|
|
- Podla mna by ludi, ktori neplatia, mali vystahovat z bytov a najst im nahradne ubytovanie. Teraz je naozaj taka nudza o byty, ze mladi ludia nemaju kde byvat a taki, co neplatia pat aj desat rokov, poznam aj u nas take pripady, kde jeden desat rokov neplatil a byt maju, preto si myslim, ze by sa to malo riesit vystahovanim. Elena Giertlova, dochodkyna, Brezno: - Nech si platia ako aj druhi. Aj ja som bola dva a pol roka na socialke a v prvom rade som zaplatila za byt. Tych, co neplatia, von, potom taki trpia, co platia. Ja sama som biedne zila, ale za byt som si zaplatila. Musela som, ked som chcela mat strechu nad hlavou. Marek Zigo, nezamestnany, Brezno: - Kazdy by mal platit, ked chce byvat. Ako by som to riesil ja? Mozno aj tak, ako sa postupuje, vystahovat ich a najst im nejake skromnejsie byvanie. Elena z Brezna: - Treba zvazit, ci je neplatic solventny alebo nie je solventny, ci zije na nejakej hranici minima a podla toho postupovat. Pokial je to solventny clovek, tak si myslim, ze treba razne postupovat. Jednoznacne vymahat peniaze. Vystahovat ich na ulicu to tiez nie riesenie, neviem, ci sa teraz musi alebo nemusi poskytovat nahradne ubytovanie, ale sudnou cestou vymahat peniaze, to urcite. Neviem, ako by sa to dalo najrazantnejsie riesit. Alzbeta Tholtova, nezamestnana, Podbrezova: - Aj ja som mala jeden problem a rok som neplatila za byt. Mala som na to dovod, pretoze som mala zhorsenie uzivania bytu - zatopenu kupelnu a WC. Asi pat rokov sa tahala tato zalezitost. Nechceli mi to uznat, preto som sa rozhodla, ze jedine, ked nebudem platit za byt, vsimnu si moj problem. Informovala som aj prenajimatela, ze pokial nedaju byt do poriadku, platit nebudem. Podla mna je dolezite, pre aky dovod ludia neplatia a podla toho treba aj postupovat. Frantisek Pesta, elektrikar, Brezno: - Stava sa, ze clovek sa dostane do takej situacie, ze nie je schopny zaplatit. Co potom? Vyhodit ho na ulicu nie je problem. Treba to tolerantne zvazit podla moznosti toho cloveka. Jozef Survik, operator, Michalova: - Mna sa to netyka, som z dediny, mam sukromny dom. Nezamyslal som sa nad tymto problemom. Su aj taki ludia, co nemaju z coho platit, su slabo socialne na tom, takze sa im necudujem.
V nasich uradoch V poslednej dobe som chodila po nasich uradoch viac ako inokedy a poviem vam, nie je to nic prijemne. Vsade postava kopec ludi, kazdy ma naponahlo, kazdy je nervozny, kazdy sa stazuje a hundre. Napriek tomu v kancelariach som bola milo prekvapena, ake trpezlive su tie nase uradnicky. Ak niecomu nerozumiete, vysvetlia vam to ako sa hovori po lopate, ochotne sa vratia s vami spat a rozoberu problem odznova, neodbiju vas dvoma-troma slovami a dokonca sa aj pousmeju. Ze kde som to bola? Ze vy take uradnicky nepoznate? Zeby som to len ja bola mala vtedy dobry den? Nemyslim. Je to proste v nas. Vacsinou mame sklony stazovat sa a vidime vsetko v tom horsom svetle. Malokto vsak nesetri pochvalou. A prave to si myslim, ze by sme mali obcas pozriet aj na druhu stranu stola a mali by sme si zacat vazit pracu tych zien. Tie zeny v uradoch to veru tiez nemaju lahke a jednoduche, ako si to niekto predstavuje: "Sedia si v kancelarii pri kavicke..." Tie zeny vybavia denne zastupy ludi a kazdemu treba vysvetlovat nieco ine, kazdy pride s inym problemom, niekto s prosikom, niekto s nadavkami. Vari by ste sa vy usmievali, keby vam niekto bryzgal do tvare? A aj takychto zakaznikov tie zeny vybavit musia. A pomysleli ste si niekedy, ze aj ony maju svoje sukromne problemy? Mozno zdravotne, mozno s manzelom, ci detmi... Dnes totiz nepoznam cloveka, ktory by problemy nemal. Tak veru aj tie uradnicky, na ktore sa vela razy aj nepravom hnevate, lebo aj ony musia dodrziavat urcite smernice, prikazy ci nariadenia, tie su tiez len zranitelni ludia a svoju mzdu si mnohe z nich tazko odpracuju. V zavere si zelam, aby som sa aj ja v buducnosti v nasich uradoch stretavala len s usmevom a aby to tak bolo aj vtedy, ked budete vybavovat nieco aj vy, aby vam nikto nikdy nepovedal: "Dnes na vas nemam cas, pridte inokedy."
