|
|
| Kubin este Hviezdoslavov? (report z jednej sutaze) Zaciatkom marca sa uskutocnilo okresne kolo Hviezdoslavovho Kubina pre ziakov zakladnych skol nasho okresu. Garantom sutaze bol Okresny urad - odbor skolstva a kultury v Brezne. Pozvanie prijali aj pracovnici Mestskeho kulturneho strediska v Brezne a Maria Paluchova zo Stredoslovenskeho osvetoveho strediska z B. Bystrice. Clenmi porot boli predovsetkym skuseni ucitelia slovenskeho jazyka a v I. kategorii najmladsich ziakov aj kolegovia - vyucujuci na I. stupni zakladnej skoly. Funkcie hostitela sa ujalo vedenie Zakladnej skoly na Pionierskej ulici c. 4 v Brezne. Skutocnost, ze sme z rozpacitych organizatorskych zaciatkov povyrastli, bola neprehliadnutelna. Od existencie samostatneho okresu rastieme prirodzene spolu s ulohami, ktore na nas kultura a zivot v kulture kladie. Od pracovnikov odboru skolstva a kultury, ktori kvalifikovane a s prehladom menovali clenov odbornych porot pre vsetky vekove kategorie a zanre, cez ziakov ZS na Pionierskej ulici c. 4, ktori kultivovane zvladli registraciu sutaziacich, az po vedenie skoly, ktore sa postaralo o prehladne oznacenie ucebni a zabezpecilo ziakmi navigaciu hosti po budove skoly. Odchadzala som s presvedcenim, a pravdepodobne aj ostatni pritomni si uvedomili, ze organizovanie sutazi sa stava pre nas rutinnou zalezitostou zvladnutou do najmensich detailov. Sutaziaci boli rozdeleni do siestich kategorii, ktore zohladnovali ich vek a interpretovany zaner. Pretoze som bola clenkou len jednej z porot, sustredim sa vo svojom prispevku na vypovede najstarsich ziakov, t. j. 7., 8. a 9. rocnika v proze. V spominanej kategorii sutazilo sestnast ziakov s obrovskou prevahou dievcat. Tento jav je prirodzeny a celkom iste len prechodny, pretoze chlapci vo veku strnast, patnast rokov inklinuju k inym druhom aktivit vo volnom case. Cesta k poezii a k literature vobec byva u chlapcov dlhsia a klukatejsia. Ak je prednes umeleckeho textu intimnou pocitovou zalezitostou a recitator imanentne v texte, pre ktory sa rozhodol, predklada svoj postoj k svetu, potom predkladam aj ja svoje dojmy z podujatia, svoje usilie o pochopenie snov...nastrocnych. Sama som sa doposial nenaucila z knih nijakemu receptu, ako vyjadrovat svoje pocity pismom, ci slovom, preto sa vyhnem akymkolvek radam ohladne druhu a stylu, ktore by mohli poskytnut co i len stipku domneleho poznania. Neprislucha mi, ani si nenarokujem obvinovat ci obhajovat, pretoze nejestvuje jediny spravny nazor. Za predpokladu, ze literatura je obrovske teritorium a seba vnimam ako obycajneho cloveka, potom som sa vyberom textov ziakov citila okliestovana cudzou kulturou. Silne ma prenasledoval pocit, ze prevaha mien typu: Lucy, Jane, Juliette, Jessica, hrdiniek, ktore tuzia po aplauze, obdive fesaka, deje, ktore sa odohravali v kluboch Alfa-Beta-Pi, v pizzeriach ci na "streetoch", posobia v nasej kulture, v nasom svete akosi neprirodzene a nepravdepodobne. Mozno toto "zatial" nepochopit je moj vlastny, prilis spomaleny tvorivy proces, omyl, ktory ma dovedie k pravde, mozno toto je moj tazko pristupny vrcholok literatury, mozno som si sama svojim zivotom vytvorila preukazku svojho buduceho vyvinu. Naozaj nechcem, aby moje stanovisko davalo podnet k trpkym naladam. Naozaj nemam nic proti americkej literature. Ved ako by som mohla existovat bez Hamingwaya, Saroyana, Salingera, Updika, Irvinga ci Voneguta? Lenze k nim som sa neprepracovala cez babiku Barbie, tenisky Nike... tu si lubovolne doplnte to, co je prave "in". A cekom uprimne a naozaj sa vyznavam aj z toho, ze nepocitujem nedostatok ani v duchovnej ani v materialnej oblasti. Odmietam len sa odovzdat premene podmienok a jej produktom. Snazim sa len svojim sposobom pochopit cesty, ktore nas obklopuju. Pretoze citim povinnost kriticky komunikovat s tymi, ktorych temou je konzum, pretoze citim zodpovednost udrzat pri zivote stare sny, ponukam mojim zverencom to, comu sama verim: Heviera, Feldekovu, Lechana, Filana, Lasicu ci Satinskeho, Breinera, Markovica... Zvolila som si cestu spoluzodpovednosti. Preto verim, ze trpezlivostou dobyjem svet svojimi snami, pretoze literatura miesa sny a skutocnost prave tymto sposobom. Silvia Piacekova
Ked vela malych ludi na mnohych malych miestach urobi mnoho malych skutkov, mozu zmenit tvar sveta. Nanghari Mathai a Petra Kelly Je to prave rok, co sme sa v obciach Bacuch, Polomka a Zavadka nad Hronom zacali zoznamovat s Komunitnym minigrantovym programom. Najprv zacal pracovat miestny riadiaci vybor, ktory bol zlozeny zo zastupcov tychto troch obci a zacal verejnost oboznamovat s principmi, cielmi a podmienkami Komunitneho minigrantoveho programu. Niektorym obcanom sa zapacil hned na "prvy pohlad", ini boli opatrnejsi, viac pochybovali, a nasli sa aj taki, ktori hovorili, ze za 20 000 korun sa toho vela urobit neda. Taky totiz bol maximalny mozny financny prispevok na jeden projekt. Napriek tomu na prve skoliace stretnutie prislo az 240 ludi a len s malickym poklesom sme sa stretavali aj na nasledujucich troch. Predlozili sme spolu 57 projektov. Kedze celkova ponukana suma bola 550 000 korun, na kazdy pripadlo v priemere 9650 korun. Niektore projektove skupiny sa svojej ciastky vzdali v prospech inych projektov a podobne urobili so zvyskom aj skupiny, ktore neziadali sumu az 9650 korun. Do realizacie projektov sa pustilo 51 skupin. Pretoze takmer vsetky projekty mali rozpocet na 20 000 korun, bolo potrebne financne prostriedky doplnit, hladat darcov, sponzorov. V Bacuchu zrealizovali desat projektov a jeden caka na dokoncenie. V ramci KMP dostali 135 086 korun sponzorsky, ci uz v hotovosti, alebo v podobe darovaneho materialu 13 000 korun a 85 150 korun prispel obecny urad. Vsetci spolu, a bolo ich okolo sto, odpracovali 1383 dobrovolnych brigadnickych hodin, co v prepocte znamena sumu 69 150 korun. A tak celkova hodnota dielok, ktore teraz sluzia vsetkym obyvatelom Bacucha je 302 386 korun. Ked sa v Polomke do realizacie projektov pustilo dvadsattri skupin, malo v rukach 241 250 korun, chybalo ovela viac. Do dnesneho dna je ukoncenych osemnast projektov, sest skupin poziadalo o predlzenie terminu. Aj tu sa nasli ludia ochotni pomoct. Farsky urad v Polomke a cirkevna obec zo svojich zbierok prispeli sumou 125 000 korun, obecny urad pomohol financne a materialne sumou 60 000 korun, sponzori, miestni podnikatelia 50 000 korun a sami realizatori, ako vyplynulo zo zaverecnych sprav, ci osobnych rozhovorov - najmenej 20 000 korun. Celkova financna ciastka, ktorou sa podarilo pokryt chybajuce zdroje, bola 255 000 korun. K povodnej stovke nadsencov sa pridalo viac ako tristo dalsich ludi, takze projekty realizovalo vyse styristo obcanov. Spolocne odpracovali 6092 brigadnickych hodin bezplatne. Keby bola kazda hodina zaplatena 25 korunami a rovnaka suma by bola odvedena do fondov poistenia, financna hodnota by bola 304 600 korun. Ak vsetko spocitame, usilie v tomto programe prinieslo Polomke spolocne dielo v hodnote 800 500 korun. V Zavadke nad Hronom obcania pracovali na sedemnastich projektoch s financnou podporou 173 682 korun. Dalsie prostriedky, dopravu, mechanizmy, miesacky, pracu murarov a tesarov, poskytol obecny utrad a obecne hospodarstvo vo financnom prepocte 140 000 korun. Projekty boli zrealizovane aj vdaka sponzorskym darom miestnych podnikatelov. Veduci projektovych skupin ziskali na pracu 180 brigadnikov, ktori odpracovali 3529 brigadnickych hodin v hodnote 176 450 korun. Prace na projektoch uz boli ukoncene, iba jeden projekt poziadal o predlzenie terminu. Teraz su Zavadka nad Hronom a jej obyvatelia bohatsi o 490 132 korun - taka je hodnota diela spolu. Nase obce teraz zdobia nove parciky, upravene priestranstva, chodniky a plotiky, oddychove miesta. Deti, ale aj dospeli mozu vyuzivat ihriska a spotoviska, dokupili sa knihy do ziackych a obecnych kniznic, doplnilo sa zariadenie kulturnych domov, skolskych klubov a jedalni. Folklorne subory, najma detske, sa tesia z novych krpcov, ciziem a krojov. Ludia sa ale pustili aj do vacsich diel: trznica a klzisko v Zavadke nad Hronom, vystavba WC v areali kostola v Polomke, prestahovanie a dobudovanie Materskej skoly v Bacuchu. Obyvatelia tychto troch obci v ramci Komunitneho minigrantoveho programu zrealizovali dovedna 51 projektov. ACDI/VOCA z prostriedkov USAID na ne poskytla 550 000 korun. Realizatori svojim usilim ziskali dalsich 493 150 korun a brigadnicky odpracovali 11 tisic hodin, co znamena 550 200 korun. Celkova hodnota spolocneho diela tak dosiahla vysku 1 593 350 korun. To je Komunitny minigrantovy program u nas premeneny na peniaze. Premeneny na nove priatelstva, lepsie susedske vztahy, porozumenie a ludske hodnoty v cislach vyjadrit neda. Ale zostava oboje. Komunitny minigrantovy program nam prniesol peniaze, pracu sme si vymysleli uz my sami. Rozhybal nasu aktivitu. Je mozne, ze sa stal zaciatkom nasich dalsich snazeni a cinov. M. Heretova
Budova maticnej Zakladnej skoly Karola Raposa na Skolskej ulici v Brezne ozila prichodom ucastnikov okresnej sutaze v speve so sprievodom hudobnych nastrojov. V I. a II. kategorii ziakov zakladnych skol sa zucastnili vitazi zo skol z Helpy, Zavadky nad Hronom, Pohorelej, Pohronskej Polhory, Myta pod Dumbierom, z breznianskych na Pionierskej ulici 2, Skolskej ulici, z Mazornikova a z osmerocneho gymnazia. Porota zlozena z piatich pedagogov hudobnej vychovy rozhodla o poradi sutaziaich v jednotlivych kategoriach takto: ziaci 1. az 4. rocnika - 1. Slavomir Pobis (Pionierska 2), 2. Paulina Blazeniakova (P.Polhora), 3. Jakub Akuratny (Myto pod Dumbierom). Ziaci 5. az 9. rocnika - 1. Juraj Polak (Pohorela), 2. Janka Piliarkinova (Helpa), 3. Lubica Riaposova (Zavadka nad Hronom), Tomas Bartonek (8-rocne gymnazium). Organizatorov potesila i vacsia ucast zo strednych skol, ktorych v sutazi vystupilo jedenast. Pretoze sutaziaci studenti boli len z troch strednych skol, a to z SOU v Podbrezovej, Obchodnej a Hotelovej akademie v Brezne, porota udelila len 1. miesto, ktore ziskala Linda Romancikova z obchodnej akademie. Miestny odbor Matice slovenskej v Brezne dakuje riaditelstvu skoly K. Raposa za pripravenie prijemneho prostredia. Rozhodli sme sa pre zvysujuci zaujem dalsie rocniky usporiadat v koncertnej sale ZUS, aby mali moznost prist i divaci z mesta. Dakujeme vsetkym pedagogom, ktori sa venovali priprave sutaziacich, sprevadzali ich na hudobnych nastrojoch a prisli s nimi i zo vzdialenejsich obci. Vysledky vasich zverencov su vam urcite tou najkrajsou odmenou. Maria Maculova, Miestny odbor Matice
slovenskej v Brezne
|
