|
|
(Dokoncenie z minuleho cisla) Obcan a jeho postoje su prvoradym cinitelom, ktory rozhoduje o buducnosti vidieka. Dokazom je to, ze pekna dedina nie je vec len penazi, pekna obec je v prvom rade vecou spolocneho zanietenia a vole ludi zit pre buducnost. Co znamena svojim hlasom podporit usilie samospravy, neostat spokojny sam so sebou a so stavom svojho prostredia. Program obnovy vidieka sa nam nedari plnit, clovek vidieka sa stava stale viac apatickejsi a nepristupnejsi, ulohou je obnovit jeho vieru o tom, ze samosprava obci je schopna realizovat jeho predstavy a navrhy, ze jeho iniciativa a zainteresovanost neostane zabudnuta, alebo nepovsimnuta. To nastoluje rad dalsich problemov a cinitelov, ktore ovplyvnuju rozhodovanie cloveka. Vidiek potrebuje stimulaciu a motivaciu, nevyhnutnou je nova legislativa, ktora pochopi a vystihne osobitost vidieka, dnes Stavebny zakon vidiek nepozna. Na vidieku je objednavatelom architektury obcan ako si postavit, ci zmenit dom, alebo upravit prostredie. Pekna obec je vysledkom subjektivneho vkusu tohto objednavatela a stavitela. Vkus a ideal peknej dediny je dalsim subjektivnym cinitelom vidieka. Minule roky sa vyznacovali stratou vlastneho vkusu. Buducnost vidieka je preto zavisla na obnove svojho estetickeho vkusu. Diskusie o tom, ako ma vyzerat vidiek sa rozdelili do dvoch protipolnych architektonickych nazorov, regionalizmus s nebezpecim napodobnovania stareho, internacionalizmus s nebezpecim straty regionalnej svojraznosti vidieka. Oba nazory su poucenim kulturneho vyznamu, otazkou je ako maju vyzerat pekne domy vidieka. Vieme, ze to nebudu domy propagovane ako "konfekcia" univerzalnych vzorov v ponuke mnohych katalogov, nebudu to kopie starych domov. Odpoved je narocnejsia, architektura vidieka bude pretavovanie noveho - moderneho cez svoje tradicie - vnutro estetickeho povedomia, co znamena stavat moderne a pritom citlivo - svojrazne. Pod modernym rozumieme nove, otvaranie sa do sveta, prijimanie vsetkeho pokrokoveho. Pod tradiciami rozumieme pochopenie mudrosti historickeho odkazu. Prve znamena obohatenie sa svetom, druhe je zdoraznenim samych seba, cez svoje prijimanie cudzieho. Buducnost vidieka je spojena s vidieckym ci dedinskym domom, samospravne prijate regulativy vystavby a rekonstrukcii domov budu svedectvom noveho estetickeho vkusu kazdej dediny ci mestecka, regulativy nesmu branit vstupu noveho, ale musia ochranit cit tradicii. Architektonickym umenim bude navrhnut dom, ktory bude zodpovedat duchu vidieka, o tom bude spolurozhodovat obcan mierou svojho vkusu, sposobom vyberu projektu. Pred architekturou je uloha ponuknut prostrednictvom obnovy dedin a mesteciek regulativy a navrhy zodpovedajuce identite nasho vidieka, a to vzdy individualne s hlbokym poznanim kulturno-historickeho odkazu kazdej dediny ci mestecka. Horehronie prechadza tazkou etapou svojho vyvoja. Jeho zapas o buducnost ma svoje dramaticke problemy. Moj pokus zovseobecnit urcite problemy nasho vidieka nevystihuje tvar jednotlivych regionov, to ziada slovo domacich ludi. Horehronie sa podla mojho poznania vyznacuje nadpriemernou snahou a volou zit pre svoj domov. Dokazuju to fakty, na Horehroni tuzba po krajsom domove zaziarila po roku 1990 na Slovensku ako vzor pre ostatnych, tu Zdruzenie samosprav na cele s Frantiskom Durcenkom sa postavilo do cela programu obnovy vidieka na Slovensku. Viem, ze na Horehroni niet dediny, ktora by nesnivala o zveladovani svojho prostredia. Mojim novorocnym zelanim je - nepodliehat sklamaniam, najst sily a udrzat si odusevnenie pre svoju buducnost. Krajsie dediny ako vysledok tych najmensich cinov budu povzbudenim a stanu sa oporou zivota kazdej dediny. Prof. Michal Sarafin Rozziarili im oci V budove niekdajsieho polovnickeho sidla bulharskeho cara Coburga z 19.storocia v Pohorelskej Masi, dedinke na Horehroni vznikol v roku 1963 Ustav socialnej starostlivosti pre deti a mladez. V zmysle zakona NR SR c.195/1998 doslo od 1. jula k zmene nazvu zariadenia na Domov socialnych sluzieb (DSS). Domov poskytuje sluzby a