|
||||||||||||||||
|
||||||||||||||||
Brezno - Osrblie
privita biatlonistov Po uspesnom vysledku biatlonovych sutazi pre farby Slovenska i po bezchybnej organizacii 19. Svetovej zimnej univerziady Brezno - Osrblie, organizacny vybor pripravuje dalsie vyznamne medzinarodne podujatie. Od 6. do 11. marca sa na Slovensku uskutocnia preteky EYOD ´99 (4. Europske olympijske zimne hry mladeze). Brezno - Osrblie privita asi stotridsat sutaziacich z devatnastich statov Europy. Snehove podmienky nielen v Osrbli, ale na celom Slovensku davaju moznosti na realizaciu kvalitnych pretekov. To ostatne je na organizatoroch. Biatlonove sutaze su pripravene opat na urovni, aku si toto medzinarodne podujatie zasluhuje. Verejnost je ocakavana v Osrbli na vytrvalostnych pretekoch 9. marca (chlapci vybehnu na 10 km trat o 11.30 hodine, dievcata na 10 km trat o 13.30 hodine). Rychlostne preteky chlapcov na 7,5 km sa uskutocnia 10. marca o 11.30 hodine, dievcat na 6 km o 13.30 hodine. Vo stvrtok 11. marca divaci maju moznost sledovat o 11.30 hodine preteky zmiesanych stafiet na 4x7,5 km. Vstup do biatlonoveho arealu a parkovne je zadarmo, o obcerstvenie aj o kulturne programy pocas pretekov je postarane. Pre informaciu uvadzame, ze slavnostne otvorenie 4. EYOD ´99 sa uskutocni v nedelu 7. marca o 18. hodine na Strbskom Plese, ich slavnostne ukoncenie vo stvrtok 11. marca na rovnakom mieste o 20. hodine. Organizacny vybor 4. EYOD ´99 biatlonovych sutazi Brezno - Osrblie touto cestou pozyva vsetkych sportovych priaznivcov na toto dalsie vyznamne medzinarodne podujatie. Svojou ucastou podporte mladych slovenskych biatlonistov, ktorym i my touto formou prajeme vela uspechov. (js)
Zastupuje vsetkych bez rozdielu o Ako hodnotite priebeh a atmosferu tohto snemovania hlav miest a obci Slovenska? - Ja osobne, odvtedy co som primatorom mesta a predsedom Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria, som sa zucastnil stvrteho snemu v poradi. Mozem konstatovat, ze kazdorocne snemy su vyznamne a je potrebne organizovat ich. Problemy obci a miest sa neustale kopia, ale zialbohu je pat az sest generalnych problemov, ktore sa nedari ZMOS v rokovaniach s vladou riesit. Tesi skutocnost, ze tohtorocny snem pozdravil predseda vlady, predseda Ustavneho sudu, bolo tam niekolko ministrov, statnych tajomnikov, poslancov a vysokych statnych uradnikov. To preto, ze ZMOS je najvacsia mimovladna organizacia a zastupuje vsetkych obcanov Slovenskej republiky bez ohladu na politicku prislusnost, vierovyznanie atd. o Co organizacia snemu? - Program rokovania bol rozdeleny na dva dni, resp. na dva poldni. Z nasho regionalneho zdruzenia sa povodne prihlasilo dvadsatosem clenov, v skutocnosti (pre rozne dovody, chorobu atd.) rokovanie absolvovalo dvadsatstyri clenov a tajomnicka regionalneho zdruzenia. Organizacne bol snem dobre pripraveny. Zucastnilo sa na nom z 2735 registrovanych obci 1638 zaakreditovanych. Z toho bolo 129 predstavitelov miest a 1509 predstavitelov obci. Okrem normalnych proceduralnych otazok sme prerokuvali niektore otazky spojene s fungovanim ZMOS. Predovsetkym boli vykonane volby predsedu, kontrolnej a reviznej komisie ako dvoch zakladnych organov. Dalsi organ, ktory riadi fungovanie ZMOS - rada - bola urcena snemami jednotlivych regionalnych zdruzeni. o Aky kluc ste uplatnili pri volbach? - Pri volbach predsedu regionalneho zdruzenia sa postupovalo tak, ze hlas starostu obce bol kvalifikovany ako jeden hlas a hlas primatora ako 11,608 hlasu z toho dovodu, ze ako som spominal, 129 miest ma zhruba 2,5 miliona obcanov a starostovia zastupuju tiez asi 2,5 miliona obcanov. S prevaznou vacsinou volby vyhral staronovy predseda, starosta Strby Michal Sykora. Myslim si, ze tak je to spravne, pretoze ma skusenosti jednak z rokovani s predstavitelmi vlady a aj napriek pracovnemu zatazeniu predsedu ZMOS ma uz vybudovanu strukturu uradu aj v obci, ktoru riadi. Zvolili sme patclennu kontrolnu a reviznu komisiu, z nasho regionu bude v nej pracovat starosta Polomky Frantisek Durcenka, ktory ako druhy ziskal najvacsi pocet hlasov. o Obcanov nasho okresu bude urcite zaujimat, cim sa chce ZMOS zaoberat v dalsom