14. SEPTEMBER 1999 Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Na pondelkovom zasadnuti mestskeho zastupitelstva sa okrem ineho hovorilo aj o nasich novinach. Predseda komisie kultury, poslanec Ing. Anton Jursa vo svojom prispevku povedal, ze Horehronie je velka kapitola na riesenie. Polozil si otazky, na akej urovni je, ci dosiahlo maximum... Jeho vystupenie nas podnietilo na to, aby sme sa v ankete pytali: Citate Horehronie? Ste spokojni alebo nespokojni s jeho obsahom?

S anketovym mikrofonom


Citate Horehronie?

Peter Kubic, zamocnik, Bravacovo:

- Zavse si Horehronie precitam. Paci sa mi. Ked ho mam v rukach, tak si ho precitam cele. Treba pisat aj o Horehroni. Je to hladova dolina, ale co uz, k tomu to dospelo. Treba dat ludom vediet, co sa deje.

Miriam Maskova, nezamestnana, Brezno:

- Horehronie obcas citam. Som vcelku spokojna.Vacsinou noviny kupujem kvoli inzeratom, ale precitam ich od prvej az po poslednu stranu. V tejto chvili mi nenapadne, co by sa mohlo zmenit v ich obsahu. Mozno by mali dostat vacsi priestor rubriky lekar radi, psycholog radi, mohlo by byt zodpovedanych viac otazok, nielen jedna tema. Som presvedcena, ze regionalne noviny treba.

Adriana Peniakova, predavacka, Brezno:

- Citam vacsinou inzeraty, ostatne rubriky malo. Ked mam cas, tak si cele noviny precitam, ak nie, tak len zbezne. Vylustim aj krizovku. Co sa mi nepaci? Vsetko sa mi paci. Co mi v nich chyba? Mozno recepty.

Maria Kaderiakova, dochodkyna, Valaska:

- Vase noviny si pravidelne kupujem. Najskor si precitam nazory citatelov. Vsetky informacie z tohto prostredia su dobre. Uroven novin je dobra, som s nimi spokojna. Clovek sa velakrat az z novin dozvie, ake akcie sa deju v okoli. Myslim si, ze taketo noviny urcite treba. Ked porovnam ich uroven so Zvolenskymi novinami, tak Horehronie obstoji, su to dobre noviny.

Jozef Kuban, vysokoskolak, Brezno:

- Noviny citam a z rubrik hlavne anketu, sportove spravodajstvo, horoskopy, novinky z videopozicovne Alex, vylustim krizovku. V novinach mi nic nechyba. Precitam to, co tam je, viac mi netreba.

Helena Barkacova, vychovavatelka, Pohorelska Masa:

- Na tretej strane pri listoch citatelov nemohla by byt priama odpoved na dany problem, nebolo by mozne hned to prekonzultovat? Kolkokrat napisu svoj nazor ucitelky, nieco sa napise na doktorov, alebo na nakupy a podobne, a to nie je nikdy doriesene. Mozno niekedy o dva tyzdne, ale clovek nemusi o dva tyzdne noviny citat. Inaksie s obsahom som spokojna. Clovek aspon vie, co sa v okrese robi.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Este raz o oslavach v Jaseni

V dnoch 27. az 29. augusta sa uskutocnili oslavy 575. vyrocia prvej pisomnej zmienky o obci Jasenie. Oslavy v takomto rozsahu a na takej urovni sa mohli uskutocnit len vdaka sponzorom, preto starostka obce Jasenie Elena Kordikova dakuje vsetkym, ktori sa o to pricinili, ci uz po stranke materialnej alebo financnej. Srdecna vdaka patri: Zeleziarnam a.s. Podbrezova, firme L+K Banska Bystrica, Saning Prievidza, PD Jasenie, Pozemkovemu spolocenstvu urbaru Jasenie, Alfa Trade Dubova, Tomi, Pavlovi Streckovi Banska Bystrica a sukromnym podnikatelom z Jasenia: Ivanovi Vancovi, Klare Kordikovej, Karole Raffajovej, Ondrejovi Demeterovi, Gregorovi a Miroslavovi Cibulovcom, Jaroslavovi Mikloskovi, Petrovi Svantnerovi a Jurajovi Ferencimu. Miroslav Cibula z Jasenia na pocest tohto vyrocia zlozil i basen:

