23. MAREC 1999 Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Ste spokojni s kvalitou kupovaneho tovaru? Museli ste uz niekedy nieco reklamovat? Zodpoveda cena kvalite? Odpovede na tieto otazky sme hladali v nasej ankete. Inspiroval nas k nej Svetovy den prav spotrebitelov, ktory si pripominame 15. marca uz od roku 1982.

S anketovym mikrofonom


Co vsetko zakryvala snehova perina

Mgr. Ladislav Broos, ucitel, Brezno:

- Tovaru je vela, da sa vybrat. Ja sa zameriavam, kedze som sportovy typ, na takyto tovar. Ked si zoberieme botasky a obuv, ktoru clovek najcastejsie potrebuje, vyber je, ale kvalita je slabsia. Legislativa pre spotrebitela nie je pevna, nie je jasna, je zlozita a jednoduchy obcan sa v nej tazko orientuje. Druha zalezitost pre bezny zivot je, aby bolo obojstranne vsetko v poriadku. Musi byt dovera vo vyrobok a ked obcan pride s chybou, nemal by mat pocit, ze ho dobehnu a ta snaha obcana osklbat a dobehnut na Horehroni a celkove v obchode je vzdy.

Lydia Kanderova, dochodkyna, Brezno:

- Doteraz som este nereklamovala ziadne vyrobky. Ja ako spotrebitel mam dobre skusenosti, pretoze nakupujem v potravinach u pana Jarabaka. Kupujem tu slovenske vyrobky, teda snazim sa pokial su dostupne, a tie su zarucene cerstve.

Jan Rosik, nezamestnany, Cierny Balog:

- Nakupujem, ale nevsimam si ci je tovar kvalitny alebo nekvalitny. Myslim si, ze je malicko drahy, ale to, co kupujem, je aj kvalitne.

Maria Longauerova, krajcirka, Brezno:

- Casto reklamujem topanky, pretoze su nekvalitne a dcera ich znici velmi vela. Doteraz som vzdy vybavila dobre, k spokojnosti, len jedny botasky uz boli naozaj znicene a reklamaciu neuznali. A iny tovar? V prvom rade si ho musite dobre poprezerat a az potom kupovat, lebo je dost nekvalitne usity. Ludia musia byt pozorni, aby si vsetko povsimali.

Ivana Jarabakova, studentka, Brezno:

- Mam cerstvu neprijemnu skusenost. V Banskej Bystrici som si v kvalitnom talianskom obchode kupila pulover za vyse tisic korun, ale nebol az taky kvalitny ako som si myslela. Kedze cena bola patricne vysoka, myslela som si, ze bude aj kvalitny. Po mesiaci som ho musela reklamovat, ale nedostala som ziadnu odpoved, ani peniaze, ani tovar. Inac zle skusenosti s nakupovanim nemam. Kupujem radsej drahsie kvalitnejsie veci, viackrat sa mi to oplatilo, ale v tomto obchode to neplatilo.

Stefan Kan, robotnik, Brezno:

- U mna prevlada spokojnost, ale ja kvalitu ani bohvieako nesledujem. Zatial nemam zle skusenosti.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Vazena redakcia,

rozhodla som sa podelit sa s vami o moje skusenosti, ktore som zazila v poslednom februarovom tyzdni v "okresnych" restauraciach. Vybrala som sa do mesta. Tahalo ma to ako Viktorku ku splavu. Prva moja navsteva bola v Kolibe pri Cinskej restauracii. Prostredie pekne, nase. Ja viem, ze je tam zle odsavanie, ale coze ked tam chcem byt. Oci a pluca si zvyknu, saty sa operu a kabat sa za trest vyvetra. Obsluzene sme boli dobre (bola som tam so sestrou). Jedlo, ktore sme si objednali, bolo vynikajuce. Naozaj nemozem im nic vytykat. Ale... Pocas nasho posedenia od 18.45 do 21.30 hodiny som si vsimla "istu" pani oblecenu v bielom a v bielej zasterke ako cely cas sedela s dvomy miestnymi mladikmi. Pre mna su uz vsetci mladi. Neviem a dopredu sa ospravedlnujem. Sedela tam pocas pracovnej doby? A co my, nezamestnani? Ak mala bielu zasteru, bud bola casnicka, mala chodit pomedzi stoly. Ak bola kucharka (od slova kuchyna), mala byt v kuchyni. Alebo, ze by to uz upratovacky chodili v bielom a cakala, kym odideme, aby mohla sprijemnit prostredie na nasledujuci den? Ale ona raz za cas vstala a sla pokusat kurcata na razni - pich-pich. Bola tam aj majitelka so svojou rodinou, ale im to asi nevadilo. Ale najviac ma poburilo, ked pohladkala miestneho mladika po mastnej hrive a podme znova pichat tie ubohe kurcata. Myslim si, ze ona tam strazila hosti, aby nebodaj... Preco vsak k ostatnym sedela chrbtom?

