|
|
Zn: Smrt a zivot O smrti sa tazko hovori, tazko sa na nu mysli, tazko sa s nou zmieruje, ale nie je mozne odstranit ju. Je sucastou nasho zivota, patri k nemu. Hovorit o nej znamena pripominat si vlastny koniec, odchod ludi, ktorych milujeme, ale aj klast si otazky o vyzname zivota. Su to velmi tazke uvahy, skor ci neskor vsak kazdy z nas k nim dojde. Pokial smrt prichadza prirodzenym sposobom, teda ze clovek zomiera v starobe, clovek sa s nou vyrovnava postupne, rovnako prirodzenym sposobom. Dieta sa vyrovnava s tym, ze stari ludia odchadzaju, prezije odchod starych rodicov, ktorych miluje. Dospeli sa zmieruju s tym, ze ich rodicia sa pomaly stracaju az jedneho dna odidu celkom. To su straty. Potom sa clovek zacina vyrovnavat s faktom vlastnej smrti. Ked mal moznost prezit svoj zivot hodnotnym sposobom, ked ma pocit, ze nieco za nim zostava, ze tu nebol zbytocne, ked uz nema pocit dlhu, pomaly zacina brat odchod z tohto sveta ako nieco normalne, prirodzene. Verim, ze vam sa o smrti pocuva tazko - este mate zivot pred sebou. Starka vsak uz nepotrebuje pocuvat rozpravky o tom, ze tu bude vecne. Vie rovnako ako vy, ze vela rokov zivota jej uz nezostava. Skuste ju vnimat ako starostlivu gazdinu, ktora este potrebuje dat niektore veci do poriadku, potrebuje mat istotu, ze to, co uz ona nestihne urobit, spolahlivo urobi niekto, komu veri - vy. A ak naozaj nedokazete pocuvat to, co nasleduje za slovom "smrt", poproste starku, nech hovori "ked odidem". Ked jej poviete, ze to slovo je pre vas prilis bolestive, urobi to. Nechajte ju vsak rozpravat, je to pre nu dolezite. Niekedy aj preto, aby si sama pripomenula, ze nech je ten zivot s vami akykolvek pekny, jej cas pomaly prichadza. Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka, Centrum poradensko-psychologickych sluzieb je prestahovane na zimny stadion, telefon 6114155 je uz zapojeny. |