stvorrocnom obdobi svojej cinnosti ... - Na dalsie snemy, ktore sa konaju v priebehu volebneho obdobia, je urobeny kluc, podla ktoreho regionalne snemy urcuju pocet svojich delegatov. Na rok ma byt jubilejny snem a zaroven je to zaciatok tretieho tisicrocia, takze generalny riaditel Incheby ponukol znova tieto priestory na poriadanie snemu. Na vasu konkretnu otazku spomeniem len niektore namety na riesenie, predovsetkym: Prehodnotit pridelovanie financii zo statneho rozpoctu cez fondy. Zvazit sposob pridelovania verejno-prospesnych prac ako z pohladu potrieb obci, tak aj z pohladu pridelovania financnych prostriedkov nezamestnanym ci socialne odkazanym za verejno-prospesnu pracu v medziach dovolenych zakonom o ludskych pravach a slobodach. Prehodnotit miestne poplatky za spravne ukony. Transformacia vod a kanalizacii je problem, ktory sa riesi podla pilotneho programu v okrese Trencin, ale tento program presiel mnohymi zmenami. Sami v nasom regione vieme, ako tazko prebieha transformacia vod a kanalizacii. Pre mesta a obce zrovnomernit podielove dane, zvysit a stabilizovat ich na cele funkcne obdobie. Oslobodenie od poplatkov z polnohospodarskeho podneho fondu za uzemie, na ktorom su budovane verejno-prospesne stavby. V konkretnom pripade z nasho regionu sme zaplatili 5,5 miliona korun za vynatie z polnohospodarskeho podneho fondu na budovanie skladky. V sucasnom obdobi uz pripravujeme druhu cast budovania skladky. Prakticky ide o to, aby sme na tuto akciu nemuseli vynakladat z prostriedkov miest a obci velke financie, ked ide o nezarobkovu cinnost. V neposlednom rade sa treba venovat rozvoju malych obci do 500 obyvatelov, ktore nemaju vybudovanu infrastrukturu a na svoju cinnost tak isto potrebuju peniaze. o Ake namety zaznenli v diskusii? - Cas na diskusiu bol podstatne skrateny vzhladom na dlhsiu dobu pripravy volebneho poriadku a uprav stanov. Ale vsetky prispevky budu rozanalyzovane v rade a budu zaradene do nametov na riesenie v jednotlivych odbornych komisiach. Aj nase regionalne zdruzenie malo pripraveny diskusny prispevok (cast z neho zverejnujeme), ale neodznel s dalsimi sestnastimi. Vypoculi sme si dovedna asi osem prispevkov, ostatne budu uverejnene v Obecnych novinach. o Co ste zakotvili do zakladneho dokumentu vasho rokovania? - Zakladnym dokumentom vysledkov rokovania je uznesenie, pricom okrem ineho sa v nom konstatuje, kto bol zvoleny, kto bude zdruzenie riadit. Vysoko sme ocenili, ze vlada Slovenskej republiky 3. februara podpisala Chartu europskej samospravy, cim sme urobili velky krok k priblizeniu sa krajinam Europskeho spolocenstva. Vyjadrili sme nesuhlas so zvysovanim dane s pridanej hodnoty a s prijimanim opatreni, ktore by negativne ovplyvnovali mestske ci obecne rozpocty. Ziadame vladu previest neidentifikovatelne pozemky z vlastnictva statu do spravy obci. S tymto bodom ja ako primator mesta zo skusenosti nesuhlasim a svoje osobne stanovisko pisomne odovzdam na riesenie Rade ZMOS, pretoze v sucasnosti uzivatel pody plati najomne statu a zo statu sa prerozdeluju tieto financne prostriedky na dotacie na obhospodarovanie pody tym, ktori sa o nu staraju. Od vlady ziadame doplatit za teplo za roky 1997 a 1998, pretoze dotacia bola kratena o 30 percent a tarchu nakladov na vyrobu tepla znasaju mesta a obce. Na zaklade podnetu podpredsedu vlady Lubomira Fogasa bude clen ZMOS zaradeny do Legislativnej rady vlady, aby sa ZMOS uz v stadiu priprav zakonov stretol s ich obsahom a aby bol pri zrode legislativnych ukonov zainteresovany ako najvacsia organizacia. Ziadame vratit obciam a mestam financne prostriedky, ktore vlozili do budovania infrastruktury, za budovanie plynu, elektriky, vodarni a kanalizacii a bezplatnym prevodom ich odovzdat do spravy statnych podnikov. V poslednom bode ziadame vladu, aby pri statnom rozpocte bola zohladnena poziadavka obci zvysit podielove dane o miliardu korun voci ropoctu na rok 1999. Rokovanie ZMOS zakoncil jeho predseda Michal Sykora zelanim uspechov vsetkym obciam a mestam Slovenskej republiky tak, aby v tazkych podmienkach, najma financnych a pri rastucom trende nezamestnanosti zabezpecili ich rozvoj. (ng)
|
