HOREHRONIE NEWS

Pranostiky na marec

Zenska chut, panska laska a marcove pocasie, to je vzdy nestale.

Marec teply hrejivy, april chladny, sychravy.

Ked nam v marci casto prsi, leto potom suchom prasi.

Kto nenasial hrachu v marci nebude ho varit v hrnci.

Ked su v marci hrmavice, budu v maji fujavice.

Ked chces mat pekne zemiaky v hrnci, zasad ich uz v marci.

Ked je na 40 mucenikov mraz (10. marec), potom bude este styridsat raz.

Na sv. Gregora (12. marec) vracaju sa bociany od mora.

Na sv. Gregora idu lady do mora.

Kolko dni pred Jozefom (19. marec) vyletia vcely z ula, tolko tyzdnov po nom sa este v uli tulia.

Kolko dni pred Jozefom slnko teplom hladi, tolko po nom zima chladi.

Jozefove slniecko pozehnava chlieb a vinecko.

Na Jozefa den slnkom kupany, bude tento rok pre kazdeho pozehnany.

Kolko rosy marec dava, tolko v auguste hmly byva.

Ako na den Bozej Matky (25. marec), tak bude na velkonocne sviatky.

Jar je pre kazdeho otec i mat, kto vcas nezasadi, nezaseje, nebude mat.

Ked na Jozefa vetry nastanu, tie az po tyzdni prestanu.

Miniklzisko. Tazko sa rodilo. Pohltilo niekolko litrov vody. Vytekala z umelych dvojlitrovych flias. Ujko mraz vyhovel ziadostiam mladeze sportovo zapalenej. Urobil ladik.

Pricupitalo sobotne odpoludnie. Na hraciu plosku sa dostavilo jedenast borcov - tretiakov, stvrtakov. Hokejky pohadzali na lad. Jeden z nich, pravda, so zatvorenymi ocami, delil "palice" na dve kopky. Dve muzstva. Pat a pat. Jedenasty do brany. Tu mali len jednu. Zapas zacal. Bol cudny. Z pohladu divaka sa zdalo, ze hra kazdy proti kazdemu. Na branku strielal ten z najvyhodnejsej pozicie, lenze...

V branke bol neprekonatelny "Hasek". A predsa, po jednom problemovom gole sa stalo to, co vraj k hokeju patri. Trma - vrma. Postrkovanie, slovne uvolnovanie, "stiskanie" vetroviek...

"Hokejisti," oslovujem ich cez otvorene okno, "taketo spravanie sa tresta aj likvidaciou klziska. Dost divadla!"

Zaganili. Podvihali hokejky. Ponapravali si na hlavach "ciapkove" prilby, postavili si i druhu branku. Zostala vsak prazdna. Z toho druzstva chcel kazdy hrat v utoku.

Zapas pokracoval akoby sa nic nestalo. Skoncil, ked v tu sobotu slusny sumrak padol.

Hraci sa rozisli. Unaveni. Hrali, ako sa hovori, od vidim do nevidim. Mozu z nich vyrast buduci breznianski hokejisti.

Jozef Vrabec bol prislusnikom prvej generacie slovenskych rozhlasovych technikov. Narodil sa 2. marca 1909 v Hornej Lehote. Jeho otec Jan bol robotnik, matka bola rodena Lustikova. Mal brata a sestru. Jeho manzelka Marta bola rodena Kusa. Nevlastna dcera Tatiana je scenicka vytvarnicka a syn Igor je v televizii majstrom zvuku. Jozef Vrabec ludovu skolu navstevoval v rodnej obci, mestianku v Podbrezovej. Potom studoval na Vyssej priemyselnej skole elektrotechnickej v Kosiciach. V rokoch 1933 -1939 bol po vojenskej sluzbe technikom v (Radiojournale), 1939-44 v Slovenskom rozhlase v Bratislave. V roku 1944 bol ucastnikom SNP, po ustupe do hor prislusnikom partizanskej skupiny Janosik. Po prechode frontu v roku 1945 bol tajomnikom ONV v Brezne, neskor technikom Vysielaca SNR v Kosiciach, potom technickym sefom, v rokoch 1949-58 oblastnym riaditelom ceskoslovenskeho rozhlasu a 1959-70 oblastnym riaditelom ceskoslovenskej televizie. V rokoch 1970-76 bol veducim vystavby televizneho centra v Mlynskej doline.

V Radiozurnali v Bratislave pracoval na prenosoch i pri realizacii zo studii, v rokoch 1943-44 technicky zabezpecoval rozhlasove vysielanie z Martina, pocas SNP viedol technicku prevadzku Slobodneho slovenskeho vysielaca v Banskej Bystrici. Vo funkciach v povojnovom obdobi Jozef Vrabec podstatne ovplyvnil rozvoj rozhlasu a televizie v Ceskoslovensku. Bol jednym zo zakladatelov televizie v Prahe a neskor v Bratislave.

Rozhlasovou a televiznou pracou sa zaoberal aj v pocetnych clankoch. Jeho praca v oboch masmediach i zivotne osudy podstatne ovplyvnili jeho politicky vyvin - bol povodne od roku 1934 socialny demokrat, 1938 presiel do komunistickej strany a potom sa zapojil do antifasistickeho odboja ako clen komunistickej bunky a spolupracovnik obcianskeho odboja v Slovenskom rozhlase. Bol humanisticky zalozeny, preto sa usiloval o rozhlasove a televizne vysielanie, ktore bolo prospesne verejnosti, odmietal pasivnu aplikaciu smernic v praci masmedii a uplatnoval prirodzeny zmysel pre spravodlivost a realitu. V polovici 50. rokov pri reorganizacii ceskoslovenskeho rozhlasu prispel k jeho liberalizacii a v 60. rokoch bol stupencom reformnych prudov v KSC i v spolocnosti. Roku 1970 bol pre politicke postoje uvolneny z miesta riaditela Ceskoslovenskej televizie na Slovensku. Jozef Vrabec zomrel 1. februara 1987 v Bratislave.

Lit.: Enc. dramatickych umeni na Slovensku, zv.2., Bratislava 1990, s. 546 SBS, 6.zv. , Martin, MS 1994, s.320

Po navrate zo sustredenia si Marko Velecky neustale opakoval Simoninu poslednu vetu. - Neviem, ci to vydrzim, lebo casto myslim na smrt. - Nieco podobne povedala pred patnastimi rokmi aj Zuzana. Nebolo mu sudene uchovat si ju v pamati zivu a krasnu. Vzdy bude mat pred sebou ten obraz, kedy sa mu dvihal zaludok pri pohlade na jej znetvorene mlade telo. Na Zuzanin umrtny list sa podpisal alkohol a drogy. Docerta, Simona ma iba o pat rokov viac ako vtedy Zuzana! Preco zeny, ktore Marko lubi, myslia iba na smrt! Azda je on pricinou? Somarina!
Zufalo sa snazil nieco podniknut. Zhanal informacie o Galtugerovi moznymi i nemoznymi prostriedkami, no akoby Aneta povedala, Galtuger je tabu. Nedoknutelny. Velke zviera vo svete biznisu vlastni jedneho pravnika, lekara a spustu goril odhodlanych branit svojho chlebodarcu do posledneho dychu. Policia je presvedcena o jeho spinavych obchodoch, ma prsty v niekolkych vrazdach, ale nemaju proti nemu dokazy, nedokazu na neho nic najst. Absolutne nedoknutelny. Chladnokrvny, vypocitavy, arogantny. Zboznuje svojho jedineho choreho syna a vo vsetkom mu vyhovie.
Bez vycitiek svedomia plni jeho perverzne chutky, bez vycitiek svedomia spojil zivot krasnej dievciny s pochybnou existenciou a necha ju tryznit.
"Vytiahla som svoje siete," oznamila Aneta Markovi.
Sedeli v zahrade a vychutnavali posledne teple luce oktobroveho slniecka. O chvilu sa mala zist cela rodina, vratane doktora Olivera Brestonskeho.
"Ake siete?" zdvihol oci od krizoviek Marko.
"Co si mi kazal ohladne Simony."
"Aneta, predsa som ti jasne prikazal, aby si sa do toho nemontovala," zamracil sa. "Oliver ta tiez varoval. Nesmies ich brat na lahku vahu."
"Moje vahy su v poriadku," pozrela na brata, ktoremu neuslo, ze sa jej zachvela brada. Jediny prejav Anetinho rozburaneho vnutra. Chvenie brady prezradzalo vsetky sestrine pocity. Strach, zlost, neistotu, plac i rozculenie, niekedy aj radost a stastie. Momentalne to boli obrovske obavy o brata, ktory sa nerozvazne zalubil do...
"Aneta, co je s tebou?" spytal sa Marko znepokojene.
"Prosim ta, zabudni na Simonu," vyhrkla sestra so zopatymi rukami a v ociach sa jej objavili slzy. Marko skumavo pozeral na sestrinu tvar, no akoby nevnimal, na koho sa diva. Zhlboka sa nadychol a napatym hlasom povedal:
"Viem, co Simona preziva. Aneta... ja... musim ju z toho pekla dostat."
"Zhoris s nou, Marko!" skrikla nahnevane. "Zbytocne si komplikujes zivot. Kristepane! Videl si niekedy milovat sa dvoch buzikov? Simona sa na nich musi pozerat, pomahat im pri tom a potom ju stary Galtuger znasilni, pricom sa jej ujde vzdy bitka. Prisne ju strazia, uz dvakrat jej prekazili samovrazdu. Spravili z nej..."
"Prestan!" vyskocil Marko bledy od rozculenia.
"Nie! Musis pochopit, ze medzi nich sa nikto nedostane! Simonin osud sa jednoducho neda zmenit! Ak sa niekto pokusi odviest ju odtial - nemilosrdne ho zabiju. Su to ludia bez zabran a ty si proti nim bezmocny!"
"Docerta, nediriguj ma!" krical zlostne. "Nestaraj sa o mna! Nie som maly chlapec, aby som nevedel, do coho idem! Simony sa nevzdam! Dostanem ju z toho!"
"Nedostanes!"
Surodenci si nepriatelsky hladeli do oci. Anetino neuprosne presvedcenie bodalo Markovi v hrudi, takze citil tlak ako pri dlhom behu. Ani jeden z nich sa nepamatal, kedy sa naposledy hadali. Vymena nazorov prebiehala vacsinou pokojne v ich rodine a zvlast Marko bol znamy tym, ze sa nenechal len tak lahko vyviest z rovnovahy.
"Simona uz vobec nechodi von," pokracovala smutne Aneta, po chvili. "Daju jej jest, iba ked si to podla nich zasluzi. Policia proti tomu nemoze nic robit. Nikto nic nemoze! Simonin otec je vecne nalozeny v liehu, nezaujima ho dcera ani syn. Dobre mu platia za mlcanie. Marko, vsetko sa vyskusalo. Na Petrovo oznamenie policia nereagovala. Neskor ho navstivil stary Galtuger a vyhrazal sa, ze ak bude pchat nos do ich rodiny, zastavia mu prijem penazi a Simonu viac neuvidi. Galtuger totiz plati jeho studium i treningy, pretoze Velecky toho nie je schopny."