V kancelarii Oblastneho pracoviska Matice slovenskej v Brezne ma navstivil neznamy pan. Na moju otazku o dovode jeho navstevy tak ludsky, skromne ponukol pohostinnost svojho domu ludom - utecencom z vojnovej Juhoslavie, pripadne studentom, ktori by sa pre vojnove nepokoje v Juhoslavii nemohli vratit v tomto case domov. Domnieval sa, ze mozno prave cez Maticu slovensku sa bude hladat pomoc i tohto druhu. Zaznamenala som si adresu navstevnika pre pripad potreby a bolo mi zrazu tak lepsie na dusi, ze v dnesnej dobe poznacenej neznasanlivostou a nenavistou pre roznost politickych nazorov, Dobri ludia este ziju. Dakujeme vam, pan Miroslav R. z Kiepky (nepisem cele vase
meno, neviem ci by ste si to priali), za vasu ochotu otvorit dvere svojho domu a podat
pomocnu ruku tomu, kto to najviac potrebuje. Maria Maculova
Len par dni uplynulo od Dna ucitelov. Verejnost tento sviatok ani nepostrehla. Ako by aj mohla. Ucitel, ktory mal v casoch, ked vzdelanie bolo vysadou bohatych dominantne spolocenske postavenie, v sucasnosti, ked je vzdelanie prvoradou potrebou, stalo sa toto povolanie jednym z najneatraktivnejsich. Pricin je viac. Su vseobecne zname. Nechcem ich tu rozoberat. Ale praca ucitela je viac ako povolanie. Je to poslanie. A len malokto pochopi, ze ho treba vykonavat predovsetkym srdcom. Sucasnost je k nam - pedagogom - zvacsa arogantna. A tak sa tesime z toho, ze nasa praca vo velkej vacsine prinasa ovocie. Vychovali sme dobrych lekarov, tvorivych inzinierov, mozno aj schopnych podnikatelov. Aj ja som Den ucitelov oslavila spomienkami na svojich ziakov. Kazdy z nich ma v mojom srdci navzdy miesto. Som stastna, ked si na mna niektory z nich spomenie. Som stastna z ich stastia, tesia ma ich uspechy. Za nevsedny dark ku Dnu ucitelov pokladam stastny navrat prveho slovenskeho kozmonauta Ivana Bellu na nasu krasnu planetu a do rodneho kraja. Bola som jeho triednou ucitelkou a som nan hrda. Jeho dnesna slava nie je lacna. Vypracoval sa k nej svojou huzevnatostou. Vysoko narastol nielen vo svojej profesii, ale aj v medziludskych vztahoch. Mozno prave preto, ze uz tolko skusil, ostal tym jednoduchym a skromnym chlapcom, ale zaroven odvaznym clovekom. Som nan hrda prave tak, ako vsetci moji kolegovia, ktori sa podielali na jeho vychove a vzdelavani. Blahozelam a zaroven dakujem, pan plukovnik Bella. Mgr. Marta Chovancova
V dnoch 25. az 27. marca sa v prekrasnom tatranskom prostredi, v Starej Lesnej, konalo celoslovenske kolo v anglickom debatovani. Zucastnili sa na nom aj ziaci Obchodnej a Hotelovej akademie v Brezne, ktori sa dostali az do semifinale a zaradili sa tak medzi styri najlepsie debatne kluby na Slovensku. "Debating" alebo debatovanie nie je u nas zatial velmi rozsirene, postupom casu si vsak ziskava coraz viac priaznivcov. Na celom svete, a aj na Slovensku, sa kona pod zastitou Open Society Foundation. Programovym koordinatorom pre Slovensko je Marek Mikle, ktoremu sa aj tento rok podarilo vytvorit fantasticku atmosferu a vysoku kvalitu sutaze. Ta pozostavala zo styroch kol a v kazdom sa stretli dva timy proti sebe. Debatovalo sa na rozne temy: Integracia do Europskej unie je pre Slovensko vyhodna, Rec tela by mala byt uznana ako oficialny jazyk, Vplyv Hollywoodu je polutovaniahodny a pod. Breznianski studenti svojimi schopnostami predbehli napriklad aj studentov Bilingualneho anglicko-slovenskeho gymnazia v Tisovci ci Gymnazia v Liptovskom Mikulasi a s vyhrou troch debat si zabezpecili postup do semifinale. Tema znela: Bombardovanie Juhoslavie je opravnene a za oponentskym stolom sedeli debateri Bilingualneho anglicko-slovenskeho gymnazia v Sucanoch. Tu sa nam vsak Stastena obratila chrbtom a tak sa nase ucinkovanie v sutazi skoncilo na peknom stvrtom mieste z trinastich zucastnenych timov. Ako studenti obchodnej a hotelovej akademie by sme sa velmi radi podakovali profesorke Ivete Divokovej, veducej klubu, riaditelke Eve Docekalovej a zastupkyniam Anne Svetlakovej a Eve Petrikovej, ktore tuto cinnost podporuju a vzdy nam vyjdu v ustrety. Lenka Pravotiakova, |
