Je predsa februar. Mesiac, ktory viaze na seba niekolko naj ... Je panovacny. Vymohol si pravo na najmenej dni medzi mesiacmi. Dlhodobe meteorologicke merania zas potvrdzuju, ze ma najviac ustaleneho snehu. Nerozpusta sa, ale stale pripadne novy. Tretie naj ... ma docinenia s vykyvmi pocasia. Teplo - mrazy. Niektore udaje rozsiruju zrenicky. Ako priklad posluzi udaj z 11. februara 1929. Vtedy vo Viglasi pri Zvolene namerali az - 41°C. Knizne zapisy hovoria: - V tu noc bol mraz taky silny, ze nad ranom praskali kmene stromov a s velkym rachotom sa rozstiepili po dlzke.

Zaujimavostou prirody je i jav, ze 1. februara 1956 hlasili zo Sliaca az - 29,4°C a v ten isty den, ale v roku 1990 bolo mimoriadne teplo. V Ziline namerali az +13,5°C. A Brezno? Najpravdivejsie udaje by poskytli meteorologicke stanice z Baniska a z Lomu nad Rimavicou.

Jeden udaj predsa vieme. Siesteho februara 1988 bol aprilovy den. Slusna davka dazda spadla. Vie sa, ze v breznianskej kotline si vo februari obcas zasadne tazky studeny vzduch dumbiersky a ten drzi mrazy tuhsie ako v Pohorelskej Masi (inverzia - hmly).

Kysla v Benusskej doline

K tejto mineralnej zelezitej vode sa lahko dostanete z Bravacova polnou cestou smerom do osady Srnkovo, v ktorej je sestnast popisnych cisiel, ale trvale obyvany je len jeden rodinny domcek, pretoze z ostatnych su chaty. Majitelia su Bratislavcania a Trnavcania. Zo Srnkova vedie dalej zvaznica na pastvu, zvanu Predna Pabraska cez les popri byvalom jarku (prazdnom), kadial bola privadzana voda z Benusskej doliny na mlynsky nahon v Benusi az na asfaltovu cestu. O niekolko sto metrov sa dostaneme ku mineralnej vode, ktora je pri potoku z pravej strany v malom zrubovom pristresku. Pri nej sa v lete zastavuju lesni robotnici, ktorych vozia po grunoch za pracou. Tak isto sa tam pristavuju i na spiatocnej ceste domov.

Pred niekolkymi desiatkami rokov bola mineralna voda po lavej strane potoka. Z cesty viedol k nej kratky chodnicek ku zrubenemu kadlubu, nad ktorym bol postaveny dreveny altanok. Bol pekne vyrezavany a v nom boli v tvare osemuholnika pri stenach urobene lavicky, takze bolo kde polozit batoh s nadobami, posediet si pri cakani, kym si nabrali mineralku ti, co prv prisli. Mineralka bola ovela silnejsia ako ta dnesna a vytekala z dreveneho kadluba rurkou. Nasiel sa niekto, kto chcel vylepsit vydatnost pramena, ale po odstrele pramen zmizol, znehodnotil sa i altanok a po prameni ostali len hrdzavocervene barinky, ktorych je okolo byvaleho pramena niekolko.

Benusska kysla byvala najcastejsim miestom skolskych vyletov na konci skolskeho roka. Este pred druhou svetovou vojnou i po nej sa chudobne zeny zivili predajom este tej lepsej mineralky. Chodievali peso do Brezna s nakladom 15-20 flias a predavali ju po korune s tym, ze flasu im dali prazdnu. Bola to veru zasluzena zivnost. Jeden den si zenicky isli nabrat mineralnej vody a doniesli ju domov, druhy den ju isli predat. Cez zimu chodili naberat i deti na sankach a matky mineralnu vodu chodili len predavat. Skoda, ze po altanku nezostala ani pamiatka, vandali ju postupne spalili. Ak dnes niekto chce ist v zime na kyslu, moze sa smelo vybrat aj na bezkach. V lete je to dobra prechadzka, na ktorej si moze pochutnat na cerniciach, malinach a jahodach a natrafit i na jedle huby.

M. Vrbovska

Zivio, pan profesor

V tychto dnoch sa doziva krasneho zivotneho jubilea 90 rokov dlhorocny profesor byvalej SPTS v Brezne Jan Kliment. Bol laskavym a chapavym profesorom s velkou davkou zivotneho optimizmu a humoru. Prave pre tieto vlastnosti sme si ho vsetci studenti nesmierne vazili. Neda mi nespomenut aj jeho manzelku Jolanu tiez 85-rocnu jubilantku, ucitelku a vychovavatelku. Manzelia Klimentovci aj napriek trapeniam a smutku, ktore v zivote zazili, sa vzdy zaujimali a aj zaujimaju o nas byvalych studentov, nestratili nic zo zivotneho optimizmu a lasky k ludom. Chcela by som sa im podakovat za vsetkych studentov a popriat este vela, vela zdravia, lasky a slnecnych dni.

Anna Stancekova - Jakabova

Kratke stretnutie

"Simona, ja..." Markovi vyschlo v ustach.
"Nic nehovor," privrela oci, v ktorych sa objavili slzy. "Martin nie je schopny prejavu... prejavu muznosti voci akejkolvek zene. Vystacia si sami s Kerym. Ak by som nepodvolila sobasu, chceli sa mstit na Petrovi. "
"Preco ta navyse biju?"
"Robi im to radost, prevencia vraj nikdy nezaskodi. Ach, Marko, nechci vediet, co vsetko musim znasat."
"Viem si predstavit," vyskocil rozculene. "Stacili mi tie facky, co som pocul v pondelok."
"Ty si..." nestastne ho sledovala, ako chodi sem a tam.
"Stal som na balkone. Simona, predsa nie je mozne, aby niekto v dvadsiatom storoci u nas, v nasom state prehral dceru v... v com vlastne?"
"V kartach, v automatoch, kde sa dalo. Od smrti Petrovej matky otca nic - nikto nezaujimal. Vies, Marko, ak ti mam povedat pravdu, aj zit sa mi odnechcelo, ale - je tu este Peter, a kym nedostuduje... proti jeho spolocnosti nic nenamietaju, je pre nich neskodny. Otec hra a pije dalej, ma za co."
"Po pravnej stranke..."
"Je vsetko v poriadku," prerusila ho unavene. "Maju riadnu zmluvu s peciatkami, podpismi, svedkami a neviem este s cim."
"Pochovali ta zaziva," skonstatoval necakane Peter. Z ust patnastrocneho chlapca zneli tie slova neskutocne. Objal nevlastnu sestru okolo pliec. "Simona, ty si ma vychovala mozno lepsie ako matka a ja ti slubujem..."
"Mlc," postrapatila mu vlasy. "Si prilis mlady, Peto."
"Naveky nebudem," zamracil sa. "Darmo sa vyhrazaju zabitim. Su mocni, ja viem, lenze ten idiot vecne zit nebude a ten teplos potom zmizne."

Markovi sa zdvihlo nesuhlasne obocie pri Petrovych vyrazoch. Simona si brata privinula k sebe.
"Preco musia deti platit za hriechy rodicov?" odtiahol sa Peter od sestry. Tento chlapec predcasne dospel. "Simona, ujdime. Odidme na druhy koniec statu, kde nas nenajdu. Zmenime si meno a..."
"Nejde to," usmiala sa na neho nezne.
"Nechcem, aby si trpela," naliehal placlivo. "Teraz mame pilezitost vyparit sa. Necham skolu, hokej, najdem si zamestnanie a budem sa o teba starat."
Odhodlanie chlapca bolo dojimave. Simona je zrejme jedine, co ma a vedomie, akym zivotom musi zit ho ubija.
"Viem, ze mi chces pomoct." povedal ticho. "Peter, nesmies si mysliet, iba kvoli tebe. Ty nie si na pricine."
"Jasne," uskrnul sa. "Ja som podmienka, aby si ich slepo posluchala. Keby tvoj otec..."
"To sme preberali," zarazila ho dorazne. "Pamatas sa, ako dopadol posledny pokus? Ty si bol tri tyzdne v nemocnici a moj priatel na to doplatil zivotom. Nesmieme ich drazdit."
"Mal som tam ostat aj ja," povedal Peter. "Nemusela by si dnes..."
"Prestan," rozplakala sa zrazu.
Marko pozorne pocuval rozhovor surodencov a nevypovedane si dolozil sam. Nebolo to tazke a ked mu konecne doslo, o co tu ide, nechcel som tomu uverit. Pribeh vystrihnuty z filmoveho romanu. Nemohol stravit, ze je priamym svedkom niecoho takeho neskutocneho. Je pre neho Simona naozaj nedosiahnutelna?

(Pokracovanie)

Jarka Nuterova z Jasenia