Vera Jamriskova, dochodkyna, Praha:
- Myslim si, ze je to v poriadku, ze semafory funguju. U nas v Prahe najma pred skolami rodicia vyzaduju, aby bola svetelna signalizacia, aby deti zbytocne nemali urazy. Musim podotknut, ze vase mesto je naozaj krasne.

Anna Pancikova, obchodna zastupkyna, Podbrezova:
- Pokial sa mam k tomu vyjadrit ako soferka, tak sa mi to nepaci, pretoze sa mi viackrat stalo, ze bola cervena a na krizovatke sa nic nedialo. Snad v letnych mesiacoch, ked chodi viac aut, je to lepsie, ale zatial nie. Pre chodcov je to zase vyhodnejsie, pretoze sa skor dostanu na druhu stranu cesty, pokial je vela aut. Keby to odo mna zalezalo, ja by som ich spustila od zaciatku prazdnin.

Miroslav Bartosik, student, Zavadka nad Hronom:
- Je to dobre, ze funguju, ale skoro som dnes nabural. Nevsimol som si, ze funguju.

Juro Balaz, student, Zavadka nad Hronom:
- V autoskole si prave robim vodicak, vsetky jazdy mam vyjazdene a cakaju ma teraz skusky. Neviem, este som to nepresiel, tak dufam, ze sa na tom neoklamem. Dnes som tade prechadzal. Naskocila zelena a ked som vstupil na cestu, uz bola cervena, tak neviem, co to malo znamenat. Skoro ma preslo auto. Myslim si, ze je to este dost popletene.

Maria Bercikova, dochodkyna, Cierny Balog:
- Co je dobre, je vsetko dobre, len co je zle, je vsetko zle. Mne vyhovuje, ze semafory funguju. Sluzia aj starsim ludom, ked vidia, ze je cervena pockaju, ked zelena, neboja sa prejst na druhu stranu cesty.

M. S. z Brezna:
- Rano, ked idem do roboty, semafory funguju. Ked idem domov, uz nefunguju, alebo naopak. Kto sa ma v tom vyznat. Nepaci sa mi to. Nech svietia stale, alebo nech vobec nejdu.

Anna Vetrakova, dochodkyna, Brezno:
- Myslim si, ze je to dobra vec, lebo nas to trochu upozorni v tomto uponahlanom zivotnom tempe. Prave rozmyslam nad tym, kde by este bolo treba semafory. Vsetci sme uponahlani, tak by nas to aspon upozornovalo, preto si myslim, ze by sa hodili este na nejake miesta, napriklad na frekventovanu krizovatku, na Ulicu CSA pri Televizore.

Stefan Kokavec, dochodca, Brezno:
- Zda sa mi, ze bolo lepsie bez semaforov. Clovek si vzdy vystriehol cas, ked neslo auto a prebehol. Teraz musi dlhsie cakat, co je pochopitelna vec, ale po bezpecnostnej stranke je to v poriadku.

Maju rodicia financne vypomahat dospelym detom?

Doba je tazka! Mlade rodiny si nemaju za co kupit zakladne vybavenie do svojich bytov. Vela rodin vsak nema po svadbe ani kde byvat. A mnohi si rodinu ani nemozu zalozit, lebo nie su schopni zacat takpovediac z nicoho.
Ak on byva v dvojizbovom byte spolu s rodicmi a surodencami, ona v prizemnom rodinnom domceku s rodicmi a surodencami, kde budu byvat spolu, ked sa vezmu? Ak len jeden z nich pracuje, kde mozu zacat spolocny zivot, kedy a z coho nasetria na vlastne byvanie? V takomto pripade ani podnajom neprichadza do uvahy. Ak ostanu v spolocnej domacnosti s rodicmi, ako dlho sa da takto zit? A ak pride dieta?
A co take mlade rodiny, co uz maju deti, maju byt, maju zariadenie a predovsetkym maju kopec dlhov!?
Vela mladych rodin je odkazanych na pomoc rodicov, hoci ti uz nie su povinni financne vypomahat svojim detom. Ludia v dochodkovom veku vsak casto hovoria? !Coze mne uz treba?" A mladym davaju tu na kabat pre vnucku, tu na bicykel pre vnucika, tu dcere na dovolenku pri mori... No a deti si velmi rychlo zvyknu, ze stari rodicia pomahaju a zacnu to brat ako samozrejmost. Ked je prilezitost, staci sa trocha postazovat a zas ta daka korunka kvapne. Je to spravne? Nie sme vsetci rovnaki, ale poniektori veru poriadne vyuzivaju dobrosrdecnost svojich rodicov a vela raz rodicia ani netusia, kde ich tazko usetrene korunky idu.
A tak, hoci by si nasi dochodcovia sami zasluzili tu zdravotnu rekreaciu, rozdavaju to malo, co maju svojim detom: "Ved komuze dam, ked nie im?"

