Marko mocne rukou stuplemu chlapikovi v sortkach a tricku. "Zdravim ta, Svarcik," usmial sa hnedymi ocami. Len podla oci sa dalo zbadat, ze tito traja su surodenci. "Zabudli ste svoje mena?" hresila ich prichadzajuca matka a otec sa usmieval. Ako mohlo take malicke, chuducke stvorenie porodit tri take rozdielne deti! Jarka Nuterova z Jasenia
|
