Piateho juna sme si opatovne pripomenuli moznost spatneho uderu sebaznicenia a konecnosti bytia globalneho zivota na planete Zem. Tato planeta stale viac a viac cloveku ukazuje, ze nim nanutena hodnotova diferenciacia, kedy venujeme viac pozornosti napr. modnemu navrharstvu ako kvalite zivotneho prostredia, moze byt nevratnou globalnou zmenou. Zmenou, ktoru vyvolal clovek a na napravu ktorej samotna priroda uz nema dostatok sil. Aj preto dnes uz o stave a kvalite zivotneho prostredia nie je mozne len sepkat. Aj preto treba nahlas hovorit. Hovorit o pristupe cloveka k vode, lesnym a lucnym porastom, ovzdusiu, volnej a urbanizovanej krajine v celosti. Od kvality tychto zloziek totiz zavisi otazka prezitia cloveka ako zivocisneho druhu, otazka prezitia planety.

V ocakavani tretieho milenia si ludstvo stale viac a viac uvedomuje vyznam ekologie a environmentalistiky. Aj dnes, ako i v buducnosti, bude platit Lucretiusov vyrok "Vita mancirio nulli datur, omnibus usu - nikomu sa nedava zivot do vlastnictva, vsetkym len do uzivania."

V akej kvalite zivotneho prostredia teda v okrese Brezno zijeme? Na plochu kilometer stvorcovy rocne dopadne takmer 3,4 tony imisii oxidu siry SO2, dusika - NOx, tuhych znecistujucich latok TZL. V metrom kubickom predychaneho vzduchu je 14,4 mg prachovej frakcie F14, ktory nie je zachytavany v riasinkach epitelu dychacich ciest a ukazuje sa v najjemnejsich tkanivach pluc. Ich dispozicna plocha dosahuje plochu futbaloveho ihiriska. V nadvaznosti na uvedene vodne zrazky dosahuju priemernu hodnotu pH 4,4, co je hodnota blizka kyselinam. Kvalita povrchovych vod rieky Hron, v dvojkilometrovom useku od pramena ma hodnotu triedy II a nizsia smerom k Breznu triedu III z celkovej 5-stupnovej klasifikacie. Tato je rovnaka ako klasifikacia v skolach. Cim vyssia, tym horsia. V roku 1998 bolo v uzemi okresu celkovo vyprodukovanych 93 320 ton a na skladke komunalneho odpadu ulozenych vyse 20 886 ton odpadu, z toho 406,8 ton bezpecnych odpadov. Pricom takmer 40% tohto mnozstva by sa v ramci separacie komunalneho odpadu mohlo vratit spat do vyrobneho procesu. Usetrili by sa peniaze platene obcami a mestom za skladkovanie, predlzila by sa zivotnost skladky.

Ing. Elena Gregorova,
veduca odboru TaOZP OU v Brezne