Okresny urad v Brezne vo svojej zriadovatelskej a riadiacej posobnosti v oblasti skolstva eviduje spolu 109 skolskych zariadeni. Z toho je 34 predskolskych zariadeni, 26 zakladnych skol, 2 zakladne umelecke skoly, 5 specialnych skol (od 1. januara 1999 delimitovane), 42 inych skolskych zariadeni (centrum volneho casu, pedagogicko-psychologicka poradna, centrum vychovnej a psychologickej prevencie, stredisko sluzieb v skole, Skola v prirode Lom nad Rimavicou, skolske jedalne). Priemerny evidencny pocet vo fyzickych osobach k 31. decembru 1998 predstavoval v tychto zariadeniach 1238 zamestnancov.

Odbor skolstva a kultury ma vypracovanu dohodu s okresnym uradom prace pri vyhladavani a obsadzovani pracovnych miest pedagogickych a prevadzkovych pracovnikov. Na dobrej urovni je i spolupraca s uzemnou samospravou (udrzanie malotriednych skol v obciach).

V spolupraci s Miniterstvom skolstva SR, Univerzitou Konstantina filozofa v Nitre a Univerzitou Mateja Bela v B. Bystrici odbor spolupracuje na projekte Zmena s Ministerstvom skolstva Holandskeho kralovstva v oblasti alternativnej pedagogiky, zabezpecuje tiez cinnost v suvislosti s realizaciou "Programov ochrany a podpory deti a mladeze." Vdaka aktivitam niektorych pedagogickych pracovnikov vydava odbor skolstva a kultury 6-krat za rok i casopis pre pedagogov Pedagogicke pramene, kde sa zverejnuju informacie za zivota skol, samotneho odboru i odborne texty pre skvalitnenie vychovno-vzdelavacej prace v okrese. Za pozornost stoji pravidelne organizovanie celoslovenskej prehliadky zaujmovej umeleckej tvorivosti ucitelov Chalupkovo Brezno. Pracovnici odboru skolstva a kultury reagovali i na znacny zaujem pedagogov okresu o dalsie sebavzdelavanie, o vzajomne stretnutia s odbornikmi a podporili vznik pomocnych metodickych organov. Aktivne pracuju i kluby zamerane na pracu materskych skol (napr. klub alternativnej pedagogiky, klub skol podporujucich zdravie, klub Lego Dacta, klub riadenia). Zaujimavostou v oblasti materskych skol je Ludoteka, ktorej cielom je sluzit ako centrum volneho casu pre deti predskolskeho a mladsieho skolskeho veku. V ramci kabinetu 1. - 4. rocnika pracuje klub tvorivosti a v aktivite nezaostava ani kabinet vychovavateliek skolskych klubov.

V ramci kontrol inspekcne oddelenie pre zakladne skoly vykonalo v roku 1998 trinast inspekcii, na zaklade ktorych bolo prijatych sedemnast opatreni a sest odporucani.

Na useky kultury a ochrany kulturnych pamiatok, ktory vykonava najma suhrnne prace pri zabezpecovani vykonu statnej spravy na useku statnej pamiatkovej starostlivosti, bolo v roku 1998 zaprotokolovanych 78 podani, vydalo sa 60 zavaznych stanovisk a 23 rozhodnuti.

V sledovanom obdobi bolo HKC v Brezne prostrednictvom okresneho uradu pridelenych 50 000 korun z rozpoctovej kapitoly krajskeho uradu na obnovu kulturnej pamiatky - Pamatnika obeti fasizmu - miesto pamatne v Nemeckej (dalsich 50 000 korun bolo poskytnutych zo statneho fondu kultury Pro Slovakia).

Usek kultury zabezpecuje i registraciu periodickej tlace s okresnou posobnostou, kde ku koncu minuleho roka bolo v ramci Breznianskeho okresu zaevidovanych sedem casopisov a dvoje novin.

V ramci odboru skolstva a kultury v roku 1998 prejednali trinast podnetov na prejednanie priestupkov na useku kultury (neopravnene) bez povolenie SOZA (pouzivanie hudobnych diel prostrednictvom technickych zariadeni).

Odbor skolstva a kultury je od decembra 1998 umiestneny v rekonstruovanej budove Piaristickeho klastora na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 40 (predtym sidlil v Polnohospodarskom druzstve Dumbier Brezno-Podkorenova), kde su i pracovnici financneho a organizacneho odboru, ktorych cinnost uzko nadvazuje na pracu odboru skolstva a kultury, cim sa tato oblast este viac sfunkcnila. Okrem toho sa vykon statnej spravy este viac priblizil verejnosti a obcanom, co uvitali najma zamestnanci skolskych zariadeni.

Daniel Rakyta

Poziarnici z Helpy hodnotili

Sobota 13. februara patrila aj dobrovolnym poziarnikom z Helpy, ktori rokovali na svojom vyrocnom valnom zhromazdeni. Toto zhromazdenie prisli pozdravit aj podpredseda OV DPO Jozef Koprajda, starosta obce Jozef Fillo a zastupca zakladnej skoly Jozef Murin.

Predseda ZO DPO Stefan Cervienka otvoril rokovanie a precital spravu o cinnosti organizacie za rok 1998. Zaroven vyhodnotil sutaz poziarnickych druzstiev v Zavadke nad Hronom, sutaz hra Plamen 1997 - 1998 starsich ziakov, ktorych pripravoval referent mladeze Jan Cervienka, lesne poziare, MTC a OTC. Poziarnici si dali zavazok vycistit potok Krivula.

V diskusii hovorili o rozsireni clenskej zakladne, o prijimani mladych clenov do ich radov, o nevystrojeni sutaziacich podla pravidiel. V diskusii sa vyjadril aj starosta obce, zhodnotil poziarnu ochranu ako najlepsiu v obci, vzornu spolupracu s obecnym uradom a oboznamil pritomnych s dalsim zveladovanim obce v buducom obdobi. Velitel Stefan Melos st. podakoval sutaziacim druzstvam za vzornu reprezentaciu obce a za dobre umiestnenie v okrese Brezno. Podakoval a zaroven vyzdvihol pracu strojnika Jozefa Pribilinu a vodicov, ktori sa staraju o motorove striekacky a vozidlo CAS - 25. Ocenil aj pracu vodica Jana Hyriaka, ktory sa zucastnil s technikou pri troch lesnych poziaroch. Do diskusie sa zapojil aj podpredseda OV DPO Jan Koprajda, ktory hovoril o problemoch v okrese a o dotaciach od vyssich organov, o neplateni a neprevzati si clenskych prispevkov v niektorych organizaciach. Zaroven odpovedal na pripomienky diskutujucich.

Vazeni pritomni,

pred rokom som na nasom sneme hovoril okrem ineho o stabilizacii a navrseni podielovych dani, ktore su nasim zakladnym prijmom. Verime, ze sucasna vlada zoberie signaly ZMOS vazne a v priebehu volebneho obdobia sa dostaneme do stabilizacie podielovych dani na cele volebne obdobie len s regulaciou inflacnym koeficientom.

Zakladnym parametrom chodu obce ci mesta okrem usilia volebnych funkcionarov a pracovnikov uradov su financie, preto som aj svoj uvod venoval tomuto fenomenu. V nasom regionalnom zdruzeni v priprave na vlastny snem ako aj tento celoslovensky sme sa zaoberali moznostami lepsieho vyuzitia zaplatenej DPH. V nakladoch vynalozenych obcou nas ako neplaticov vo vyske min. 15 percent, skor viac podla rozsahu vlozenych investicii do vystavby zatazuju platby za DPH. Mame za to, ze obec ci mesto sa neda porovnavat s podnikatelom, ani konecnym spotrebitelom. My musime zabezpecit investicie aj na neziskove akcie ako cesty, chodniky, mosty, miestny rozhlas, atd. Navrhujeme preto zamysliet sa nad touto otazkou s tym, aby obec dostala odpocet DPH za predchadzajuci rok spat s podmienkou pouzitia tychto prostriedkov vyhradne na investicny rozvoj, hoci aj so statnou kontrolou pouzitia prostriedkov.

Co nas dalej v nasom regione Horehronia znepokojuje, je neustale rastuca nezamestnanost. Fabriky ako Strojarne Piesok so 150-rocnou tradiciou, Mostaren Brezno a dalsie su pred uplnym krachom a o polnohospodarskych organizaciach uz ani nehovorim. Okres Brezno, oblast s povojnovo siroko rozvinutym priemyslom ma v sucasnosti viac ako 7700 nezamestnanych, co predstavuje 21,46 percenta ekonomicky cinneho obyvatelstva. Tento stav z 31. januara tohto roku podla indicii bude nadalej narastat. Region sam, ako aj ostatne podobnym osudom skusane regiony nie su schopne sa z tohto zalostneho stavu dostat a riesenia, ktore by zabezpecili zmenu, nie su nam zname. Zial obcan zatial za pracou nepojde, je priputany k svojmu velkemu rodnemu domu alebo bydlisku, ktore si postavil, ci zaobstaral v minulosti a tiez neviem, kde by v sucasnosti tu pracu okrem Bratislavy hladal, s cim nasledne suvisi ubytovanie. Je pochopitelne, ze za tejto situacie sa coraz viac obcanov dostava do hmotnej nudze z objektivnych dovodov a obracaju sa na obecne a mestske urady, aby im tieto institucie v zmysle zakona c. 195/1998 o socialnej pomoci poskytli davky socialnej pomoci alebo jednorazovu pozicku, vid § 48 a §71 citovaneho zakona. Pokial tieto davky v minulosti boli sporadicke, obce a mesta to zvladli a vo svojich rozpoctoch mensiu ci vacsiu ciastku mali zahrnutu. Po vyjdeni zakona, ze obec moze, je tychto poziadaviek skutocne vela. Zvlast ked okresne urady obcanov posielaju za nami, za tymi, ktori maju kompetencie podla zakona, ale nemaju financie. Kde je ten suvis kompetencie s financiami, o ktore sme v tejto symbioze ziadali? V tejto suvislosti chcem zvlast poukazat na poskytnutie socialnej pozicky podla § 71, ods. 1b. Pytam sa, kedy podla uzatvorenej zmluvy obec dostane spat pozicane financne prostriedky. O tuto pozicku ziadaju obcania zavisli na socialnych davkach, maju niekolko desattisicove dlhy na najomnom a dalsich platbach a v mnohych pripadoch nepoberaju ani socialne davky. S takymto ziadatelom - obcanom nemame ako zmluvu o pozicke istit zaloznym pravom. Rokovali sme aj s okresnym uradom - podmienit vyplatenie socialnej davky s tarchou splacania pozicky, zial takyto pravny institut zakon nepozna, zakon pozna 5-rocny odklad a po tichu hovorim, na pozicku a jej vratenie sa davno zabudlo.

Ked hovorim o socialnych podmienkach, ihned mi napada zmienit sa o problemoch pri odpredaji obecnych bytov podla platnych zakonov, ktore nebudem citovat. Byty zatial vo vlastnictve miest a obci sa vzhladom k svojmu veku predavaju, nebojim sa to povedat za symbolicku cenu okolo 10 000 korun, nech je to 20 ci 40 tisic. Znova sa pytam, kolko ulic musim predat, aby som ziskal zdroje do fondu rozvoja byvania na vystavbu jedneho bytu?

Takmer vsetky polnohospodarske podniky v okrese nemaju cim zaplatit za odber elektrickej energie, znizili stavy hospodarskych zvierat. V dosledku nedostatku financnych prostriedkov na nakup hnojiv sa znizuju urody, nemozu si dovolit obnovit strojovy park a kolotoc pokracuje. Mam osobne skusenosti zo spravneho vyboru uradu prace, ked prisli veduci polnohospodarskych podnikov zodpovedat zato, ze si neplnia povinnosti voci poistovniam a ostatnym danovym odvodom. On ako prvovyrobca nedostal peniaze za mlieko, za maso a teda nema prostriedky na zaplatenie odvodov statu. Znova je tu kolotoc, ktory nema pevny bod.

Toto odvetvie je v hlbokej krize a zasluzi si este viac, ako doteraz, pozornost vlady a zasluzi si zvazit ekonomicke a socialne rizika opravnenych potrieb polnohospodarov. Ved v sucasnom rozklade strojarskeho priemyslu je popri lesnictve polnohospodarstvo jedinym zdrojom zamestnanosti a obzivy pre vacsinu obcanov Horehronia. V minulom obdobi boli snahy o likvidaciu starych uverov. Avsak zo strany kompetentnych ostalo len pri sluboch. Ale pozrime sa do susednych statov - Ceska, Slovinska, kde stare uvery uz neeviduju, boli im odpustene.

Ako viete, Brezniansky okres je prevazne horskej konfiguracie. Mame niekolko okrajovych obci s poctom obyvatelov do tristo. Taketo obce maju nizke rozpocty, hoci sa prostriedky prerozdeluju na obce do tritisic obyvatelov, ale to nestaci. Tieto obce v prevaznej vacsine, a to nielen na Horehroni, nemaju vybudovanu infrastrukturu. Maju tiez miestne komunikacie a naviac zvlast tohto roku bolo treba riesit vo vyssej miere zimnu udrzbu. Uz po niekolkykrat sa pytam z coho? Predpokladam, ze obciam zvysene mimoriadne naklady na zimnu udrzbu zohladni CO z havarijnej situacie. Ale to je tento rok, a co roky dalsie? A preto musim znova poukazat na zvysenie podielovych dani ako vlani a na zaciatku mojho prihovoru.

Monopoly - priprava a financovanie ich investicnych akcii - natlak na spolupodielanie sa obci. Urcite ste kazdy pochopili, ze ide o plynarne a energeticke zavody. Obce v rozpore so zakonom o obecnom zriadeni a pod tlakom uvedenych organizacii buduju a bezplatne odovzdavaju stavby jednak zlepsujuce stav infrastruktury, ale na druhej strane bez akejkolvek navratnosti financnych prostriedkov. Uvedeny problem sa riesi uz dobrych par rokov, ale uspokojuci vysledok je v nedohladne. V predchadzajucom obdobi sa niekolko malo obciam vratili financne prostriedky, ale vacsina obci a miest nebola uspokojena. Vela rokov sa hlada sposob uspokojenia. Bolo by dobre, keby sa uz konecne nasiel sposob riesenia a casove zaradil a zrealizoval, co urcite mnohym obciam pomoze v ich nie dobrej financnej situacii. Tu mi dovolte povedat jednu poznamku. Nemozu obce, mesta, ktori su akcionari komunalnej banky mat mierumilovnejsie uroky a tym vyhodnejsie ako ostatni klienti? Ved dnes uvery, hoci voci inym bankam o nejake percento lepsie su samovrazedne a znova pripominam, ze sme povinni stavat staticku dopravu, miestne komunikacie, mosty, chodniky, ktore sa nam rozpadaju, zabezpecit ostatne zakladne funkcie obce a uver s 20 a viac percentnym urokom je nerealny na to, aby si ho obec ci mesto zobrali.

Nametov na riesenie som povedal niekolko, verim, ze jednotlive sekcie ZMOS spolu s prislusnymi rezortami za nasledujuce volebne obdobie najdu riesenie v prospech rozvoja obci a miest, aby sme boli rovnocenni partneri europskeho spolocenstva.