Ako sme prezili 1. jun v Lome nad Rimavicou

Ako kazdorocne aj tento rok sme oslavovali Medzinarodny den deti. Rano po stretnuti so spoluziakmi a triednymi ucitelkami sme sutazili v roznych hrach. Nase mile mamicky pripravili pre nas obcerstvenie a po malom oddychu sme sa vybrali do blizkeho lesa na cestu rozpravkovou krajinou, kde sme stretlli horara, medveda, Janka Hraska, vilu Amalku, certa, vodnu vilu, vojaka a Janosika. Od rozpravkovych bytosti sme dostali sutazne otazky, pri vsetkych spravnych odpovediach nam vysla tajnicka: Priroda je nasim bohatstvom a najvacsou krasou tohto kraja.

Skolkaroviny

Deti svoj sviatok Medzinarodny den deti uz oslavili. Male poohliadnutie vo forme vyrokov skolkarov z Materskej skoly na Ulici 9. maja 53 na Mazornikove vam ponuka za jej kolektiv Stella Kocurova.
Deti boli v plavarni. Dievcatko sa chvali pani ucitelke:
"Ja viem plavat po slovensky."

Deti sa rozpravaju o domacich zvieratach.
"Cim je pokryta sliepka?"
"Perinou."
"Cim je pokryta ovca?"
"Vlnovkami."
Co sa robi z ovcej vlny?"
"Parochna."

"Ked ideme do autobusu, musime si kupit listok, lebo ked pride televizor, da nam pokutu."

Ucitelka: "Deti, budte tisko ako musky."
Miska: "Ako mrtve?"

Deti sa hraju na zvieratka.
"Ako robi kacka?"
"Kac, kac."
"Ako robi huska?"
"Hus,hus."

Lukasko: "Moj ocko robi v Podbrezovej. Aj moja mama pracuje v Podbrezovej."
Ucitelka: "Ano a co tam robia?"
Lukasko: "Vyrabaju peniaze."

Na vychadzke sa deti rozpravaju (pred volbami):
"Meciar je predseda a Dzurinda je len lir (lider)."

Deti sa hraju na doktorku.
Anicka: Co je vasmu dietatku?"
Martinka: "Boli ju brusko, zvracia."
Anicka: "A nie je tehotna?"

Prosba o pomoc pri hladani pribuznych

Na nasu redakciu sa obratil Ing. Vladimir Handzo z Bratislavy s prosbou o pomoc pri hladani pribuznych, ktori este na Horehroni ziju, za ucelom zaslania a doplnenia rodostromu rodiny Handzo. Ide o rodiny dcer manzelov Jana Hanza (nar. 1846 v Stitniku) a Marie, rod. Rozloznikovej: Maria - manzel Klobusicky, Paula - manzel Samuel Kmetonyi, Matylda - manzel Jan Makovicky. Akekolvek informacie posielajte na adresu redakcie.

