Monika Bariova, studentka:

- Som prvacka v Strednom odbornom ucilisti na Mazornikove a vysvedcenie bude dobre - jednotky, dvojky. Zvykla som si, celkom dobre je v skole. Je to nieco ine ako v zakladnej skole. Mame iba tyden skolu a potom tyzden prax, je to pestrejsie. Cez polrocne prazdniny budem doma. Bud si budem citat knizky, alebo pojdem vonku pokorculovat sa.

Matej Ridzon, piatak:

- Tesim sa na vysvedcenie, lebo bude dobre. Asi budu dve dvojky, z matematiky a zo slovenciny. Myslim si, ze aj rodicia budu mat radost. Nikde sa nechystame, cez prazdniny budem sa hrat s kamaratom.

Michal Tomcak, piatak:

- Myslim si, ze vysvedcenie bude dobre. Asi budem mat tri dvojky a ostatne jednotky. Trochu som sa zhrosil, predtym som mal same jednotky. Nie som z Brezna, ale dochadzam z Cierneho Balogu. Vybrali ma do matematickej skoly. Cez prazdniny budem doma.

Michaela Frisova, tretiacka:

- Polrocne vysvedcenie bude asi dobre. Neviem, aku znamku dostanem zo slovenskeho jazyka. Bude to prekvapenie. Z ostatnych predmetov budu hadam jednotky. Chodime sa na Tale kupat aj lyzovat, mozno aj teraz cez prazdniny pojdeme.

Lukas Hoda, piatak:

- Vysvedcenie bude celkom dobre, mozno bude aj jedna trojka, tri alebo styri dvojky a dve jednotky. Slovencina je tazka a z nej bude asi ta trojka. Cez prazdniny budem asi doma.

Ondrej Turcan, tretiak:

- Zo slovenciny bude asi dvojka alebo trojka, z matematiky to moze byt jednotka. Najvacsi problem v skole mi robi vytvarna vychova, ale ta nie je znamkovana. Cez prazdniny pojdem mozno na Tale kupat sa do kryteho bazena alebo do Banskej Bystrice za starkou.

Neklamme nase deti

Casto pocujeme na ulici, v obchode a kdekolvek inde deti, ktore hovoria: "Ved si mi slubil!" svojmu otcovi, matke, starym rodicom...

Ak nemame istotu, ze slub mozeme splnit, neslubujme nic. Povedzme: "ak nebude zle pocasie, ak sa mi bude dat, ak budem moct, potom to, ci ono splnim. "Ak nie som schopny, ci dokonca ani ochotny slub splnit, deti ma oznacia za klamara. No a so slubmi sa deti neraz stretavaju aj v skole. Teraz sa rozdavalo vysvedcenie a kolko pedagogov povedalo detom? "Dam ti jednotku ak napises pisomku na jednotku, ak bude pisomka slabsia, budes mat na vysvedceni dvojku." Dieta sa uci, snazi, pisomku napise na jednotku a niekedy az pri rozdavani vysvedcenia zisti, ze nema slubenu jednotku a co je horsie, v buducnosti dieta nevynalozi ziadnu snahu, aby bolo lepsie. Dieta si povie: "Naco sa mam snazit, ked aj tak nebudem mat jednotku?"

Ak chceme, aby nase deti hovorili pravdu, pozrime sa najskor na seba. Zvazujme, co hovorime, nech sme nielen pred detmi, ale v ociach kazdeho ludia, stojaci si za svojim slovom.

Vazena redakcia Horehronia,

chcem sa s vami podelit s jednou skusenostou, ku ktorej som prisla 20. januara. Som obciankou obce Zavadka nad Hronom, preto so vsetkymi problemami sa musim obratit prave na tunajsi obecny urad. Tak sa stalo aj toho dna, kedy som sem prisla s prosbou, aby som prefotili jeden doklad, ktory som surne este poobede mala zaniest na iny urad, lebo streda je strankovy den pre vsetky urady. Na moje prekvapenie som sa stretla s neochotou, ba priam s drzostou, pretoze pani prevratila oci a v tej chvili mi oznamila stroho, ze strankovy den na prefocovanie dokladov ma okresny urad v utorok od 8. do 9. hodiny. Pozdravila som sa a zavrela som dvere zvonka. Az vtedy som si vsimla, ze je to napisane na zdrape papiera aj na dverach. Zamyslite sa nad touto absurditou. Ved zamestnanci obecnych uradov su prave pre ludi tej obce a su plateni z dani obcanov, preto by taketo veci mali byt samozrejmostou, a nie neochotnym prevratenim oci na obcana. Kedze som v Obecnom urade Zavadka nepochodila, obratila som sa na Obecny urad Polomka, kde ma velmi milo prekvapili zeny, ktore polozili svoju robotu a s radostou a s usmevom mi ten doklad prefotili.

Ponaucenie plynie pre vsetkych: "Ak si neochotny a nevies sa usmievat, neotvaraj si obchod ani nesed v urade, kde prichadzas do styku s ludmi..."

Vasa citatelka
Ida Minarikova ml.,
Zavadka nad Hronom

Nie vzdy je clovek priatelom psa

Minuly rok som navstivil Madarsko, Cechy, Nemecko, Francuzsko, Svajciarsko, dokonca dvakrat. Nie je to vychvalovanie sa, v dnesnych casoch bezna vec, ze sa svet pred nami otvoril. Vo Svajciarsku sme isli stale po rovine, obrazne povedane, kde bolo hlboke udolie, most, kde kopec, tam tunel, skutocna krasa. Hned mi napadla fantasticka myslienka: Kolko by sme usetrili nafty, keby sme sa z Cervenej Skaly za niekolko minut tunelom dostali do Murana. A druha: Za kolko minut by sme sa dostali z Telgartu do Popradu. Hlupy napad, vsak? Fantasmagoria. Radsej sa budem stverat na Besnik a Popovu horu a dole, ako ist priamo, hoci tunelom popod horu.

Na tychto potulkach po svete ma vsak zaujala epizoda vo svajciarskom meste Besel - Bazilej. Traja Slovaci sme isli skusit ich kuchynu. Dali sme si jager snicl - skutocny dobry obed, ktory nas mimochodom vysiel na 1 800 nasich korun. "Nech si nemyslia, ze my Slovaci sme nejaky trochari" - povedal jeden z nas, "ja to zaplatim a vonku sa podelime." Tak sa aj stalo. Jedli sme, jedli, zapili sme to pivom, ked v tom sa dvere otvorili a do restauracie prisiel pes. Obycajny pes, ktory zacal po poloprazdnej restauracii brechat a pobehovat, bez obojka. Na moju otazku, ako je to mozne, mi tlmocnik povedal, ze ten pes pobehujuci po restauracii ma do roka viacej prehliadok a ockovani ako niektori ludia u nas na Slovensku.

Ano u nas, spomenul som si na nasu obec, ako po nej bezcielne ako bezdomovci pobehuju psi, bez pana. Chudaci psi, ved oni za to nemozu, ze ich domaci pan pusta do dediny po ulici pobehat si, pochutnat na hlavach zabitych krav, ktore sa nachadzaju za dedinou. Cest vynimkam u tych majitelov, ktori maju svojho psa uviazaneho vo dvore. A kolko psov je u nas ockovanych! Obratil som sa na MVDr.Simona Karolyho, ktory mi podal presne informacie o tom, kolko ma vo svojom obvode znackovanych psov : Telgart 95, Valkovna 31, Pohorela 139, Pohorelska Masa 14, Sumiac 128 a co je rarita dve obcianky dali znackovat aj macky. Je tento stav pravdivy? Ma kazdy obcan psa znackovaneho proti besnote? Nebude neskoro ak sa nebodaj nieco stane? Nezasluzi si pes, ktory niekolko rokov strazil dom svojho pana, aby bol aspon slusne zahrabany? Viete, aky je smutny pohlad na obeseneho vlciaka pod horou alebo pohodeneho psa vyneseneho na smetisko? Kde je tu cit majitela psa? Je to odplata za to, ze mu strazil dom?

