Poziarna ochrana ma v obci stare a bohate tradicie. Aj ked sa za sedemdesiatpat rokov nepochybne vela udialo a zmenilo v zivote organizacie, predsa len prave dnes nachadzame vela stycnych bodov s davnejsou minulostou, odkazom zakladatelov a prvych funkcionarov organizacie. Hlavnou myslienkou je viest clenov a organizaciu, pomahat bliznemu v ohrozeni a v nestasti, ucit sa sebadiscipline, svedomitosti a obetavosti.

Uz v davnej minulosti nasi obcania zazili trpkost zivota a biedu, ktora bola v rodinach kazdodennym hostom. Okrem politickych a hospodarskych pomerov ich navstevovali aj rozne zivelne pohromy. Historia nam ukazuje, ze medzi najcastejsie pohromy patrili poziare. Pri poziari v roku 1906 z 320 domov v obci zhorelo 220. Dalsie velke poziare boli v rokoch 1908, 1911, 1912, 1913, 1915, 1922. Na tomto pripade miestne zastupitelstvo s nadriadenymi organmi vytvorilo v roku 1924 miestny hasicsky zbor. V tom case mala obec dve striekacky - jednu, do ktorej sa voda nalievala vedrami a rucnym cerpadlom sa potom hnala hadicami, druha uz mala rucnu pumpu na vodu a obsluhovalo ju osem az dvanast ludi. So striekackami sa ale pracovalo neorganizovane. Kto prvy dobehol k poziaru, ten pracoval ako obsluha.

Do prveho hasicskeho zboru zorganizovali miestnu inteligenciu a par sedliakov. Prvym velitelom sa stal notar Foltin. Hasici cvicili vo svojich civilnych satach, neskor im obec zakupila kozene capice, aby ich bolo poznat, ze patria k hasicskej jednotke. Neskor im zakupila cvicnu a vychadzkovu uniformu. Takto bol zalozeny hasicsky zbor, ktory sa pripravoval na ochranu obce pred poziarmi a ako vtedajsi kronikar napisal "bol tento zbor pre paradu obce". Pri zalozeni mal zbor tridsatstyri clenov.

V roku 1927 zakupili hasicsky prapor. S velkou slavou bol posvateny a jeho krstnou mamou sa stala lekarova manzelka - Timkova. V roku 1935 kupili novu motorovu striekacku PS - 12. S prislusenstvom stala 28 431 korun. K tomu zakupili este 300 m hadic a 15 parov sroubenia. V roku 1937 vypukol ohen a zhoreli tri drevene stromy. Len vdaka novej striekacke sa ohen nerozsiril aj na dalsie domy. V roku 1949 pri haseni poziaru po prvykrat pouzili vodu z vodovodu.

Pretoze v obci bolo mnoho poziarov, bolo treba upevnovat hasicsky zbor. Na navrh okresneho vyboru hasicskej jednotky vzniklo v roku 1950 ziacke druzstvo. Cielom bolo, aby sa mladi chlapci naucili predchadzat poziarom a v pripade potreby spravne zasiahnut. Velitelmi boli - Juraj Filo-Matuga, Jan Harvan a Michal Turcin. Velitelom mladych poziarnikov sa stal Stefan Melos, ktory zostal zboru verny dodnes. Od roku 1962 vykonava funkciu velitela ZPO v Helpe. Za toto obdobie svojimi vedomostami vycvicil a zapojil mnoho druzstiev do poziarnych sutazi. Do roku 1952 sa organizacia nazyvala Hasicska jednotka a potom bola premenovana na poziarnu ochranu. V roku 1957 zakupili novu striekacku DS 16. Obec ziskala poziarne auto, ale nemala ho kde garazovat. V roku 1975 postavili poziarnu zbrojnicu. V roku 1985 sa podarilo postavit novu poziarnu zbrojnicu, ktora sluzi dodnes. Zakupili dalsiu motorovu striekacku PPS 12 a motovore vozidlo Liaz.

Vela by sa dalo o historii vzniku poziarneho zboru hovorit. V poziarnej ochrane moze pracovat kazdy obcan obce. Verime, ze aj v minulosti nasi predchodcovia dokazali zorganizovat rozne cvicenia a slavnostni stretnutia, dokazeme to do buducna aj my, v spolupraci s celou organizaciou. Verime, ze aj v buducnosti sa najde vo vlastnych radoch pochopenie v tejto humanitnej praci.

Chata generala Milana Rastislava Stefanika. V jej blizkosti pomnik padlym partizanom. Pri pomniku ucastnici XXIX. rocnika vystupu na Dumbier. S pietou kladli venceky k chladnym kamenom.

Prave vetdy moja mysel presla hrebenom Nizkych Tatier. Pristavila sa pri horarnach hlboko v nizkotatranskych dolinach. Zavitala na holne strane k salasom, aby pozdravila valachov. Aj oni, spolu s horarmi, boli sprievodcami. Poznali horske chodnicky, vedeli, kde sa pasie srnka, kde ryje diviak ... aby bolo masko najma pre ozbrojenych hosti. Tych sprievodcov nebolo malo. Nie vsetkych pozname.

Zvlastny pocit prejde clovekom, ked sa dotkne zbytkov bunkra v Matusovej doline, ked postojite na zbytkoch zakladov (z nich uz vyrastaju smrecky) z povodnej chaty Trangoska. Nemci ju vypalili.

Chata M. R. Stefanika, jej okolie, vlastne sedlo, pod ktorym vyustuju tri doliny: Stiavnica, Mlynna, Trangosska ma nabadaju, nezabudni na podhorske dediny. Boli sucastou SNP. Boli zasobarnou, boli nemocnicou, lekarnou, davali noclahy ...

To vsetko, ba este nieco tam pri pomniku preslo myslou. To nieco su napisy na pomnikoch. Hovoria strucnou recou: Tu polozili zivoty ... Tu nepriatelska gulka vyhasila ... Na tomto mieste zastrelili ... Alebo este jednoduchsie. Vecna slava hrdinom SNP ... Padlym hrdinom SNP ...

Uvedene napisy - epitafy - urcene su zosnulym, padlym, no v skutocnosti oslovuju nas, zivych, aby sme nezabudli, aby sme k mramorovej dostojnosti, k chladnemu kamenu, ale i k teplemu drevu - krizu ... polozili horsky kvietok, chvilku postali, vzdali uctu. Odpoved dostaneme mlkvu, tichu.

Lucime sa s Dumbierom, s bielou hmlou, s neprijemnym vetrikom. Odchadzame s teplom pri srdci, ze nezabudame, ale ...

Nech zbrane mlcia! Nech vzdy seveli vetrik mierovy!