Co cert nechcel o dva dni na to som sla do Slovenskej restauracie s mamou. Mama ma sedemdesiatjeden rokov, boli sme nieco vybavovat, tak co by sme sa nahanali, najeme sa pekne v restauracii a budeme spokojne. Nie. O 13.30 miestneho casu sme boli v uvedenej restauracii my dve a dvaja obsluhujuci studenti z hotelovej skoly. Viete, kolko to ma taka kucharka roboty? Vela. Obed - pripitok, polievka, hlavne jedlo. Ked by ste chceli, mohli by ste kritizovat od zaciatku. Ale preco, ked nam bolo tak dobre. Polievka sa uz niesla a pripitok chytro tesne predtym. Uprostred jedenia vas vyrusi mladik a nesie vam k polievke chlieb. Naco uz vtedy. A samotna radost nakoniec - Podtatransky rezen: Myslim si, ze by sa aj Tatry ohli opacnym smerom, ak sa ma nieco take po nich volat. Ludia uz ste mali take nieco v tanieri. Vzdajte sa vopred. Zarezem prvy raz - nic, druhy raz - nic. Slaba v drieku. Mame sa uz perli na cele pot. Nechce ma urazit. Zavolame casnicku. Prosim vas skuste, nehnevajte sa a atd. Vezme porcie. O chvilu ich nesie druhykrat a znova sa z nich pari. Znova. Mama sa trapi, olupe struhanku a snazi sa. Za 84 korun vyprazany trojobal. Nie. Zavolame casnicku, prosim vas, skuste to vy pokrajat. Jej to ide. Je mladsia, snazivejsia a este pri tom stoji. Verdikt - viete pani, je tam zilka. V rezni zilka? Tie slovenske vysportovane svine, ze sa nehanbia robit take prikoria majitelom restauracii. A z cudziny ich uz zasa zacali dovazat. Odneste to. Viem velmi dobre, ze som pri reklamaci postupovala nespravne. Mama nechcela a ja jej budem kazit uz aj dovtedy nevydareny den, ked uz v horoskope mala hada. Rozuzlenie, dej. V kuchyni trma-vrma a casnicka s vaznou tvarou oznamuje. Volali sme do kancelarie a tam povedali, ze maso je dobre - dvakrat sme ho vyprazali a ak nezaplatite, pridu sem. Mama mala v ociach prosebny vyraz. Nie zaplatim, ved ste sa uz nadreli dost. Viete, co je to vybrat rezen zo zemiakovej kase, nacapat ho znova struhankou a dopiect. Humus. Ak chcete byt za 295 korun hladni, chodte do Slovenskej restauracie. Ale pozor. Maju tam kancelariu. Upozornenie pre turistov - ak musite navstivit nase mesto, prosim vas, natrite si doma chlieb s maslom. Nezaskodi vam.

Ako postupovat v takomto pripade? Dakedy sme napisali do knihy priani a staznosti, zavolali veducu atd., ale teraz maju kancelarie, tak ako?

Co mame v chorobopisoch?

V nemocnici na chodbe sa rozculoval starsi pan: "Ja som nevedel, ze aj v Brezne je uz Kaspirovskij! Ani clovek nevidi a vie, co mu je!" Pousmiala som sa, ako napokon vsetci okolo, ale velmi rychlo som sa presvedcila, ze je to naozaj tak.
Pichalo ma v boku a zle sa mi dychalo a kedze som uz v minulosti mala problemy so srdcom, obvodny lekar ma poslal na EKG a na vysetrenie k odbornemu lekarovi. S malou dusickou som sedela v cakarni a ked som prisla na rad, podala som EKG a chorobopis sestricke. Po chvili sa dvere otvorili a zdravotna sestra mi vratila vsetko spat: "Je to v poriadku, mozete ist." Len slepy by nepostrehol prekvapenie v mojich ociach a hned mi prisiel na um ten rozculujuci sa pan.
O niekolko tyzdnov som zazila podobnu situaciu. Potrebovala som predpisat lieky, ktore uz uzivam dlhsiu dobu. Chorobopis som s ostatnymi pacientami odovzdala a sestricku som upozornila na to, ze potrebujem len recept. Po troch hodinach (neprehanam, bolo to naozaj tak dlho) mi sestra doniesla predpisane lieky, ale v chorobopise som neskor doma vycitala aj zbeznu lekarsku prehliadku pacienta. Samozrejme, vsetko v norme!
A tak sa nad tym zamyslam. Nevyplacaju len tak nahodou zdravotne poistovne aj ukony, ktore su len na papieri? A my sa snad po takych prehliadkach citime zdravsie? Vela raz (hlavne starsi ludia) nepotrebujeme ani tak lieky, ako par povzbudzujucich slov a rad. Lebo, verte mi, ziadny liek neucinkuje tak, ako uprimne teple ludske slovo.