Pred sebou mam vyhlasku z roka 1888, kde sa okrem ineho hovori:

3) Volne pobehovanie psov bez bezpecneho nahubku, ktory si sam pes moze strhnut sa zakazuje. Kazdy pes musi byt vo dne i v noci uviazany na retazi alebo musi byt opatreny bezpecnym nahubkom, alebo umiestneny v bezpecne uzavretej miestnosti nepristupnej cudzim osobam a zvieratom. Zlavu od tohoto opatrenia moze povolit okresny urad pre psov polovnych, pastierskych, sluzobnych (cetnickych, policajnych, vojenskych a pod.)

5) Vyhubit takych psov a kociek maju prave osoby, ktore vykonavaju verejnu bezpecnostnu sluzbu (organovia obecnej policie, lesny personal, cetnictvo, organovia pohran. fin. straze).

8) Zakazuje sa vodenie psov do verejnych miestnosti ako je : krcma, kaviaren, zeleznicne a autobusove vozno, verejne miestnosti vsetkych uradov, skoly, predajne kazdeho druhu, bitunok, atd.

Vladimir Cupka, Sumiac

Na Slovensku je to tak a v Brezne (Kocurkove) je to uz tak

Rada by som sa so spoluobcanmi podelila o svoju skusenost s nakupovanim v potravinach Satel v Brezne na Mazornikove.

Vsetkym odporucam pri zakupeni akehokolvek tovaru v potravinach Satel, aby si tovar ihned (najlepsie este v obchode) rozrezali, otvorili alebo ochutnali, lebo ked si nahodou kupite hlavnkovu kapustu s tym, ze ju pripravite az na druhy den, caka vas nielen hlboke sklamanie, ze kapusta je na komplet zhnita, ale i dalsie prekvapenie vo forme vratenia sumy, ktoru ste za tovar zaplatili. Kapustu im nahodou medzi tym doviezli za inu cenu a ta je o polovicu nizsia, ako ste zaplatili den predtym vy, takze z toho pre kazdeho cloveka, repsektive pre predavacky tychto potravin, vyplnie, ze vam vratia len polovicnu sumu za tovar, ktory pred dvadsiatimi styrmi hodinami mal svoju hodotu podstatne vyssiu, lebo: "Kasa nas nepusti..." Napriek tomu, kedze tovar nebol poskodeny mojou vinou, myslela som si, ze mi je predavajuci povinny vratit peniaze v plnej vyske naspat. Nestalo sa. V mojom pripade slo "len o tridsat korun", o ktore som prisla, ale v tomto malebnom mestecku zije viac ako dvadsattisic obyvatelov. Zamyslime sa...

Potlesk za beneficie

V sobotu 16. januara na beneficnom plese, organizovanom SNS, financny vynos z tomboly prevzala zastupkyna detskeho oddelenia Nemocnice s poliklinikou a riaditel Centra volneho casu v Brezne. Kym pre prvych to znamena cast prostriedkov na zakupenie dolezitych pristrojov, pre CVC darovana suma predstavuje video - prehravac a jeden pocitac. Organizatori beneficneho plesu - srdecna vdaka!

Katarina Komiskova

Hura na hory?

Vsetci sme sa tesili, ked v novembri zacali poletovat prve snehove vlocky a tie sa neskor premenili na zalahu krasneho bieluckeho snehu. Spolocne sme sa radovali, ze po viacerych nevydarenych zablatenych Vianociach konecne zazijeme tie prave, s atmosferou zimnej rozpravky. Mnohi sme ocakavali, ze tato sezona konecne ozivi vsetky lyziarske strediska, na pocet ktorych moze byt nas region vcelku pysny. Poriadna snehova nadielka by totiz vyriesila hned dva zakladne problemy: klientela lyziarov by sa rozlozila na viacere miesta, cim by sa skratila cakacia doba a zaroven by sancu dostali aj majitelia lyziarskych vlekov, ktori nevyuzivaju snezne dela ako nahradnikov babky Perinbabky.

A tu istu sancu by dostali aj bezni menej solventni priaznivci lyzovania. Nie kazda troj- ci stvorclenna rodina si moze dovolit vyclenit zo svojho mesacneho rozpoctu niekolko tisicok a utratit ich na permanentku, ci celodenny listok, ktory sa snazi nasinca prilakat oznacenim "regionalny".

Ak len (niekdajsi) priaznivci zjazdoveho lyzovania nechcu prist na zjazdovku studovat rozmanitost jazykov nasich vychodnych a najma juznych susedov, nezostava im ine, len najst nahradne riesenie. Ti ozaj oddani tomuto sportu si urcite nejake cesticky najdu. Mozu napriklad na tyzden prestat kupovat chlieb. To hned cini hodnotu polovice jedneho listka. Ak by si naordinovali dajme tomu zemiakovu dietu pozostavajucu z varenych zemiakov so zemiakovou kasou a zemiakovou oblohou (tato surovina je u slovenskeho ludu vseobecne oblubena) a k tomu pohar pramenistej horehronskej vody, urcite by do vikendu usetrili na poriadny celodenny pobyt na cerstvom vzduchu a snad by si mohli dovolit aj 3-4 jazdy na lyziach.

V teoretickej rovine sa da vratit aj k prvopociatkom tohto sportu, ked este neexistovala elektrina. K dosiahnutiu vrcholu (kopca) sa vyuzival vlastny pohon. Clovek si potom mnohonasobne viac vazil a vychutnaval jazdu dolu. Zmienila som sa o teoretickej rovine, pretoze poznam dnesneho zmodernizovaneho, spohodlneneho a zleniveleho cloveka a poznam aj nechapave, povysenecke a niekedy az odsudzujuce pohlady sprevadzajuce cloveka pri vystupe na "najvyssi vrchol sveta". Vo chvili, ked nesiete lyze na pleciach zabarajuc sa v lyziarkach do hlbokeho snehu, zda sa byt ten kopec naozaj vyssi.

Dalsim z moznych rieseni je zamestnat sa v dannej oblasti. Vlekar, zachranar, instruktor... a mate po probleme. Este vam aj zaplatia. Mozete namietat, ze chcete relaxovat a nie opat pracovat? Asi mate pravdu, treba rozmyslat a hladat iny sposob.

Co keby sme zrusili zimu, ved u nas sa moze skoro vsetko. Vypiseme referendum, polozime v nom zo 2-3 otazky a tu stvrtu sformulujeme tak, aby sme len my, zavadzaci striktnych reformnych opatreni vedeli, co nou chceme dosiahnut. Po schvaleni si to uz dako obhajime a bude. Preco by raz aj radovy obcan nemohol oblafnut vrchnost? (samozrejme tym myslim jej exelenciu zimu).

Momentalne mi nenapada dalsie, dnes tak propagovane konstruktivne riesenie tohto zavazneho spolocenskeho problemu, ale myslim si, ze raz urcite pride den, ked sa proletari - prepacte, ked sa lyziari vsetkych kutov Slovenska spoja v jeden sik a vydobyju si svoje pravo na dostojnu lyzovacku.

A povodcom celeho problemu je Perinbaba. Nechape, ze len ona moze prinavratit konkurencieschopnost nasim lyziarskym strediskam. Uz je na to asi stara, chudinka, a neabsolvovala asi nijaky manazersky kurz. Ale je naozaj jedina, na ktorej hlavu zosypeme toto vrece plne "snehu"? Nenajde sa naozaj nikto, kto by jej pomohol?

Stanislava Zingorova,
studentka