byvanie detom a mladezi vo veku od troch do dvadsatpat rokov. Najcastejsou diagnozou je mentalna retardacia stredneho a tazkeho stupna, ale mnohi tu trpia tiez psychickymi poruchami, epilepsiou a vynimkou nie je ani telesne postihnutie. Stotridsat chovancov je rozdelenych podla postihnutia do styroch oddeleni v Pohorelskej Masi a v pobocke Cervena Skala je umiestnenych dalsich tridsat imobilnych pacientov s postihnutim najtazsieho charakteru. Pre pacientov so strednym postihnutim su zriadene vychovne skupiny zabezpecujuce vychovnu a pracovnu cinnost zameranu na pomoc pri chode domova, upratovanie okolia a obytnych casti domova, pomoc v zahrade a parku, varenie, tkanie kobercov a ine aktivity. DSS v Pohorelskej Masi, tak ako mnoho inych, sa bori najma s financnymi problemami. Pretoze pocet obyvatelov nezodpoveda sucasnemu trendu v starostlivosti o tuto kategoriu postihnutych, akutnou sa stala potreba znizit kapacitu v ubytovacich priestoroch a priestoroch urcenych na vychovnu cinnost. Nadejnou pomocou bolo pridelenie bezodplatnym prevodom byvalej materskej skoly v blizkosti domova v roku 1993 povodne patriacej Strojsmaltu Pohorela. Momentalne je v rekonstrukcii, avsak z dovodu nedostatku financnych prostriedkov nie je mozne rekonstrukciu dokoncit, hoci planovane ukoncenie malo byt 31. decembra 1997. V pripade prevadzky by budova poskytla moznost premiestnenia tridsiatich obyvatelov domova do jej priestorov a zriadenia tzv. chraneneho byvania, kde by sa chovanci v znacnej miere samostatne podielali na chode domova. Chyba vsak niekolko milionov korun, ktore by napomohli skvalitneniu byvania vsetkym stosestdesiatim obyvatelom. Pre sprijemnenie zivota chovancov sa po cely rok organizuju rozne kulturne, sportove a spolocenske akcie, preto sluzi ku cti sponzorom, ktori svoje sponzorske dary venovali DSS v Pohorelskej Masi, ze rozziarili oci tymto mladym ludom a poskytli im aspon kusok stastia vo forme roznych akcii, podujati a darcekov. Silvia Galgonova
Snimka: Juraj Orolin Dve olympiady V utorok 12. januara sa v Zakladnej skole na Pionierskej ulici c. 2 v Brezne uskutocnila okresna olympiada v anglickom jazyku ziakov zakladnych skol s tymito vysledkami. 1A kategoria: 1. Viktoria Kopanova (Zakladna skola Helpa), 2. Julia Kudrnova, 3. Beata Urvova (obidve Zakladna skola, Pionierska 2, Brezno). 1B kategoria: 1. Jan Grener (Zakladna skola Mazornikovo(), 2. Jan Pfeiffer (Zakladna skola, Pionierska 2), 3. Maria Zerzanova (Zakladna skola Mazornikovo). Vo stvrtok 14. januara v okresnej olympiade nemeckeho jazyka ziakov zakladnych skol uspeli: 1A kategoria: 1. Andrej Fodor (Zakladna skola Nemecka), 2. Ondrej Miklas (Zakladna skola, Pionierska 2), 3. Matej Gulovic (Zakladna skola, Pionierska 2). 1B kategoria: 1. Petra Stugnerova (Zakladna skola Predajna), 2. Andrea Pancuskova, Zakladna skola Valaska), 2. Marek Sreiner (Zakladna skola Pionierska 2), 3. Jan Pales, Zakladna skola Mazornikovo). 1D kategoria: 1. Jan Pfeiffer (Zakladna skola, Pionierska 2). Vitazi postupuju do krajskeho kola. (kk) |
Uz koncom uplynuleho roka v dosledku poklesu teplot sa vytvorili na Hrone
v useku od Brezna smerom nahor ladove ukazy - lad pri brehu a zamrznuta hladina Ako nas
informoval Ing. Juraj Schön, veduci strediska v Brezne Slovenskeho vodohospodarskeho
podniku, s. p., OZ Povodie Hrona Banska Bystrica, po novom roku nastalo oteplenie, ktore
zapricinilo zvysenie hladiny a uvolnenie ladovych kryh v useku od Bacucha az po Benus v
casti Filipovo. Plavajuce kryhy sa zastavili na ladovej celine vytvorenej nad hatou malej
vodnej elektrarne v Bujakove. Tymto ladochodom sa vyplnilo koryto Hrona od hate az po
zelezenicnu stanicu v Gasparove. Masa ladu scasti prepustala vodu a v useku pod Filipovom
az po hat sa zacala vylievat na okolite luky. Minuly tyzden pri dalsom otepleni sa zmensil
usek vyplneny ladovymi kryhami a horna hranica sa presunula pod obec Filipovo. Podobna
stiuacia sa vyskytla aj na useku Brezno - Banisko az po cisticku odpadovych vod. Od
Bujakova po cisticku pri brehu Hrona stale pretrvava lad.