Patnastrocni a ich volba povolania

Prijimacie skusky na rozny typy strednych skol su kazdorocne skuskou pre patnastrocnu mladez a skuskou pre ich rodicov, ci ich deti uspeju, ci si dobre vybrali skolu, ci sa splni ich vysnivany sen, ci budu do skoly prijati, ci...?
Mnozstvo rozhovorov s mojimi byvalymi ziakmi ma presvedcili o tom, ze volba povolania v patnastich rokoch je bud volba rodicov alebo volba naslepo, ktora sa meni a ustaluje priblizne do dvadsiateho piateho roku zivota jednotlivca. Nasa vychovno-vzdelavacia sustava sice umoznuje celozivotne vzdelavanie cloveka, no tento sposob vzdelavania je financne narocny pre rodicov, ktori sa preto snazia vybrat svojim detom skolu co najskor a s co najlepsim uplatnenim po jej uspesnom skonceni.
Kazdorocne taketo rozhodnutie caka vela rodicov a ich dospievajuce ratolesti. Bohuzial u obidvoch generacii pretrvava nazor, ze vsetko najlepsie a najdokonalejsie je sustredene v mestach a tomu davaju prednost pri vyplnani prihlasok i za cenu toho, ze ich dieta nebude prijate a utrpi prvu traumu, ktora moze nadlho ovplyvnit jeho postoje k uceniu, spravodlivosti a k samemu zivotu. Tohtorocna situacia je vsak ina, vdaka "vynikajuco" urobenemu prechodu na devatrocnu povinnu skolsku dochadzku predchadzajucim Ministerstvom skolstva Slovenskej republiky. Ziaci su prijimani do urciteho priemeru bez prijimacich skusok, len aby si stredne skoly udrzali naplnenost co najvacsieho poctu tried. Co to donesie v buducom skolskom roku v tychto skolach, nechcem ani nacrtnut, lebo jednak to nie je temou mojho prispevku a jednak je to rozhodnutie vedenia tych skol, ktore takto riesia sucasny stav v nasom skolstve.
Velmi vyhodnym rozhodnutim pre dievcensku populaciu nasho okresu sa mi zda prihlaska do Dievcenskej odbornej skoly v Piesku. Priznam sa, ze pokial mi nebolo umoznene nahliadnut do vychovno-vyucovacieho procesu v tejto skole, moje predstavy boli rozporuplne. Ako zastupujuca ucitelka v tejto skole som si ich vsak velmi rychlo opravila a takyto druh skoly pre nase dievcata sa mi zda priam idealny.Vyucujuci v tejto skole sa svojou vysokou odbornou kvalifikackou a zanietenostou snazia o dosahovanie dobrych vychovno-vyucovacich vysledkov. Aj napriek zastaralym nazorom niektorych rodicov, ktori zabudaju pri vyplnani prihlasok na to, ze cielavedome, profesionalne vedenie v tychto novych typoch skol si muselo vybojovat a zabezpecit dostatok studentiek len kvalitnou pracou a aj nadalej robi vsetko preto, aby sa svojimi vysledkami dostavali do povedomia rodicov a deti. Casto tato snaha je kvalitnejsia ako zastarala rutina strednych skol s niekolkorocnou tradiciou, lebo rutina sa stava zvykom a zvyk je zelezna kosela. Inymi slovami povedane, v tychto skolach sa len velmi malo ujme z moderneho postupu ci metody. Aj osnovy tejto skoly zodpovedaju ktorymkolvek osnovam pre ine stredne skoly, su aj sucastou predpripravy na vysokoskolske studium alebo zakladom inteligencneho kvocientu osobnosti s uplnym stredoskolskym vzdelanim. Jazykove zrucnosti z nemciny, anglictiny a rustiny absolventkam len rozsiruju moznosti uplatnenia sa v ktorejkolvek profesii. Odborne predstavy - strojopis, uctovnictvo, ekonomika, manazment, informatika a praca s pocitacom su ako stvorene do doby, ked informacia sa stala strategickym tovarom. Tieto vedomosti a schopnosti su sice este dnes povazovane za nieco naviac, ale v najblizsej dobe sa stanu nepostradatelnymi pre kazdodenny zivot a podmienkou pre uplatnenie sa v zamestnani. Ku kladom tejto skoly patri aj rodinna vychova a rozne aktivity s nou suvisiace - dobra organizacia a rezia roznych podujati kulturneho ci sportoveho charakteru, co je tiez velmi potrebne pre zivot v dnesnej spolocnosti. Ked k tomu pritatam neautoratitivne vedenie skoly, ktore nespalo na varinoch po prvych uspesnych rokoch a neustale spolu s kolektivom vyucujucich hlada a otvara take odbory, ktore nas okres ci kraj potrebuje a cely vychovno-vyucovaci proces usmernuje tak, aby absolventky boli slusne, teoreticky i prakticky pripravene pre kazdodenny zivot - mozno uz hovorit o profesionalite vo svojom odbore.
Na zaver mojho prispevku pripominam, ze o vhodnom veku ci vybere skoly pre patnastrocnych by okrem rodicov mali rozhodovat aj kvalitni psychologovia a pracujuci v zakladnych skolach, co je ale v nasom skolstve asi len hudba buducnosti. Pokial dospejeme k tomuto stavu, vrele odporucam dievcenskej populacii, ktora to so studiom mysli vazne a chce cosi v zivote dokazat, Dievcensku odbornu skolu v Piesku.