Jasencanom k vyrociu obce

Dosla k nam ta sprava velika,
co dlho skryvala kralovska kronika.V nej bolo zapisane v latine,ze existuje dedina Vila Jasene.Ten zapis kralovsky, ma vyznam obrovsky. Aj ked ubehlo uz tolko rokov,spomenme s uctou nasich predkov.Tych, co tu zili davno pred tym zapisom.Zamyslime sa nad ich zivotopisom.Tu zili v nasom chotari a neboli to ziadni bedari. Urcite to boli ludia smeli a urasteni,odhodlani v horach dobyvat chlebik kazdodenny. Ich kredom bolo: pracovat, radovat sa a mnozit,aby sme aj my tu mohli dobre zit.V tej dobe tazkej bez ciest a poli,priroda len zdatnym prezit povoli.A nasi predkovia nebali sa usadit severne od Hrona,kde vraj ich bude cakat iba pohroma.Ved zivot vtedy koncil pri Lupci,co meno od vlka - lupusa dostalaa pre panov horehronskych sidlom sa stala.Predajna bola uz vtedy na predaj dozaista,Zamostie nebolo, lebo nebolo ani mosta.V Nemeckej zili pristahovalci Nemci.Breznania boli viac banici ako rolnici,dost dobre sa im darilo,ale o okrese sa im ani nesnivalo.A nasi predkovia prisli sem do panenskej prirody,kde nebolo nicoho len cistej vody,huste lesy, diva zver,rub, klcuj, s prirodou sa per.V tej dobe meno mal len Hron a Tatry.Nazvali si svoje hory ako sa patri.Vypalili horu vysoku, bol z toho Cierny diel,na druhej strane Bukovy, dookola Ziar a Ziariky,
urobili si do hor chodniky. Doliny mali tri: Lomnistu, Suchu a Prostrednu,prerazali ich cez Tesne skalia.O ich slovenskom povode tieto nazvy vravia.A co mali najradsej - peknu horu jasenovu,co tu rastla sama dookola a aj po vyrubani vyrastla znova.Zavidel im ju okolity svet,ved v tej oblohe nikde takej niet.Po tej hore jasenovej dali nazov tej dedine novej.Jasenie, Jasenia, Jasena, Vila Jasene,och, Boze, to su nase korene!Mali tam potocik plny cistej vody,popri nom si stavali domy nase rody.Budovali ulicu, Dedinou sa volala,potom z moci uradnej Potocnou sa stala.Potom prisli ulice Horna, Dolna, Vyhnanec,Jasenie sa rozrastlo az za Horny koniec.Cuduj sa clovece, co tu vsetko jesto,dnes domov v Jaseni stoji asi patsto.Vyrocie, vyrocie nie su len radosti,je treba spomenut ine udalosti.Ti nasi rodaci v poslednom storoci,pat prevratov prezili, az sa hlava toci.Jasencania statocne obstali v tych dejinnych skuskach,mnohi za vlast padli v dvoch svetovych vojnach.V styridsiatom stvrtom v Narodnom povstani z Jasencanov boli prvi partizani.Jasenske doliny mohli by rozpravat,ako Jasencania vedeli pomahat a kolko hrdinov v jasenskom chotarispociva pod horou jako pri oltari.Jasencania mili, drzte svorne spolu,majte radost zo zivota a do prace volu.Ja vam prajem zo srdca pri tomto vyroci stastia, zdravia, uspechov v tretom tisicroci.

 

Ozvena anonymom

Primator Brezna Ing. Vladimir Fasko aj ked na anonymy neodpoveda, rozhodol sa na list, ktory precitali 6. septembra na zasadnuti mestskeho zastupitelstva, reagovat:

"Precitany list sa dotyka mojej osobnej cti. Na rozvoji mesta mi zalezi, robim vsetko, pokial siahaju moznosti mesta. Kazdy obcan, teda aj mladez, sa o rozvoji a o moznostiach moze presvedcit na mestskom zastupitelstve a v stredu popoludni pri osobnom rozhovore u primatora. Treba pisat o veciach overenych a pravdivo. Obvinenie mojej osoby je nepravdive, preto som dal podnet na okresnu prokuraturu z podozrenia, ze bol spachany trestny cin ohovarania.

Vazeni spoluobcania, svoju nespokojnost s pracou mestskeho uradu alebo priamo konkretnej osoby treba vyjadrit oficialne, priamo s uvedenim svojho mena. Dakujem za uprimnost."

Vazena redakcia Horehronia,
dovolte, aby som sa s vami podelila o neprijemny zazitok, ktory pocitili iste i mnohi z vas.

Pred dvoma dnami som navstivila svojho obvodneho lekara, ktory mi predpisal lieky, ktore uz dlhsie uzivam. Potom nasledovala navsteva lekarne Nemocnice s poliklinikou na Banisku, kde som si odstala v rade polhodinu. Po predlozeni receptu mi pracovnicka lekarne povedala, ze liek nemaju. Nasledovala cesta do mestskych lekarni. Prva bola Paradis. Nabrala som odvahu a nehladiac na dlhy rad cakajucich aj na chodniku, som poprosila pracovnicku lekarne, ci dotycny liek maju. Nemali. No aspon som nemusela dlho cakat. Dalsia bola lekaren Vitamin, ktora bola dva dni zatvorena. Dalsie kroky smerovali do lekarne na Kuzmanyho ulici, kde som sa postavila do radu a trpezlivo cakala, kym pride na mna rad. Po styridsiatich minutach som bola pri okienku a povedali mi, ze liek nemaju. Vyzdvihnutie lieku pride na rad v pondelok, ak ho budu mat v Podbrezovej, vo Valaskej alebo v Ciernom Balogu.

Zhodou okolnosti som sa znovu stretla s mnohymi pacientmi, ktori cakali v lekarnach. Moje rozmyslanie ma priviedlo na myslienku, ktora by mohla spon ciastocne vyriesit problem zbytocne cakajucich v radoch. V lekarnach by mali pracovat aspon dve pracovnicky, z ktorych jedna by informovala, ci ziadany liek maju alebo nie. Ak ano, potom sa spokojne postavim na koniec radu a trpezlivo cakam. Ak nemaju, po informacii hned odidem navstivit dalsie lekarne, kde by ma podobnym sposobom informovali. Takto by sa i tak chori pacienti skor dozvedeli o lieku, na ktory cakaju. Pravda, bolo by treba trochu dobrej vole i zo strany lekarnikov, ale tymto sposobom by sa zmensili rady nadarmo cakajucich pacientov na lieky. Len neviem, ci by to urobila aj magistra v lekarni Medikament, ktora obsluhuje sama.

Za seba i ostatnych cakajucich vas, pracovnikov lekarni v Brezne, prosim, prijmite moju radu, za co vam budeme vsetci vdacni.


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT