Nezastupitelne miesto v zivote cloveka ma nepochybne skola a vzdelanie. A ku skole a vzdelavaniu neodmyslitelne patri ucitel a kniha. A tak ako kazdy rok v marci, aj teraz aj ucitelia, aj kniha slavia svoj skromny sviatok, pretoze take vyznamne, tazke, narocne a zodpovedne povolanie ucitela, ako aj este nepochopene a v sirokej verejnosti vlastne nezname povolanie knihovnika patria v nasej spolocnosti uz davno k najmenej lukrativnym povolaniam.

S laskou ku knihe sa clovek zrejme nerodi. Vztah k nej formuju v ranom detstve rodicia alebo stari rodicia a potom v skole ucitelia. Ja som mala to stastie, ze moj otec robotnik mal knihy rad a odmalicka mi ich poziciaval od rodiny a znamych, lebo vlastne sme vtedy nemali. Mojimi prvymi knizkami okrem ucebnic boli Dobsinskeho a Nìmcovej rozpravky, zivoty svatych a Niznanskeho Dobrodruzstva Morica Benovskeho. Ale aj v skole som mala stastie na mudrych a zanietenych ucitelov - slovencinarov. Ja si vlastne nespominam na ucitela, ktoreho by som si nebola vazila, ale najblizsi mi boli predsa len ti, ktori ma ucili slovencinu a literaturu. Dodnes na nich spominam s vdakou a uctou, ze vo mne rozvinuli a znasobili lasku k literature, ktora sa potom stala aj mojim povolanim. V Zakladnej skole v Myte pod Dumbierom to bol pan ucitel Cief, v mestianke pan ucitel a riaditel A. Schuster, v strednej skole profesor Schönweitz a profesorka Stolarova a v knihovnickej skole profesor Balaz z Trnavy, Dr. J. Höger a profesor Zdenko Kasac z B. Bystrice.

Pretoze 21. marca uplynulo devatdesiat rokov od narodenia ucitela a riaditela, pana Adolfa Schustera, pripomenme si niekolko udajov z jeho zivota. Narodil sa v Malackach, zakladne a stredne vzdelanie nadobudol v rodisku, Hasprunke a v Brne. Ucitelsky ustav absolvoval v Bratislave. Ucil v Hasprunke v rimskokatolickej ludovej skole, v Obecnej mestianskej skole vo Vranove a v rokoch 1939-45 posobil ako riaditel Statnej mestianskej skoly dievcenskej a chlapcenskej v Brezne. Neskor bol aj skolskym inspektorom a riaditelom Osemrocnej strednej skoly a Zakladnej devatrocnej skoly v Brezne (1945 - 1969). Ako dochodca ucil v Hotelovej skole v Brezne. Pocas SNP bol clenom ilegalneho Narodneho vyboru a Revolucneho narodneho vyboru v Brezne, bol redaktorom prveho Horehronia, predsedal aj redakcnej rade, ktora spracovala publikaciu 700-rocne Brezno a prispel do nej kapitolami o historii mesta v 19. storoci a o vyvine breznianskeho skolstva. Aktivne pracoval aj vo funkciach roznych pedagogickych rad a v muzealnej spolocnosti, bol clenom Matice slovenskej, patril k organizatorom Chalupkovho Brezna a publikoval v pedagogickych casopisoch. Ale hlavne viedol svojich ziakov, aby milovali svoj rodny jazyk a literaturu a ucili sa ich. Pri jeho nedozitych devatdesiatinach zapalme sviecku vsetci, ktori na neho s vdakou a uctou spominame - ziaci, kolegovia, priatelia aj znami. Cest jeho pamiatke!

"V pokojnom spanku odpociva. V pamati nasej ziarit bude pamiatka jeho stale ziva."

A. Prepletana

V chotari obce Osrblie, Tri Vody -Cervena jama, na znacenom turistickom chodniku v smere Zliebky sa nachadza pomnik zhotoveny z bieleho betonu s textom "Pamatne miesto SNP". Z druhej strany pomnika je text: "Na tomto mieste pocas SNP od 21. 9. 1944 do 24. 2. 1945 bola zriadena municna vyroba vojenskej tovarne zaclenena do partizanskej brigady mjr. Jegorova ako 3. oddiel. Vyrabali sa tu nalozky a miny. Stranicka organizacia oddielu vydavala casopis Zvesti a rozne letaky. Do priestoru Cervenej jamy sa fasistickym jednotkam ani po niekolkonasobnych bojoch nepodarilo preniknut." Do tohto priestoru bola premiestnena vojenska tovaren. Umiestnenie medzi horami malo priaznivu polohu, pritom dvanast kilometrov uzkokolajnou zeleznickou mala spojenie priamo s Hroncom, co bolo mozne vyuzit hlavne na vyvazanie materialu. Vyhodou bola blizkost podbrezovskych Zeleziarni, Piesockych strojarni a zavodu na zelezny tovar v Pohorelskej Masi, ktore municku zasobovali zapalovacmi, skrutkami, udernikmi, poistkami, obalmi a inym materialom.

Velitelstvo povstaleckej armady rozhodlo vybudovat vacsi vyrobny objekt. O premiestnenie a vybudovanie sa zasluzil pplk. Ing. Milos Marko, pocas SNP prednosta oddelenia vojnoveho priemyslu, ktory v priebehu vystavby mal svoje stanoviste na Troch Vodach. Ziskavanie odbornikov na realizaciu stavebnej casti zabezpecoval kpt. Slovak, ktory mal na starosti opevnovacie prace v okoli Brezna. Odbornymi stavebnymi pracami bol ako povstalecky vojak povereny stavitel Michal Trepac. Vo svojich spomienkach uvadza: "Po vyhlaseni SNP bol som v breznianskych kasarnach prideleny k zabezpecovaniu opevnovacich prac. V druhej polovici septembra obdrzal som prikaz stavat objekt na vyrobu min na Cervenej jame. Na stavbe pracovali odbornici, murari a tesari, vacsinou z Brezna, robotnici a povoznici z Osrblia. K vrchnej stavbe objektu dreveneho zrubu bol material z Pily Stiavnicka uzkokolajkou vyvazany co najblizsie k stavenisku."

Velitel municnej vyroby npor. Vladimir Olas v denniku nachadzajucom sa v Muzeu SNP okrem ineho zaznamenal, ze vyrobnu postavili v rekordne kratkom case v priebehu dvoch tyzdnov. Vyrobnu kapacitu bolo mozne zvysit o sto percent. Tovarni pridelili tri nakladne auta a elektricky agregat, ktory zabezpecil elektrifikaciu vyrobnych a ubytovacich objektov. Podla danych moznosti vybavili aj dielne. Vo svojej prvej faze bola tovaren v cinnosti do 26. oktobra 1944. Vyrobilo sa asi 6400 polkilogramovych, 6700 kilogramovych nalozi a vyse 3300 protitankovych min, ktore boli urcene pre potreby povstaleckej armady. Velky zaujem o ne prejavovali aj partizanske oddiely.

Po zatlaceni povstania do hor velenie presuvalo material z ohrozenych skladov z Hronca a Podbrezovej. Sucasne sa pripravovali na obranne boje. Vyse sestdesiat prislusnikov municnej vyroby a pracovnikov zdravotnych skladov preslo pod velenim npor. Vladimira Olasa na partizansky sposob boja. Napriek tomu, ze nemecki vojaci okupovali Osrblie a Tri Vody, do priestoru Cervenej jamy vdaka odporu hrdinskych obrancov sa im nepodarilo preniknut. Prispela k tomu aj sucinnost s miestnym partizanskym oddielom a obcanmi Osrblia. V decembri 1944 az do konca januara 1945 doslo k obnoveniu vyroby nalozi a specialnych nastraznych min, ktore boli rozdelovane partizanskym skupinam a cast ostavala k dispozicii vyrobnej jednotke na obranne a diverzne akcie. V dielnach opravovali aj zbrane za velmi tazkych materialnych a technickych podmienok. V oddieli bol vydavany casopis Zvesti. Zverejnovali v nom vysielane spravy moskovskeho a londynskeho rozhlasu. Casopis a vydavane letaky rozsirovali i medzi obyvatelstvom vzdialenejsich oblasti, kde ich roznasali partizani odchadzajuci na prieskumne a diverzne akcie. V letakoch vyzyvali robotnikov okolitych zavodov na ochranu vyrobnych zariadeni a a na podporu protifasistickeho a partizanskeho boja. Oddiel vydal okolo tristo madarskych a sto nemeckych letakov zameranych na rozklad nepriatelskych jednotiek. V denniku oddielu su zaznamenane bojove udalosti az po priblizenie sa frontu. Pri obrannych bojoch 24. februara 1945 budovy zapalili a prislusnici sa presunuli na oslobodene uzemie v smere na Hroncok a dalej do Cierneho Balogu.

Odvtedy uplynulo uz patdesiatstyri rokov. Pred desiatimi rokmi sa byvali vojaci a partizani stretli v Osrbli priamo na Troch Vodach - Cervenej jame. Byvaly velitel Vladimir Olas v prihovore priblizil bojovu cinnost i obetavost prislusnikov a podakoval predstavitelom obce a ZO SZPB za ich ochotu pri organizovani stretnutia i za prikladnu starostlivost o historicke pamatne miesta povstania. Podobne stretnutie chcu uskutocnit pri prilezitosti 55. vyrocia SNP.

Jan Zemko

Kratke stretnutie

"Aneta vam nepovravela vsetko na moju prosbu," pokracovala po chvili. "Nema vyznam, aby ste vedeli podrobnosti, ktore aj tak nemozete ovplyvnit. Jedno vam vsak poviem, Marko. Ste jediny svetly bod v Simoninom zivote a myslienka na vas ju udrziava aspon trochu pri zdravom rozume. Lenze... obcas straca prehlad o tom, co je skutocnost a co je iba sen. Simona vela sniva a to je..."
"Chcete povedat, ze blaznie?" prerusil ju prudko.
"Marko, prosim vas..."
"Mali ste sancu dostat ju odtial," pozrel na nu prikro.
"Mylite sa," pokrutila hlavou. "U nich nema nikto sancu. To nie su ludia..."
Andrea nedopovedala. Hudba zahrala tus, vsetky hlavy sa obratili k podiu, kde moderator zvucnym hlasom oznamil do mikrofonu:
"Mili priatelia, vazeni hostia. Dovolte mi, aby som na dnesnom plese zvlast privital nasho dobrodinca pana Martina Galtugera s manzelkou."
Za buracajuceho potlesku pritlacila sama Simona manzela k mikrofonu. Mala oblecene ruzove, domyselne nariasene saty, dlhe hnede vlasy jej volne splyvali popri poblednutej, ale i tak krasnej tvari, oci sa leskli zelenym jasom. Bola carovna!
"Dakujeme za privitanie a prajeme vsetkym prijemnu zabavu," ozval sa hlas Simoninho manzela. Na to z podia odisli.
"Pan Galtuger sponzoroval tento ples," informoval moderator nadsene. "Taktiez prislubil znacnu ciastku na podporu kupelov. Srdecna vdaka, pan Galtuger, zelame vam skore uzdravenie."
Zazneli tony valcika. Bledy Marko prekvapene stal pri barovej stolicke a este stale civel rozsirenymi ocami na miesto, kde pred chvilou stala Simona. Andrea si vzdychla a vopchala mu do ruky pohar s vodkou.
"Marko, spamatajte sa, ludia sa divaju," povedala jemne.
"Kristepane," zasepkal priskrtenym hlasom Marko a na dusok vypil obsah pohara. Spravil tri kroky, no Andrea uz neohrozene stala pred nim a prisne na neho vybafla:
"Kam chcete ist?"
"Musim sa s nou rozpravat," pozrel dolu. "A vy pomozete."
"Teraz nie," oprela rozhodne male dlane o Markovu hrud a tlacila ho spat. Niekolko hosti zastalo a s usmevom sledovalo nebojacne napominanie drobnej osobky sympatickeho dlhana.
"Ze nie?" hutal Marko.

(Pokracovanie)
Jarka Nuterova z jasenia

V prvy jarny den deti detskeho folklorneho suboru Stastne detstvo obnovili po niekolkych rokoch v Brezne tradiciu vitania jari a vynasania Moreny.