Peter Kubic, zamocnik, Bravacovo:

- Zavse si Horehronie precitam. Paci sa mi. Ked ho mam v rukach, tak si ho precitam cele. Treba pisat aj o Horehroni. Je to hladova dolina, ale co uz, k tomu to dospelo. Treba dat ludom vediet, co sa deje.

Miriam Maskova, nezamestnana, Brezno:

- Horehronie obcas citam. Som vcelku spokojna.Vacsinou noviny kupujem kvoli inzeratom, ale precitam ich od prvej az po poslednu stranu. V tejto chvili mi nenapadne, co by sa mohlo zmenit v ich obsahu. Mozno by mali dostat vacsi priestor rubriky lekar radi, psycholog radi, mohlo by byt zodpovedanych viac otazok, nielen jedna tema. Som presvedcena, ze regionalne noviny treba.

Adriana Peniakova, predavacka, Brezno:

- Citam vacsinou inzeraty, ostatne rubriky malo. Ked mam cas, tak si cele noviny precitam, ak nie, tak len zbezne. Vylustim aj krizovku. Co sa mi nepaci? Vsetko sa mi paci. Co mi v nich chyba? Mozno recepty.

Maria Kaderiakova, dochodkyna, Valaska:

- Vase noviny si pravidelne kupujem. Najskor si precitam nazory citatelov. Vsetky informacie z tohto prostredia su dobre. Uroven novin je dobra, som s nimi spokojna. Clovek sa velakrat az z novin dozvie, ake akcie sa deju v okoli. Myslim si, ze taketo noviny urcite treba. Ked porovnam ich uroven so Zvolenskymi novinami, tak Horehronie obstoji, su to dobre noviny.

Jozef Kuban, vysokoskolak, Brezno:

- Noviny citam a z rubrik hlavne anketu, sportove spravodajstvo, horoskopy, novinky z videopozicovne Alex, vylustim krizovku. V novinach mi nic nechyba. Precitam to, co tam je, viac mi netreba.

Helena Barkacova, vychovavatelka, Pohorelska Masa:

- Na tretej strane pri listoch citatelov nemohla by byt priama odpoved na dany problem, nebolo by mozne hned to prekonzultovat? Kolkokrat napisu svoj nazor ucitelky, nieco sa napise na doktorov, alebo na nakupy a podobne, a to nie je nikdy doriesene. Mozno niekedy o dva tyzdne, ale clovek nemusi o dva tyzdne noviny citat. Inaksie s obsahom som spokojna. Clovek aspon vie, co sa v okrese robi.

Este raz o oslavach v Jaseni

V dnoch 27. az 29. augusta sa uskutocnili oslavy 575. vyrocia prvej pisomnej zmienky o obci Jasenie. Oslavy v takomto rozsahu a na takej urovni sa mohli uskutocnit len vdaka sponzorom, preto starostka obce Jasenie Elena Kordikova dakuje vsetkym, ktori sa o to pricinili, ci uz po stranke materialnej alebo financnej. Srdecna vdaka patri: Zeleziarnam a.s. Podbrezova, firme L+K Banska Bystrica, Saning Prievidza, PD Jasenie, Pozemkovemu spolocenstvu urbaru Jasenie, Alfa Trade Dubova, Tomi, Pavlovi Streckovi Banska Bystrica a sukromnym podnikatelom z Jasenia: Ivanovi Vancovi, Klare Kordikovej, Karole Raffajovej, Ondrejovi Demeterovi, Gregorovi a Miroslavovi Cibulovcom, Jaroslavovi Mikloskovi, Petrovi Svantnerovi a Jurajovi Ferencimu. Miroslav Cibula z Jasenia na pocest tohto vyrocia zlozil i basen:

Vazena redakcia Horehronia,
dovolte, aby som sa s vami podelila o neprijemny zazitok, ktory pocitili iste i mnohi z vas.

Pred dvoma dnami som navstivila svojho obvodneho lekara, ktory mi predpisal lieky, ktore uz dlhsie uzivam. Potom nasledovala navsteva lekarne Nemocnice s poliklinikou na Banisku, kde som si odstala v rade polhodinu. Po predlozeni receptu mi pracovnicka lekarne povedala, ze liek nemaju. Nasledovala cesta do mestskych lekarni. Prva bola Paradis. Nabrala som odvahu a nehladiac na dlhy rad cakajucich aj na chodniku, som poprosila pracovnicku lekarne, ci dotycny liek maju. Nemali. No aspon som nemusela dlho cakat. Dalsia bola lekaren Vitamin, ktora bola dva dni zatvorena. Dalsie kroky smerovali do lekarne na Kuzmanyho ulici, kde som sa postavila do radu a trpezlivo cakala, kym pride na mna rad. Po styridsiatich minutach som bola pri okienku a povedali mi, ze liek nemaju. Vyzdvihnutie lieku pride na rad v pondelok, ak ho budu mat v Podbrezovej, vo Valaskej alebo v Ciernom Balogu.

Zhodou okolnosti som sa znovu stretla s mnohymi pacientmi, ktori cakali v lekarnach. Moje rozmyslanie ma priviedlo na myslienku, ktora by mohla spon ciastocne vyriesit problem zbytocne cakajucich v radoch. V lekarnach by mali pracovat aspon dve pracovnicky, z ktorych jedna by informovala, ci ziadany liek maju alebo nie. Ak ano, potom sa spokojne postavim na koniec radu a trpezlivo cakam. Ak nemaju, po informacii hned odidem navstivit dalsie lekarne, kde by ma podobnym sposobom informovali. Takto by sa i tak chori pacienti skor dozvedeli o lieku, na ktory cakaju. Pravda, bolo by treba trochu dobrej vole i zo strany lekarnikov, ale tymto sposobom by sa zmensili rady nadarmo cakajucich pacientov na lieky. Len neviem, ci by to urobila aj magistra v lekarni Medikament, ktora obsluhuje sama.