Mgr. Magda Michalcikova

Vazena redakcia,

mam dvadsatdva rokov a uz od detstva mam alergiu na prach a tzv. sennu nadchu. V praxi to znamena asi tolko, ze od jari do jesene kycham, mam opuchnute oci a zdurenu nosovu sliznicu.. Existujuce lieky alergiu zmiernia, ale nedostrania. Navyse, kto by stale konzumoval chemiu. A tak sa vyhybam miestam s vysokou koncentraciou pelovych alergenov, t. j. lukam, zahradam, parkom. Ked som vsak minule prisla do Brezna, vyhnut sa im jednoducho nedalo. Dovod? Kam som sa pozrela, vsade bola tridsat centimerov vysoka nepokosena trava a burina, ktora sa prave vysieva. Po niekolkych minutach som doslova dostala "alergicky zachvat", co by sa nebolo stalo, keby breznianska trava bola pokosena. Vsetci alergici (a je ich coraz viac) by urcite ocenili, keby im mesto vyslo v ustrety a zmiernilo ich alergicke reakcie tym, ze trava bude pravidelne kosena. Deti a studenti potrebuju slnko a cerstvy vzduch a je naozaj utrpenim byt v lete zavrety medzi styrmi stenami len preto, ze vonku je prilis vela pelu a prachu.
Dufam, ze ked nabuduce pridem domov oddychnut si od studia, nestravim vikend s obkladmi na ociach.

Vasa citatelka Slavka Nadudvariova

Vydareny gulas pre dochodcov

V ramci Medzinarodneho roka starsich posledny majovy tyzden Klub dochodcov v Brezne za krasneho slnecneho pocasia usporiadal asi pre patdesiatich dochodcov mesta posedenie v prirode pri gulasi. V prekrasnom prostredi na Rurach, ktore Breznania urcite poznaju, si dochodcovia pochutili na vybornom gulasi, ktory pre nich pripravil Jan Nemcok. O branno-sportove hry sa postaral Vladimir Libic, riaditel Mestskeho sportoveho klubu v Brezne. Popoludnie patrilo primatorovi mesta Ing. Vladimirovi Faskovi, ktory zavital medzi dochodcov a odpovedal na otazky o problematike Brezna. Pri tomto vydarenom podujati nechybala ani muzika, na harmonike hral Vladimir Pliestik a na husliach Martin Detvan. O prijemnu atmosferu sa postaral nas sponzor Jozef Ocel, ktoremu patri uprimne podakovanie, ako aj vsetkym organizatorom, najma vedeniu klubu dochodcov Bozke Pobisovej a clenkam Anne Stanislavovej a Marii Medvedovej.