"Droga

"Pochopil som, ze treba zit svoj zivot pre druhych," povedal Erik z divadelnej scenky, ucinkujuci ako hlavna postava. Chcel si najst medzi kamaratmi priatela plneho porozumenia. Bolo to pre neho vsak velmi tazke, pretoze jaho kamarati mali ine hodnoty ako on. Uprednostnovali televizor pred vztahom k zivotu a k priatelstvu. A to sa im stalo zavislostou. Prihlasil sa na karate, lenze ani tam nenasiel oporu. Az jedneho dna sa prihlasil chlapec menom Matus, ktory sa s Erikom spriatelil. Prezil s nim pekne chvile porozumenia a radosti.

Pribeh skoncil tak, ze tesne pred tym, ako mal ist Matus do semifinale v sutazi katare, videl ako v jednom panelaku hori. Zachranil dva ludske zivoty, ale pri tom utrpel tazke popaleniny, nasledkom ktorych zomrel. Takymto peknym, zaujimavym a poucnym dejom nam sprijemnili nedelne popoludnie 7. marca z Banskej Bystrice - Sasovej.

Ucastnici

Pomoz si, clovece...

Ak si ma udrzat svoju krasu i funkcnost, musi byt historicka budova, akou je nasa Zakladna skola na Skolskej ulici v Brezne, permanentne zveladovana. Na to sa nam vsak v poslednych rokoch nedostavalo financii.

Rozhodli sme sa pomoct si vlatnymi silami a aktivitami tych, ktorym je tato skola blizka, chapu jej potreby a dokazu jej venovat sily a schopnosti bez naroku na odmenu.

Popri chatrajucich muroch velkym hendikepom bola aj chybajuca skolska jedalen. Uvedomila si to tiez nova riaditelka skoly Mgr. Danka Jarabova. Zvazila najvhodnejsie umiestnenie a postup realizacie. Zabezpecila v prvom rade vypracovanie projektovej dokumentacie. Jej stavebnu cast vypracovali Ing. Milan Macula a Ing. Ivan Jaraba. Projek elektroinstalacie urobil Jaroslav Pauco a rozpoctovu dokumentaciu Ing. Pavol Kubis. Vsetci styria bezplatne, cim usetrili skolstvu niekolko desiatok tisic korun. Toto ich ludske gesto si vedenie skoly hlboko vazi, ved boli prvymi, ktori dali podnet k bezplatnej pomoci i dalsim.

Rada rodicov neostala bokom a zobrala si na starost zacatie prac formou brigady rodicov. Pani Milan Dovala, Miroslav Gregor, Samuel Hliva viedli buracske a pripravne prace pre prestavbu. Za vydatnej pomoci tridsiatich rodicov, predovsetkym oteckov, tieto prace zvladli za tri dni. Za ich pomoc, o ktoru sa i nadalej budeme opierat, im v mene ich deti - buducich stravnikov i v mene nasom dakujeme.

Teraz nastal cas pre odborne stavebne prace, ktore sa podujal zabezpecovat podnikatel Milan Palovcik. Bez jeho financneho prispevku by sme toto dielo sotva mohli zrealizovat.

Caka nas este vela prace, ale verime, ze tu pomyselnu glajchu zdvihneme a spolocne si podame ruky pri kolaudacii tohto noveho stravovacieho zariadenia.

Mgr. Maria Katreniakova, ZS Karola Raposa v Brezne

Nekupujte na jar zlacnenu zimnu obuv

Ten, kto nemusi obracat kazdu korunu patkrat v dlani, taketo situacie nepozna, ale hovori sa, ze chudobnemu aj hrnca vykypi a tak je to veru aj pri kupe tovaru za znizene ceny.

Tyzden som chodil okolo vykladu, kde ponukali zlacnene zimne topanky a hoci uz bol april, po tyzdni som do predajne vosiel a tie topanky som si kupil. V jesen akoby som ich nasiel!

Cele leto stali topanky pod postelou v krabici a v oktobri, ked uz zacalo primrzat som si ich cely nateseny obul mysliac si: "Ako dobre, ze som ich kupil." Sezona sa rozbehla a ceny opat stupli - na moje pomery az prilis! Ani neviem popisat svoje pocity po mesiaci, lebo viac ako mesiac tie topanky nevydrzali: prekvapenie, udiv, zlost! Obe podrazky na tych perfektnych topankach sa prelomili uplne na polovice. A bolo po parade!

Ten z vas, kto uz ma ake-take skusenosti s reklamaciami vie, ze akakolvek snaha tie topanky vyreklamovat by bolo zbytocne meranie casom, pretoze reklamacna doba je sest mesiacov a to, ze v lete sa zimna obuv nenosi by sotva niekoho zaujimalo. Niektore predajne pri kupe zlacneneho tovaru dokonca upozornia, ze reklamacie na tento druh tovaru neprijimaju.

A tak, hoci som si uz povedal vela raz, ze viac taku hlupost neurobim a budem kupovat len kvalitne veci, obavam sa, ze opat na tu kvalitu nebudem mat a zas budem hladat v predajniach nieco lacnejsie a opat na to zas raz doplatim.


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT