HOREHRONIE NEWS

Marec - mesiac knihy mame za sebou. Prebehol bez velkej slavy, ale aj bez vacsieho zaujmu o knihy. Mnohi z tych, ktori vedia ocenit dobru a hodnotnu knihu, su na jej kupu nesolventni a v kniznicicach tiez uz dnes nenajdu vsetko, co by potrebovali. Aj kniha je dnes tovarom. Stupa pocet vydavatelstiev, stupa aj pocet vydavanych titulov. Knizny trh je presyteny, ale bez vyraznejsej diferenciacie obsahu titulov. Klesa naklad titulov, hlavne tych hodnotnych. Na svete sa vyda denne viac ako dvestopatdesiat noviniek. Kazdu hodinu v roku ich vydavatelia vychrlia viac ako desat. Citatelovi staci iba si vybrat - aj na to ma.

Vseobecna konferencia Unesco na svojom 28. zasadnuti prijala rezoluciu, ktora kazdorocne vyhlasuje 23. april za Svetovy den knihy a autorskeho prava. Myslienka vznikla v Katalansku, kde sa 23. aprila, ktory je aj sviatkom sv. Juraja, tradicne ako dar davaju kvety a kniha. Dalsim dovodom je skutocnost, ze 23. aprila 1616 zomreli Carvantes, Shakespeare aj de la Vega. Na Slovensku sa oslava knihy v tomto termine este velmi neudomacnila, ale nezaskodi si knihu a citanie pripomenut aj castejsie ako len v marci a v predvianocnom zhone. Uchovavatelmi a siritelmi knihy su hlavne kniznice, ktore by dnes nemali byt len pozicovnami knih, ale mali by poskytovat komplexny informacny servis, lebo hodnota informacie moze byt v sucasnosti vyssia ako napr. cena Mercedesu - len nie kazdy vie, ako sa k nej dostat. Na Slovensku k takymto knizniciam patri napr. aj Univerzitna kniznica v Bratislave, ktora je aj depozitnou kniznicou publikacii OSN v Slovenskej republike a zaroven je aj depozitnou kniznicou vydani pridruzenej organizacie pri OSN pre vychovu, vedu a kulturu - Unesco.

Kedy sa prejde v nasej mestskej niznici od klasickych vypoziciek k najnovsim technologiam, zalezi na financiach mesta, ale aj na zaujme tych, ktori riadia veci verejne v meste, aby sa snazili tie financie hladat, a tak dvihat kulturnu a vzdelanostnu uroven svojich obcanov.

K najstarsim ludovym prozaickym zanrom patria aj prislovia a porekadla. Prislovia predstavuju poeticky vytvor, ktory obsahuje uzavretu myslienku, zovseobecnuju ludovu skusenost. Zhustenou formou vyjadruju ludovu mudrost a maju poucajuci zamer. Rozdelujeme ich do styroch skupin. Prislovia o praci, prislovia s spolocnosti, prislovia o rodinnom zivote a prislovia o dusevnej a fyzickej stranke cloveka. Porekadla su blizke prisloviam, ale nemaju poucny zamer. Su obraznym pomenovanim konkretnej situacie, deja.

Nas vyskum sme uskutocnili v zime zaciatkom roka 1971 v ramci pripravy na diplomovu pracu: Helpa - vlastivedna monografia. Vyskumu sa zucastnilo strnast osob, z toho jedenast zien a traja muzi, narodeni v rokoch 1886 - 1916. Podarilo sa nam zozbierat vyse dvesto prislovi a porekadiel, ktore sa v hovoriacej reci v Helpe dodnes bezne pouzivaju. Zaujimavostou je, ze su zapisane v helpianskom nareci. Cast z nich uvadzame.

Dluhie vlasy kratky rozum.
Darovanomu konovi na zuby nehlad.
Hladi jak tela na novie vrata.
Dobroho vela niet.
Co si si navariv, to si zec.
Sitkoho vela skodi.
Clovek hlupy neustupi.
Bez dobroho fundamentu chyza dluho nestoji.
Aj slepo kura najde zrno.
Ked pan Boh tresce, ta nie jednou, ale obidvoma rukami.
Aj po planej urode treba zasat.
Naslo vrece zaplatu.
Na konci bic puka.
Jak si si popraviv, tak budes spat.
Jazyk za zuby!
Jaka praca - taka placa.
Jaka matka taka Katka, jaky otec taky syn.
Jabluko nepada daleko od stromu.
Kazdy zacatok tazky.
Komu sa neleni, tomu sa zeleni.
Gdo co robi, pre sebja robi.
Gde nic - tu nic.
Nasou co hladau.
Co hladau, nasou.
Gdo druhomu jamu kope, sam do nej pada.
Gdo fcas rano stava, boh ho pozehnava.
Gdo ma rozum, ten ma chasen.

Gdo poctuje, ten gazduje.
Gdo nema v hlave, tem ma v pjatach
Chudobny je jak kostelna mys.
Co hladis jak tela na novie vrata.
Ide to jak po masle.
Chodi jak zmoknute kura.
Pes koter brese, nekuse.
Kon ma styri nohy a potkne sa.
Merkuj to jak oko v hlave.
Mudrejsi ustupi.
Najprv faru, potom Maru.
Kde nic - tam nic.
Dva razy merijaj a raz rez. Do roka proroka.
Dobrych ludi sa vela spriace.
Dobry chyr daleko slysno, plany este dalej.
Dobry je: ked spi ani jest nepyta.
Co sa stalo, uz sa neodstane.
Co na srdci, to na jazyku.
Co oko nevidi, srce neboli.
Clovek nezna, kde koste zlozi.
Co sa za mlady naucis, na starost jak by si nasou.
Cort jak dabel.
Bez jednej lastovicky leto bude.
Blizsia kosela jak kabat.
Ked davaju ber, ked biju vtijekaj.
Clovek chce, panboh nie.

Podava: Mgr. Jozef Pupis

"Zle otvoreny ventil," prehovorila Andrea v trapnom mlcani.
"Vykasli sa na neho," povedal Edo, tahajuc dievcinu za sebou prec.
Marko si uvedomil, ze prestrelil. Nahromadene napatie, zufalstvo, bezmocnost sa dostavalo na povrch v podobe sarkazmu a ironie, ktore v tu chvilu nedokazal potlacit. Bol nespravodlivy, zbytocne urazlivy, cim odohnal od seba jedinu osobu, ktora ho mohla doviest k Simone. Pocit zlosti vystriedal pocit kajucnosti a potreby ospravedlnit sa. Marko sa postavil k velkemu obloku a hladel do tmy na padajuce vlocky snehu. Videl ich zretelne proti poulicnemu svetlu a napadlo mu, ze cesta domov bude neprijemna. Z pochmurnych myslienok ho vytrhol vesely baryton.
"Marko Velecky! Tesim sa, ze vas tu vidim."
Rukou mu potriasol asi patdesiatrocny muz strednej postavy so sirokym usmevom, ktory odhalil dva zlate zuby.
"Dobry vecer," opatoval Marko radost.
S riaditelom kupelov sa rad rozpraval aj z toho dovodu, ze patril medzi nadsencov hokeja a dokonca fandil Markovmu muzstvu.
"Doktor Brestonsky vyjadril pochybnosti o vasej ucasti na dnesnom plese," viedol mladeho muza k salonikom, ktore poskytovali ake-take sukromie a pouzivali ich prominentni hostia. "Chcem vas predstavit niekomu, kto by mohol pomoct financne vasmu klubu, hlavne vasim chlapcom."
Marka oblial studeny pot z neblaheho tusenia. Hadam ho nechce predstavit Galtugerovi?! A vlastne - co tym moze stratit? Mozno este ziska. Silou vole utisil buchanie srdca a uz pokojny vosiel za riaditelom. Je to tak. Otec so synom a Simona.
"Toto je moj mlady priatel Marko Velecky," oznamil riaditel. "Je trenerom nasho najlepsieho muzstva."
Hoci sa to Markovi protivilo, dokazal podat obom muzom ruku. Stary Galtuger absolutne nedal najavo, ze sa poznaju. I Simona mu nezucastnene kyvla hlavou. Martin Galtuger bol plavovlasy mlady muz so zzenstelou tvarou a znudene pocuval rozhovor, pre neho nezaujimavy. Riaditel vychvaloval Markovu pracu i vysledky, no akoby mimochodom spomenul aj financie.
Marko sa s nadludskym usilim snazil nevnimat Simoninu pritomnost, aby staremu nedal prilezitost na pomstu. Takisto ona svojim spravanim nedala najavo zaujem o Markovu osobu a znasala Martinove hladkanie po ruke s usmevom.
"Pani, mozem vas vyrusit?" dal sa pocut Martin. Z hlasu mu zaznievala nervozita. "Je mi luto, ale potrebujem Keryho. Simona, chod ho pohladat."
Poslusne odisla a oni pokracovali v rozhovore. Marko si nevsimol, ze mlady Galtuger na neho cely cas zamyslene hladel, hoci slova mu unikali. Akysi siesty zmysel mu hovoril, ze s Veleckym nie je nieco v poriadku. Simona sa vratila s mladencom velmi podobnym Martinovi. Intimny priatel!
"Chcem sa pozriet do tanecnej saly," povedal Martin. Jeho otec zdvihol varovne obocie, zatialco syn sa obratil na Marka. "Pan Velecky, mozem vas poprosit o spolocnost? Kery, tlac ma, Simona pojde s panom Veleckym."
Stary Galtuger poburene vstal. Riaditel kupelov sa rychlo odporucal, dakujuc za prejaveny zaujem.
"Zelam si to, otec," povedal Martin dorazne. "Najdes nas pri bare."
Cudna skupinka sa pobrala pomaly do tanecnej saly. Na Martinov prikaz kracal Marko so Simonou pred nimi, citiac na chrbtoch jeho prenikavy pohlad. Hostia so vzrusenym sepotom sledovali stvoricu a v duchu si mysleli, aky pekny par tvori manzelka mladeho Galtugera s trenerom hokejoveho muzstva, pretoze Marka tu poznala vacsina ludi. Nasli si volny stol nedalekeho baru.
"Kery, pozvi manzelku do tanca," povedal Martin. Dvojica bez slova odisla. Marko ich prizmurenymi ocami odprevadil na parket a hadal, co od neho asi Martin chce.
"Blahozelam," preriekol napokon Martin.
"K comu?"
"Viete sa obdivuhodne ovladat. Ked som vas videl s Andreou, hned mi doslo kto ste. Pozrite sa, keby na mne zalezalo, Simona je vasa. Nepotrebujem ju. Lenze otec si potrpi na imidz a koniec koncov ja sa tiez rad popysim krasnou, navyse inteligentnou manzelkou. Vdaka nej sme ziskali cosi naviac, takze nepripada do uvahy dobrovolne sa jej vzdat."
"Myslite, ze je s vami stastna?"
"Prosim vas," vyprskol Martin pohrdavo. "Ma prepychove oblecenie, byvanie, ma co jest a este platime tomu fafrnkovi skolu. Co viac potrebuje ku stastiu? Mala by byt stastna, ze patri do nasej rodiny."